BRATISLAVA (SFZ) – Dobrý chlap, dobrý futbalista. Strelec, ktorý sa už počas kariéry stal legendou. Pavol Diňa sa dnes dožíva jubilea, 60 rokov. 

Diňovcov bolo ako gólov v dobrom zápase – piati chalani a jedna dievka. Štyria z piatich synov Pavla staršieho sa dali na futbal, najviditeľnejším sa stal Pavol mladší. 

Štatistici mu narátali 129 gólov v I. lige, všetky v dresoch len a len slovenských klubov. Celkom piatich. Strieľali ich však už - - či ešte - aj vo federálnej súťaži a to bez milosti každému súperovi, slovenskému i českému. Za jeden takzvaný diňovský banán má aj Krištáľovú kopačku za televízny gól mesiaca: bomba z priameho kopu z dobrých 35 metrov do brány Bohemiansu.

Gólov z priamych kopov dal kopčisko, bola to jeho špecialitka. No presadiť sa vedel pravou nohou rovnako ako ľavou, sám hovorí, že možno štvrtinu všetkých streleckých zápisov dosiahol hlavou a to teda nemal akurát basketbalovú postavu. Lenže mal to, čo robí z futbalistov výnimočných kanonierov: cit na gól. Výber miesta. Odhad. Správnu voľba spôsobu strely.

Nikdy nechcel byť v mužstve na poste vzadu, s rešpektom k brankárom a obrancom sa tlačil do útoku. A tam zužitkoval ten svoj výnimočný cit na góly. Hoci viacerí tréneri zvlášť v seniorskej etape jeho kariéry sa opakovane nevedeli zrovnať s jeho postavou, ktorú rozhodne nemal podľa tréningových tabuliek. Čo bolo logické, lebo ani stravu nemal takú, akú dnes odporúčajú poradcovia na správnu výživu. Stalo sa legendou, ako ho tréneri Adamec aj Radolský tlačili do úbytku kilogramov, ale so stratou hmotnosti sa stratila i sila na strelu a energia v súbojoch. A zo strelca bol len tieň, s prepáčením odvar. Skúsení trénerskí matadori zobrali potom svoj pokyn späť, Paľo si zas mohol dopriať hoc aj v deň zápasu obligátny tanier párkov s horčicou (ale bez chleba!) a góly zasa začali padať. Nuž, to je dôkaz, že futbal má svojské zákonitosti. 

Legendárny kanonier počas celej svojej kariéry vyznával zásadu kolektívnosti. Keď dal v prvej sezóne novodobej samostatnej slovenskej ligy 19 gólov a vystrieľal si nimi korunu kráľa, médiám vždy zdôrazňoval: „Rozhodol kolektív. Človek sám nemôže dať toľko gólov.“

Samozrejme, že s toľkými gólmi mu právom patrí miesto v Klube ligových kanonierov. Je nesamozrejmé, že v reprezentačnom drese sa nepresadil ani raz, lenže hral iba v troch medzištátnych zápasoch.

V máji ho Únia ligových klubov posadila ako prvého hráča na Tribúnu slávy, otvorenú pre legendy samostatnej slovenskej I. ligy, v júli, akurát dnes, vstúpil do košiara šesťdesiatnikov. Kto by to povedal?

Do záplavy gratulantov, ktorých bolo, je a bude výrazne viac ako ním strelených prvoligových gólov, sa pridáva i Slovenský futbalový zväz ako celok aj jednotlivci z jeho štruktúry, pre ktorých je cťou sa osobne s dnešným jubilantom poznať: Paľo, hlavne veľa zdravia, sily a chuti žiť každý deň tak dobre, ako sa len dá!

KTO JE PAVOL DIŇA
Narodil sa 11. júla 1963 v Snine. Obliekal dres Sniny, Humenného (1981-1983), Dukly Banská Bystrica (1983-1990), Dunajskej Stredy (1990-1994), 1. FC Košice (1994-1996), Lokomotívy Košice (1996), opäť Humenného (1996-1997), po odchode z veľkého futbalu Michaloviec (1997-1999), Sniny, Stakčína, na prahu päťdesiatky Rokytova, potom ešte v Kolonici. 
V najvyššej súťaži odohral 388 zápasov a nastrieľal 129 gólov, Slovensko reprezentoval trikrát. 
Po skončení kariéry bol doma v Snine trénerom i prezidentom klubu, trénoval aj v Humennom a Stakčíne. Momentálne pôsobí ako správca štadióna v Snine.