BRATISLAVA (SFZ) - Na futbalovej mape Slovenska je zapísaných viac ako 1 500 živých klubov. Štrnásť z nich sa pri práci s mládežou zastrešuje pyšným honorom akadémie, ďalších 29 klubov má štatút útvaru talentovanej mládeže. V elitnej spoločnosti má s tromi stovkami detí čestné miesto aj Futbalový klub mládeže Karlova Ves Bratislava.

Derkay sníva sen - o ihrisku

V Karlovke majú v jednej veci jasno už dávnejšie - mládež je tu „až“ na prvom mieste. Klubu šéfuje Pavel Derkay (na snímke), ktorý stojí zároveň aj na čele ObFZ Bratislava-mesto.

Skúsený funkcionársky bard si hráčske časy odkrútil v bratislavských kluboch, postupne obliekal dresy Rapidu, Trnávky a Devína, legionárčenie si vyskúšal v rakúskom Martinsbergu. Na Devíne si viac ako dvadsať rokov brúsil aj funkcionárske ostrohy, vábeniu z Karlovej Vsi Derkay prikývol krátko pred covidom... „Lámali ma šéf mládeže Anton Valovič s trénerom „devätnástky“ Alexandrom Zachariášom, po niekoľkých kávach som prikývol. Štart sme nemali vôbec ideálny, dnes sa nad tým len pousmejem, vtedy však bolo veľmi dôležité, ako sme sa dokázali vysporiadať s pandémiou,“ vracia sa predseda FKM na začiatok roka 2020. Pýchou Karlovky sú fakty - dvanásť mládežníckych tímov počíta spolu tristo detí, rozdelených po kategóriách od šesť do devätnásť rokov, a teda plus A-mužstvo. „Je dôležité povedať, že bez podpory vedenia mestskej časti a poslancov by sme robili s mládežou, ktorá je našou prioritou, len veľmi ťažko na tejto úrovni, resp. by to bolo nemožné. Nepreháňam. Dokonca aj pani starostka Danka Čahojová je našou zanietenou fanúšičkou, čomu sa vlastne ani nemožno čudovať, keď uvážime, že jej manžel Jozef Čahoj patrí medzi zakladateľov klubu a bol aj jeho dlhoročným predsedom,“ klania sa Pavel Derkay pilierom Karlovky.    

Achillovou pätou mestskej časti Bratislavy s viac ako 35-tisíc obyvateľmi je - ihrisko... „Nespĺňa požadované parametre, potrebovali by sme ho rozšíriť, ale keďže susediaci pozemok je v súkromných rukách, nie je to také jednoduché. Snívame sen o ihrisku. Naše „áčko“ musí hrávať majstrovské zápasy dokonca v takmer tridsať kilometrov vzdialenom Zohore, za čo patrí hráčom veľký rešpekt,“ netají šéf klubu patálie s hracou plochou. „Piata liga je pre nás dobrá súťaž, postup nás nemáta, adeptmi naň sú Vištuk, Veľký Biel aj Devínska Nová Ves. My staviame na vynikajúcej partii, podarilo sa nám ju doplniť o mladých hráčov, ktorí prišli študovať do Bratislavy. Patrónom „áčka“ je podpredseda klubu Richard Savčinský, obaja synovia mu hrajú v Karlovke. Pod vedením trénera Ľubomíra Gálika hráme pekný futbal, preto stojíme v tabuľke tak, ako stojíme. V našich radoch máme dokonca elitného strelca súťaže Jakuba Čižnára,“ vytiahne Pavel Derkay najväčší tromf červeno-bielej Karlovky. Okľukou sa ale hneď vráti späť k mládeži. „Ak hovoríme o tromfoch, pokloniť sa musím všetkým trénerom v klube a veľkou oporou sú rodičia našich detí - no a práve s týmito faktormi patrí Karlovej Vsi čestné miesto na futbalovej mape Slovenska,“ dodal pyšný šéf Futbalového klubu mládeže Karlova Ves Bratislava.

Valovič: Pre tristo detí robíme maximum

Presný tucet rokov je v Karlovke športovým riaditeľom mládeže Anton Valovič. Persóna, za ktorú hovoria výsledky.

Dve dekády pri mládeži Slovana Bratislava sa miešali s prácou pri reprezentačných výberoch, pričom dva roky si stihol odkrútiť ešte na federálnej úrovni. A najväčšie úspechy? „Asi majstrovstvá Európy sedemnásťročných v Turecku, kde sme v roku 1993 získali bronz a táto partia potom potvrdila kvalitu aj piatym miestom na svetovom šampionáte v Japonsku,“ opráši Anton Valovič jagavú spomienku spred tridsiatich rokov a hneď pridá aj ďalšiu: „V roku 1997 sme na Eure v Nemecku skončili piati, vyradili nás vtedy Španieli s Ikerom Casillasom v bráne.“ Vizitku uznávaného trénera šperkuje 276 medzištátnych zápasov proti súperom z 52 krajín, pričom Valovič absolvoval šesť finálových turnajov starého kontinentu! Bez diskusie - ťažko by sa v slovenských reáliách hľadal lepšie vyzdobený životopis.    

Valovič prišiel do Karlovej Vsi v roku 2012, už v ďalšej sezóne si žiaci zaknihovali postup do prvej ligy, dorasty si vybojovali druhú ligu. „Tristo detí, ktoré tu dnes máme, potrebujú nielen kvalitný tréningový proces, ale aj súťaže, aby sa mohli merať s najlepšími,“ vysvetľuje 64-ročný uznávaný odborník. Futbalový klub mládeže Karlova Ves Bratislava zastrešuje 31 trénerov. „Sú to väčšinou absolventi alebo študenti Fakulty telesnej výchovy a športu, na Univerzite Komenského máme veľmi dobrú spoluprácu s Miroslavom Holienkom a Pavlom Peráčkom, šikovní tréneri sa po začiatkoch v Karlovke dokázali uplatniť v ďalších prvoligových kluboch,“ hovorí Anton Valovič ďalej. „Za tých dvanásť rokov, čo som tu, sme dokázali vychovať veľké množstvo hráčov. Možno dvadsiati z nich sa dokázali presadiť do akadémií, Lukáš Letenay či Nino Marcelli začínali práve u nás v Karlovke, prvý je v Liberci, druhý strieľa góly za Slovan, ďalší odchovanci nám hrajú dorasteneckú ligu v Trenčíne, Dunajskej Strede, Slovane a Petržalke, dvaja z nich - Kasana a Kráľovič - sú dokonca reprezentanti v SR 16. Veľkú radosť nám robia aj starší žiaci, ktorí sa za posledné tri sezóny dokázali dvakrát dostať do najlepšej šestky medzi akadémie Slovana, Trenčína, Trnavy, Dunajskej Stredy a Zlatých Moraviec, čo sa nám podarilo na úkor väčších klubov, a to musím ešte dodať, že štyroch hráčov v tejto vekovej kategórii máme v iných akadémiách,“ neskrýval Anton Valovič potešenie aj hrdosť z dobre odvedenej práce. Ak čosi mrzí, tak dorasty v druhej lige... „Tu nás nepustí legislatíva, dorasteneckú ligu môžu hrať iba kluby, ktorých A-mužstvá hrajú minimálne v tretej lige a na to v Karlovke momentálne nemáme,“ hovorí Valovič bez okolkov.  

Prišlo samozrejme aj na ďakovanie. „Dôležitými ľuďmi sú v našom klube podpredseda Richard Savčinský, Oto Paff a Zdenek Borovička, ktorí nám pomáhajú tiež od začiatku, majú na starosti celý technický úsek a opomenúť nemôžem ani ISSF manažéra Petra Marienku. Za spoluprácu a možnosť využívania hracích plôch pre potreby tréningových jednotiek aj prípravných a majstrovských zápasov patrí vďaka klubom FK Lamač a Futbalovej akadémii Lafranconi, a tiež Základnej škole Kalinčiakova. Výborne vzťahy sú nadovšetko a aj preto môžeme robiť dobré meno Karlovej Vsi aj Bratislave.“ 

Strelec Karlovky Jakub Čižnár mal šťastie na dobrých trénerov

Najlepší strelec piatej bratislavskej ligy je doma prorokom.

S loptou ste si v materskom klube prešli všetky kategórie, ako vás pripravili na seniorský futbal?

"Začínal som v prípravke ako desaťročný pod vedením trénerskej legendy Jána Hucka. Mládežnícky futbal je v Karlovke dobre podchytený, dostal som výbornú futbalovú výbavu. Ako starší žiak som hrával ligu, potom v doraste druhú ligu. Ďalším významným trénerom bol pre mňa Peter Bulla, ktorý mi umožnil hrať za starší dorast a tiež mi odovzdal veľa skúseností. U mužov som hral rok za Rusovce a potom ďalšie dva v Rači. Po návrate do materského klubu hrám pod vedením ďalšieho odborníka Ľubomíra Gálika. Mal som šťastie na dobrých trénerov."

Na jeseň ste v drese Karlovky strelili 15 gólov, trúfate si na jar zdvojnásobiť túto bilanciu?

"Gól je výsledkom úsilia celého mužstva, strelec dáva finálnu bodku za prácou tímu. Som rád, keď skórujem takisto, ako keď prihrám na gól alebo som súčasťou gólovej akcie. V Karlovej Vsi máme kvalitné mužstvo, prakticky každý vie poslať finálnu prihrávku. Z pohľadu asistencii majú výborné čísla bratia Mišo a Rišo Savčinskí, a tiež Filip Závodský. Aj teraz v príprave sa úlohy v ofenzíve rozkladali na viac hráčov, čomu sa teším a myslím, že aj tréner."

Aká je futbalová partia v Karlovej Vsi?

"Priateľská. Za posledné roky sa nám trochu pomenila kabína, ale dnes máme dobrý kolektív, v ktorom vládne veselá atmosféra, čo potvrdilo aj štvordňové sústredenie pred jarnou časťou sezóny."

Čelo piatej ligy je nabité, ako vidíte situáciu v boji o postup?

"Po jeseni sa tabuľka rozdelila na dve časti, prvých päť-šesť mužstiev bojuje o postup, zápasy s týmito súpermi sú extrémne náročné. Každý bod bude rozhodovať o tom, kto získa titul. Samozrejme, liga je pomerne vyrovnaná a aj zápasy s tímami z druhej časti tabuľky vedia byť náročné. My chceme tiež zabojovať o postup, aktuálne strácame na prvé miesto tri body a myslím si, že s najlepšou obranou a výrazne posilnenou ofenzívou máme šancu bojovať o titul. Čaká nás ešte trinásť ťažkých zápasov, ale ak by to vyšlo, bude to historický úspech pre mužský futbal v Karlovke."

Domáce zápasy hrávate v Zohore, je to veľký hendikep, alebo ste si zvykli?

"Zvykli sme si. Samozrejme chýba nám naša šatňa, kde sme doma, ale na druhej strane - v Zohore sa už cítime ako doma. Klubu v Zohore sme vďační, že môžeme hrať na ich ihrisku, ktoré je vo veľmi dobrom stave. Fanúšikovia zo Zohoru nás už poznajú, chodia pozerať na naše zápasy, za čo sme im nesmierne vďační a aj takýmto spôsobom by som sa za celý tím rád poďakoval."