BRATISLAVA (SFZ) – Seriál víkendových rozhovorov s reprezentačnými trénermi na netradičné témy otvárame rozprávaním s trénerom slovenskej dvadsaťjednotky - Ivanom Galádom.

Ste technický typ? Dokážete v domácnosti niečo opraviť?

“Vždy, keď sa niečo pokazí, zavolám kamarátov a stojí ma to viac, ako keby som si zavolal firmu. Veľa toho "strovíme". Technické práce neovládam. Realizujem sa v záhradníctve, tam som doma. Starám sa o záhradu, tá je celá moja. Okrem záhrady je to ešte varenie. Varím denne a varím rád.“

Aký ste šofér?

“Nemávam nehody. Myslím teda, že dobrý a verím, že to tak aj zostane. Mal som v dávnej minulosti drobnú nehodu vinou terénu, ale nebolo to nič vážne. Šoférujem veľa, často a rád.“

Spríjemníte si niekedy šoférovanie spevom?

“Áno, ale iba ak som v aute sám. Kvalita spevu je priemerná, ale pospevujem si často. Takmer vždy.“

Aký hudobný žáner je vám najbližší?

“Počúvam rád folk, pesničkárov. Napríklad Nohavicu. A tiež Gotta, Vondráčkovú, Spáleného a vôbec všetky skladby, ktoré mi pripomínajú moju mladosť.“

Ako je to s tancom? Ovládate spoločenské štandardné tance? Chodili ste na tanečnú?

“Tanečnú som navštevoval, pretože v 14-tich som bol veľmi zamilovaný do spolužiačky. Myslím, že na tanečnom parkete zvládnem primerane všetko, čo vyžaduje situácia.“

Máte zberateľské hobby? Niekto zbiera krabičky od zápaliek, čo zbierate vy?

“Nevlastním žiadne zbierky, mojím hobby sú ryby. Rybolov je moja najväčšia vášeň. V minulosti som chodil na ryby často, teraz pre zaneprázdnenosť menej. Brat vybudoval na chalupe jazero, v ktorom máme nasadené ryby a tam ich s obľubou chytáme a hneď púšťame.“

Vždy púšťate úlovky naspäť do vody, alebo skončia niekedy na pekáči?

“Väčšinou ich zjem. Naspäť púšťam iba ryby chytené na jazere. V mladosti som bral domov aj také, ktoré boli ešte pod mieru a môj otec s tým nesúhlasil. Utekal som s nimi domov.“

Máte špaciálny galádovský recept na prípravu ryby?

“Najmä v mladosti som na oslavu narodenín pripravil kamarátom nielen rybu, ale niekedy aj kapustnicu. K nej sa viaže jedna nepopulárna story, keď som asi pred desiatimi rokmi otrávil celý nitriansky klub. Kamarát priniesol hríby, ktoré pridal do kapustnice už uvarené. Bolo to nepríjemné, štyria skončili v nemocnici. Ale naspäť k rybám, najradšej ich pripravujem na ohni.“

Hovoríte, že ste dobrý kuchár. Varíte pre seba, alebo pre priateľov?

“Pre priateľov. Na odľahčenie – všetky moje životné partnerky tvrdili, že mojou najlepšou vlastnosťou je varenie. Varím rád a myslím, že dobre a väčšinou pre priateľov.“

Zdá sa, že máte veľmi blízko k prírode.

“Do svojich desiatich rokov som vyrastal na malej dedinke, blízko lesa. Kúsok od nás sme mali agátový háj a dodnes mám k agátu silný vzťah. Vo vlastnom dome som si nechal postaviť agátový altánok. Prírodu mám veľmi rád a výborne sa cítim, keď som ňou obklopený.“

Ste romantik, alebo dávate prednosť realite? Snívate často?

“To sú naozaj osobné témy, ale keby som to mal zhrnúť jednou vetou – som romantik a snívam viac, ako je treba.“

Keď sa povie dobrý film, ktorý vám napadne ako prvý?

“Páčia sa mi dobrodružné filmy, v ktorých vidím jazdca na koni a spod kopýt mu strieka voda. Takže Winnetou a všetky „indiánky“, ktoré ma v mladosti poznamenali. Televízor prepnem, alebo vypnem vždy, keď idú horory. To mi nerobí dobre.“

Skúsili ste si niekedy jazdu na koni?

“Počas vysokoškolských štúdií vlastnila moja spolužiačka a jej priateľ stajňu a skúsil som si jazdu na koni. Dopadlo to, povedzme, priemerne. Môjmu oku lahodí pohľad na jazdca a koňa, ale akosi sa mi nepodarilo s ním splynúť v jeden celok podľa predstáv, nebolo to ono.“

Čo si rád prečítate?

“Čo sa týka kníh, na túto tému odpovedám vždy rovnako. Prečítal som tri knihy: „Dobrodružstvá mravčeka Štipka“, Volám sa Eusébio“ a „Sex a vydatá žena“. Čítam striedmo, tak trochu aj pre problém so zrakom. Po čítaní sa mi zhoršuje a potom som z toho nervózny. Ak literatúra, tak potom odborná, o futbale. Uprednostňujem divadlo.“

Činohru, alebo operu?

“Činohru a najlepšie muzikál. V časoch muzikálového boomu som obiehal všetky Bednárikove muzikály v Prahe. Mám úžasné spomienky na Hůlku a spol. Mal som v Prahe skvelých kamarátov, v piatok som sa zbalil a neváhal som cestovať do Prahy na muzikál.“

Otvorme tému cestovanie. Je vo vás cestovateľský dobrodruh?

“Teraz si ho užívam do sýtosti. Nedávno sme hrali v Gruzínsku, videl som kontrast medzi bohatými ľuďmi v oblekoch a na druhej strane ľudí sediacich na škatuliach predávajúcich psíkov alebo mali na stole na predaj dva-tri pomaranče. Cestujem veľmi rád a vďaka práci je mi to aj umožnené.“

Skúsili ste si niekedy hru na hudobný nástroj?

“Nemal som veľký talent, ale páčila sa mi dcéra našej pani učiteľky klavíra. Kvôli nej som začal navštevovať hodiny a spomínam si, ako ma jej mama, pani učiteľka, bila paličkou po prstoch, keď mi hra nešla. Ale dodnes hrávam na Vianoce rodičom z nôt asi tri skladby – Čajkovského „Pohreb bábiky“, „Chorá bábika“. Nikdy som však nemal výrazný hudobný talent.“

Spomínate začiatky v hudobnej škole, aký ste boli školák?

“Patril som vždy k tým najlepším, takmer vždy som mal samé jednotky. Na druhej strane dvojky z chovania na strednej škole. Dokonca ma pre nevhodné správanie preradili na inú školu. Na vysokej som mal najvyššie prospechové štipendium za priemer 1.2, dostával som 500 Kčs. Ale aj tam ma vyhodili z internátu. Robili sme na tú dobu primerané „prusery“. Búril som sa proti vtedajšiemu zriadeniu a bol som za to trestaný. Ale školu som mal rád, po vysokej som si urobil doktorát a dodnes s obľubou študujem.“

Čím by ste sa živili, keby neexistoval futbal?

“Určite by som učil. Geografiu a telocvik, možno niečo iné, ale bol by som pedagógom. Snažil by som sa obohatiť životy iných ľudí poznatkami.“

Bez čoho sa nezaobídete ani deň? Čo patrí do vášho každodenného života?

“Moji rodičia. Mal som veľmi prísnu výchovu. Ťažko povedať, či by som ju niekomu prial. Otec má 81, maminka o deväť menej, ale oni sú dennou súčasťou môjho života. Denne sa nekontaktujeme, no môj kontakt s nimi mysľou a srdcom každodenný je. Nie je to pre mňa fráza, je to realita. Tak ma vychovali.“

Keby ste mali doplniť vetu: Som šťastný a smejem sa vždy, keď...

“Som šťastný a smejem sa vždy, keď (chvíľa zamyslenia)... sú šťastní aj tí okolo mňa.“

Váš najbláznivejší nápad, ktorí je možné publikovať?

“Keď som začínal s trénerstvom, prehrali sme domáci zápas 0:3. Odvetu sme hrali v Hliníku nad Hronom. Mal som vtedy asi 28 a trénoval som tridsiatnikov. Pamätám si to ako teraz. Povedal som im, že ak ten zápas vyhrajú, pobežím nahý pred autobusom. Keď ešte neexistovala diaľnica medzi Bratislavou a Žiarom nad Hronom, vždy som si spomenul asi na 500 metrový úsek, ktorý som bežal nahý. Gól dal vtedy Bábsky a pamätám si, ako sa mužstvo tešilo nielen z víťazstva.“

Čo dokážete obdivovať?

“Je to zvláštne, ale spevákov. Zvláštne preto, že majú najmenší podiel na formovaní talentu, lebo spev je, myslím si, genetika. A tou druhou vecou je lietadlo. Som ochotný urobiť zo seba totálneho neznalca fyzikálnych zákonov a zostane mi do smrti záhadou, že tak ťažké monštrum môže vzlietnuť, vynesie nás hore a o pár hodín sme na druhom konci zemegule. Obdivujem spevákov a lietadlá.“

A čo nikdy nedokážete pochopiť?

“Asi keď človek siahne niekomu na život. Poľovníctvo beriem, je to niečo historicky dané, ale neviem pochopiť, ako môže niekto siahnuť na život človeka.“