BRATISLAVA (SFZ/PETER ZEMAN) – Legendárny Andrej Kvašňák vstúpil do elitného klubu laureátov Siene slávy slovenského futbalu. Cenu prevzal počas slávnostného galavečera pri príležitosti vyhlásenia ankety Futbalista roka 2017 syn Jaroslav a vnuk Dominik.
Andrej Kvašňák – legenda Sparty Praha a československého futbalu, strojca úspechov na MS 1962 v Čile, kde odohral všetkých šesť zápasov, vrátane historického finále 17.6.1962 v Santiagu de Chile proti Brazílii. Na MS 1970 v Mexiku hral dva zápasy a jeho druhý štart znamenal zároveň derniéru v reprezentácii ČSSR. Stalo sa tak 6.6.1970 v Guadalajare v zápase ČSSR – Rumunsko (1:2). Aj po rokoch fanúšikovia spomínajú na výnImočnú osobnosť a hráčsky prejav Andreja Kvašňáka. „Som pyšný a hrdý na svojho otca, už aj preto, že Slovensko, jeho rodná krajina, mu udelila tak vysoké ocenenie. Slovensko, ďakujeme!“, povedal krátko po prevzatí ceny pre laureátov SSSF syn Jaroslav Kvašňák. Uvedenie do Siene slávy sledoval i vnuk Dominik Kvašňák. „Okrem tej futbalovej pocty, ktorej sa mu dnes dostalo, ho vnímam ako deda, s ktorým som sa ako dieťa kúpal v Sázave. Okrem toho, že bol skvelým dedom, dostáva i takéto ocenenia a jeho sláva rastie aj v mojich očiach.“
Vnuk Dominik pozná futbalové umenie Andreja Kvašňáka iba z archívnych dokumentov. „Videl som ho v zápase Československo – Brazília, počas slávneho finále z roku 1962, ktoré odvysielala televízia.“ Syn Jaroslav ho doplnil: „Sledovali sme tento zápas spolu a k tomu sa viaže jedna zaujímavosť, kedy sa ma moja 13-ročná dcérka spýtala - a je tam aj niekto ďalší okrem Kvašňáka? Jeho meno znelo počas televízneho záznamu veľmi často, pretože všetky akcie išli cez neho. Ja som si s ním spolu zahral za starú gardu Sparty a jeho klasické motto znelo: „Ak nevieš čo s loptou, daj ju mne a o viac sa nestaraj.“ To ho veľmi vystihovalo. Tak si ho pamätám."
Andrej Kvašňák sa stal víťazom ankety „Sparťan storočia“ a je legendou najslávnejšieho českého klubu. Doteraz fanúšikovia spomínajú na jeho futbalové kúsky, ktorými bavil tribúny. „Bol to šoumen po všetkých stránkach. Pýtal som sa aj jeho bývalých spoluhráčov, či si pamätajú na moment, kedy by na ihrisku po niekom kričal a podobne. Nikto si na nič také nespomenul. Nikdy mu nechýbal úsmev a nadhľad,“ spomína syn Jaroslav.
Meno Kvašňák je navždy späté s klubom z Letnej. Po Andrejovi Kvašňákovi je pomenovaná jedna z tribún štadióna. „Nedávno som ju krstil, chodíme na Spartu pravidelne a aj keď sa klubu v súčasnosti nedarí podľa našich predstáv, máme Spartu v krvi – sme Sparťania,“ dodal na záver syn Jaroslav Kvašňák.
Preslávil sa výnimočným prístupom k futbalu, keď na prvom mieste bol pôžitok a radosť z hry. Humor bol súčasťou jeho osobnosti a životnej filozofie a prejavoval ju aj na ihrisku. Na ihrisku mal prezývku „šéf“ a svoju povesť potvrdil aj v rozhodujúcom zápase o postup na MS 1970 do Mexika, keď v Marseille v rozhodujúcej chvíli s pokojom a vtipom premenil rozhodujúcu penaltu. Vynikal tiež nezvyčajným fyzickým prejavom, kedy sa zdalo, že po ihrsiku viac chodí ako behá. Jeho beh pripomínal „klátivé“ pohyby, čo v spojení so žonglérskymi kúskami a humorným chovaním viedlo k pocitu, že na ihrisku hrá klaun.
S futbalom začínal v žiackom mužstve Jednoty Košice, no už v 19-tich rokoch bol dorasteneckým reprezentantom. Po zložitých jednaniach sa stal v roku 1960 hráčom Sparty Praha, za ktorú odohral 433 zápasov, získal dva majstrovské tituly v rokoch 1965 a 1967 a stal sa legendou tohto klubu. Na sklonku kariéry odišiel ako hrajúci tréner do Belgicka. V reprezentácii ČSSR odohral 47 zápasov, strelil v nich 13 gólov. 19. marca 2018 sa stal laureátom Siene slávy slovenského futbalu.
Post: záložník, útočník
Reprezentácia: 47 zápasov (1960 – 1970) / 13 gólov.
Reprezentačný debut: 1.5.1960 v Prahe v prípravnom zápase ČSR – Rakúsko 4:0
Úspechy:
2 x účastník MS: 1962 Čile – 2. miesto, 1970 Mexiko
1 x účastník ME: 1960 Francúzsko – 3.miesto
2 x majster ČSSR: 1965, 1967
Fanúšikmi bol zvolený za "Sparťana storočia"
Laureát Siene slávy slovenského futbalu
KLUBY: Jednota Košice, Dukla Pardubice, Sparta Praha, FC Mechelen, Viktoria Žižkov, TJ Turnov, Tatran Zličín