SENEC (SFZ/KRISTÍNA HLOŽKOVÁ) – V piatok vyvrcholil Turnaj 4 krajín posledným hracím dňom, sokolíkov v ňom preverili reprezentanti Fínska, ktorých mal pod dohľadom aj bývalý spoluhráč Róberta Tomascheka zo škótskeho Heartu Antti Niemi (na fotografii Romana Ferstla).

Jeho slávny menovec je tiež brankár, ale hokejový. V zámorskej NHL odchytal viac ako 400 duelov. Podobné číslo súťažných zápasov dosiahol na opačnej strane Atlantiku o dekádu starší futbalový gólman, ktorý bol už ako kouč súčasťou delegácie Suomi na Turnaji 4 krajín. Aký je jeho pohľad na súčasný futbal? Talent je vzácnosť.

Ako ste spokojný s výkonom vášho tímu?
“Je zábavné, pracovať s hráčmi do 15 rokov, sú to stále v prvom rade deti. V stretnutiach striedajú perfektné momenty s úplne žalostnými. Podujatie, akým bol Turnaj 4 krajín, je pre všetkých veľmi prínosné, hrát sa s tromi rôznymi krajinami, každá z nich má svoj štýl. Chlapci sa nepochybne veľa naučili, hoci výsledkovo to pre nás nebolo na výbornú.“
Napadne vám, aké to bolo, keď ste boli v ich veku?
“To bolo naozaj dávno! Najväčším rozdielom je, že dnešní chlapci už v mladom veku fungujú ako profi športovci a sú veľmi zruční. Moja generácia taká nebola. A vidieť rozdiely napríklad v genetike – my Severania ešte nie sme takí vyspelí ako Maďari či Poliaci, ktorí boli o niečo vyšší a ťažší. Pri niektorých vkĺzačkách sme na lavičke tŕpli (smiech)... Ale v konečnom dôsledku sú súboje proti fyzicky vyzretejším súperom skvelé pre ich rozvoj.“
Aké vlastnosti sú podľa vás podstatné pri vývoji športovca, akú veľkú úlohu zohráva talent?
“Talent je vzácnosť. Možno jeden zo stotisíc je natoľko obdarovaný, že ho len talent dostane do veľkého futbalu. Pre mňa je najväčším vkladom pevná vôľa a trpezlivosť, lebo dostať sa na vrchol je dlhodobý proces.“
Vaše miesto na trávniku bolo medzi troma žrďami, páči sa vám súčasný trend aktívnejších brankárov?
“Prestal som chytávať pred desiatimi rokmi a herný rozdiel odvtedy je značný. Už nejde len o to, ako nedostať gól, je treba presne prihrať a zapájať sa častejšie do hry, podporovať obranu. Ja som bol v podstate „staromódny“ brankár, dnes by som iba s čo ako vynikajúcimi reakciami neuspel.“
Dávate chlapcom niekoho za vzor?
“Posledné roky hlavne Manuela Neuera. Je to prototyp moderného brankára, vie lopty výborne distribuovať, je silný vo vzduchu, dominuje v súbojoch.“
Vy ste boli obľúbený najmä v škótskom klube Heart of Midlothian, kde sa stretli aj s Róbertom Tomaschekom. Boli to pre vás najkrajšie hráčske roky?
“Róbert je milý chlapík, dokonca som mu predal svoje golfové palice, keďže mňa tento šport vôbec nechytil (smiech). Obdobie na Ostrovoch bolo krásne, najmä v Edinburghu a v Southamptone som sa cítil ako doma. Pri pohľade späť cítim hrdosť a šťastie, bol som výkonostne solídny brankár, hoci nie jz najžiadanejších. Nezmenil by som nič.“
Je niečo, čo by ste vo futbalovom živote ešte chceli zažiť?
“Teraz pracujem najmä so seniorským tímom, na Turnaji 4 krajín som len zastupoval kolegu, ale urobil som to rád. Keď trénujete s profesionálmi, je to iba o tréningu a koniec. Pri mladších kategóriách musí tréner premýšľať nad tým, čo povie, deti k vám istým spôsobom vzhliadajú. Je to úplne iná práca, ale pre mňa veľmi motivujúca. Veľmi sa mi páčila. Hovoril som týmto chlapcom, že nikoho netrápi, či spravia technickú chybu, za šesť dní sa ich výkonnosť extrémne nezlepší ani nezhorší. Ale je to o prístupe – žiadal som od nich, aby boli hrdí, aby ukázali, čo je v nich a aby boli statoční. Ak sa tak budú správať na ihrisku i mimo neho, kráčajú po dobrej ceste.“

Rodák z Oulu sa narodil 31. mája 1972. Kariéru začal v miestnom OLS, no profesionál sa z neho stal až v hlavnom meste krajiny. Za helsinský HJK odohral cez stovku zápasov, potom sa presunul na juhozápad, do Kodane. Odtiaľ putoval na Britské ostrovy, kde chytal za viaceré kluby, najčastejšiev Hearte of Midlothian, Southamptone a Fulhame. Reprezentčaný dres si za 15 rokov obliekol 67-krát. Pri národnom tíme zostal aj ako tréner, na starosti má brankárov.