BRATISLAVA (SFZ) – In medias res – dnes slávi jubileum Pavel Malovič. Rovnú sedemdesiatku. Počet gratulantov je a ešte bude obrovský, polomer takého okruhu má na každú stranu určite niekoľko desiatok ľudí. Pridáva sa aj Slovenský futbalový zväz – ako inštitúcia aj jednotlivci z jeho štruktúry - „dokyho“ pozná vo futbalovom svete každý.

O tom to ale celé je. Lebo Paľo - Pali, dok či doky, ale aj pán primár, pán doktor, kamarát a priateľ – je persóna známa z mnohých prostredí. Primárne sa patrí uviesť, že je lekár, ale už len špecifikácia, že telovýchovný či posledných dvadsať rokov aj dopingový komisár UEFA, ale je to dosť obmedzujúce. Pretože on je aj „balzamista“ nielen tela, no i duše, hedonista v každom zmysle tohto slova, človek múdry a vzdelaný a inšpirujúci a...  Ešte by bolo možné napísať desať, dvadsať iných prívlastkov a všetky by sedeli.

Pred piatimi rokmi, pri jubileu 65, platilo, že ako na stretnutie s ním nestačí len pár minút, napísať o ňom len pár riadkov nemá zmysel. Lebo bratislavský rodák, ktorý sa k svojmu mestu vždy hlásil a hlási – od absolvovaných škôl SVŠ Juraja Hronca a Lekárskej fakulty UK Bratislava (4 atestácie), cez zamestnanie až po trvalú adresu domova – sa celý profesijný život venuje telovýchovnej medicíne, hudbe, písaniu, svojim blízkym a ozajstným priateľom (nielen zo Slnovratu).
Chcel byť novinárom (možno aby tento rest vo svojom živote predsa len naplnil, píše – nielen recepty a lekárske správy, ale články, názory, rady, knihy, pesničky, básne), no otec rozhodol za neho a nasmeroval ho k bielemu plášťu. „Absolvovanie fakulty bolo len výučným listom, skutočná škola sa začala nástupom do praxe. Od detstva som chodil na prehliadky k profesorovi Handzovi, on ma navnadil, aby som bol telovýchovným lekárom, neskôr ma zobral k sebe na kliniku. Keďže sa pohyboval najmä vo futbalovom prostredí, nasledoval som  svoj vzor. Ešte ako medik, v roku 1974, som začal v Slovane ako zdravotník, potom lekára žiakov. Futbalisti ma neskôr zaradili do zväzovej zdravotnej komisie,“ to bol začiatok jednej dlhej futbalovo-medicínskej cesty, po ktorej vlastne stále kráča, bez ohľadu na počet krížikov na pleciach. 

Pravda, tých ciest cez jeho život, ako už bolo spomínané, je niekoľko. Pre neho totiž úplne platí, že nielen medicínou je Malovič živý. Patrí sa však pripomenúť, že medicínske vzdelanie si doplnil na Viedenskej univerzite a na Orlando Univesity, niekoľko rokov pôsobil ako hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre oblasť telovýchovného lekárstva.

Alebo inak: jeho sedemdesiat životných rokov lemujú tisíce pacientov, stovky futbalových zápasov, desiatky pesničiek a nie málo (spolu)autorských kníh. Na konte má 140 oficiálnych zápasov ako lekár československej a slovenskej reprezentácie, ďalších 117 s dvadsaťjednotkou, federálnou a slovenskou, viac ako 200 oficiálnych zápasov s mládežníckymi výbermi, dopingových kontrol je nepočítane, o presnom čísle radšej nehovorí, pretože pravidlá UEFA ho nútia byť v tomto veľmi diskrétny. 

Posledných asi dvadsať rokov sa riadi mottom, že „čím je človek starší, tým má menej času,“ zdôvodňuje to tak, že „všetko mu trvá dlhšie.“ Klasický dôchodca z neho ale nikdy nebude, lebo „niektorí moji kolegovia tvrdia, že sa nikdy nenarobili toľko, ako v dôchodku.“ Preto zvoľnil tempo, napríklad prestal robiť cez víkendy. Viac sa venuje sebe a chce viac oddychovať. Aspoň to tvrdí.

V roku 1999 režisér Milan Homolka o ňom nakrútil dokumentárny životopisný krátkometrážny 16-minútový film, ktorého obsahom je portrét športového (na toto pozor! On je telovýchovný!) lekára, básnika a folkového speváka. Hmm, po ďalších vyše dvoch desaťročiach by takýto film musel mať trojnásobnú dĺžku, lebo... Aj písať by sa dalo o jeho dráhe pesničkára, ceste publicistu, milovníka dobrej hudby a kvalitného vína, obdivovateľa krásnych žien ešte veľa.

Lenže dnes je zvlášť špecifický deň. Oslávenec prijíma gratulácie. Bez oddychu. Takže Pali, peknú oslavu s ľuďmi, ktorí sú ti blízki. Živió! Nech sa ešte mnoho rokov budeš držať kréda každý deň sa naučiť novú vec.