BRATISLAVA (SFZ) – Deviata kniha z edície Belasé legendy, ktorá vznikla z iniciatívy produktového manažéra Slovana Stana Kramariča, je venovaná dvojnásobnému čs. majstrovi, víťazovi PVP z roku 1969 Jánovi Zlochovi.
Báječný chlap. Výborný futbalista. Skvelý kamarát. Proste taký Satinský medzi futbalistami. Napríklad farbisto rozprával na oko banálny príbeh, trošku možno aj primyslel, ale to vôbec nevadilo, slová podložil mimikou, neopakovateľným gestom. A všade okolo bola v tej chvíli pohoda a radosť.
A na ihrisku? Bol rýchly, s buldodžou výdržou, skôr technický a inteligentný, zbiera jeho futbalovú charakteristiku autor knižky Ladislav Harsányi, zároveň však pripomína, že nikoho a ničoho sa nebál, súperovi útočníci sa mu radšej vyhýbali než aby sa s ním pustili za futbalové pasy. A ešte niečo - okrem futbalu hral výborne aj hokej.
V živote? Naučil sa, že musí na sebe stále pracovať. Skončil vysokú školu, oprávnene nosil titul JUDr. Robil rozhodcu, na čiare so zástavkou do dotiahol do I. SNL. Zavesil ju nečakane, keď sa pred fyzickými previerkami zranil v zápase starých pánov Trnavy a Slovana, klubov, medzi ktoré si rozdelil dva získané ligové triumfy.
“Všetko, čo robil, robil poriadne,“ tak ho charakterizovala jeho manželka Ľubomíra. Ale na to potreboval voľnosť, slobodu. Konania i myslenia. Ešte jedna vlastnosť mu bola svätá: ctil si fair-play ako základnú axiomu všetkého.
Knižka o Jánovi Zlochovi nie je útla, to by k nemu nepasovalo, ani hrubočizná, lebo to by sa na neho rovnako nedalo našiť. Je taká akurátna, s množstvom krásnych príbehov a myšlienok o “Prokeškovi,“ ako ho volali od jeho trnavských čias. A z každej stránky vonia človečina, taká typická pre neho.