BRATISLAVA (SFZ) – V sobotu 11. júna bola v ranči na Dubníku veľká sláva – Anton Dragúň, žijúca najmä trénerská legenda slovenského futbalu, sa dožil úctyhodného jubilea 80 rokov.

Hráčsky poctivec – na poste stredopoliara – zažil svoju najlepšiu éru v Třinci, kam sa dostal cez rodný Bánov, Malacky, Nové Zámky. Tu si zahral aj I. ligu (16 zápasov a 1 gól), cestu skrížil napríklad s Jozefom Jankechom aj Jánom Zacharom (to pripomíname pre pamätníkov).

Keď v 32 rokoch musel pre zranenie ukončiť hráčsku dráhu, jemu samozrejmá poctivosť ho nasmerovala na trénerskú lavičku. Vtedy si ale nikto netrúfal povedať, že spojenie Dragúň a trénerina bude trvať až tak dlho, viac ako štyri desiatky rokov.

Zoznam klubov, v ktorých sa zapísal hlbokou stopou, je dlhý. Aby sme ušetrili miesto, nasypeme ich za sebou: Lokomotíva Bánov, Nové Zámky, Inter Bratislava (asistent), TJ Agro Hurbanovo, Petrimex Prievidza, Dukla Banská Bystrica, Dunajská Streda, SV Horn, Šaľa, dvakrát ZŤS Dubnica, Slovensko (asistent), dvakrát ŠK Slovan Bratislava, ASK Klingenbach, dvakrát AS Trenčín, Zlaté Moravce, Iraklis Solún, Slovan Galanta, Ružiná, Borčice. Stačíííí!

Mal renomé „starej školy,“ ale myslené len v tom dobrom. Základom jeho práce bola poctivosť a prístup k povinnostiam. To vyžadoval od seba aj od druhých. Preto napríklad nikdy nedokončil misiu v Slovane, hoci navždy bol hrdý, že ho belasí oslovili s ponukou dokonca dvakrát. „Mal som svoje názory, ktoré som nehodlal zmeniť. Zakladal som si na vysokej odbornosti a keď sa nekonala podľa mojich predstáv, pekne som podal ruku a odišiel,“ kulantne vysvetlil, prečo mu to na Tehelnom poli nevyšlo. Ale spomína aj na to, že „v pohárovom zápase doma s Kaiserslauternom som nasadil päť osemnásť a devätnásťročných chlapcov, vyhrali sme 2:1...“ Dnes to znie ako bájka, že?

Zbieral skúsenosti postupne, do federálnej ligy sa dostal po desiatich trénerských rokoch, ako asistent Michala Vičana v Interi. To bola maturita, štátnicu a následnú prax zvládol v spoločnosti výrazných slovenských trénerských persón. Získal povesť záchranára, Trenčín udržal v lige dvakrát, Prievidzu raz v situácii, keď boli tieto tímy na odpis. Lenže zabral „faktor Dragúň“ a jeho metódy: poctivosť a kondícia. „Darmo môže tréner budovať spôsob hry, taktiku, keď hráč nevládze behať,“ pripomenul krédo. Do neskorého veku priznával, že jeho inšpiráciou je nemecký futbal, jeho disciplinovanosť, dôslednosť, pracovitosť. Vo federálnej lige odkoučoval 90 zápasov, v slovenskej ďalších viac ako 200. Nikdy s mužstvom nezostúpil, naopak, 8-krát postúpil. Za najslávnejší postup považuje ten s Hurbanovom v 80. rokoch minulého storočia do vtedajšej I. SNL, v celom regióne sa naň dodnes spomína.

A on rád spomína napríklad na pôsobenie pri reprezentácii v pozícii asistenta Jozefa Adamca, v štyroch zápasoch ho dokonca zaskočil a viedol národný tím sám.

K početným gratulantom sa pridáva Slovenský futbalový zväz a mnohí jeho členovia aj osobne, ako blízki kamaráti a priatelia. Všetko najlepšie, Tony!