Počas minulej sezóny vo Veľkých Kostoľanoch rozpustili dorast, ktorý hrával IV. ligu. Túto sezónu nastúpil ich dorast opäť na ihrisko a bojujú od začiatku. Mužstvo zatiaľ trénuje Miroslav Maco, ktorý  nám porozprával čo rozpadu dorasteneckého mužstva predchádzalo a aká je momentálna situácia v novom mužstve. 

Počas minulej sezóny ste s dorasteneckým mužstvom  odstúpili zo IV. ligy. Čo spôsobilo túto nepriaznivú situáciu?

Áno, počas minulej sezóny v zime sme dorastencov zrušili. Hrali sme síce IV. ligu, čo je pekné, ale tí hráči si nezaslúžili hrať za Kostoľany futbal. Nevedeli sa obetovať v prvom rade jeden pre druhého, pre kolektív ani pre klub. Vytvárali sme im podmienky, dovolím si tvrdiť nadštandardné a za normálnych okolností mohli súťaž vyhrať, alebo skončiť do tretieho miesta, pretože herne na to mali, ale ich morálne vlastnosti boli veľmi slabé. A preto sme si tí, ktorí sa tu v Kostoľanoch o futbal staráme a robíme okolo neho, povedali dosť.  Keď hráči chceli hrať futbal s takým prístupom aj naďalej, mohli, ale nie v Kostoľanoch. To že sme ich chodili zháňať po dedine, aby vôbec šli hrať futbal, už bolo príliš. Aj keď to bolo na úkor toho, že sme museli zaplatiť pokutu a samozrejme nás to aj mrzelo, ale keďže ten kolektív tomu nezodpovedal a na tréning chodili štyria, piati tí istí hráči, tak sme pristúpili na riešenie, aby radšej hrávali niekde inde. Paradoxom je, že väčšina z nich odišla hrať III. ligu buď do Bohuníc alebo do Vrbového.

Túto sezónu ste dorast opäť prihlásili a začínate odznova. Čo sa medzičasom zmenilo?

Tento dorast nemá absolútne nič spoločné s tými hráčmi, ktorí tu pôsobili predtým.  Z pôvodného dorastu sú tu maximálne traja, štyria hráči, zvyšok je mladší ročník, z ktorého tento rok nikto nekončí. Máme aj dvoch žiakov, ktorých sme ostaršili a pravidelne hrávajú. Pokiaľ chalani budú mať záujem a budú sa k tomu zodpovedne stavať, nie je problém aby hrali. Dúfam, že sa opäť nezopakuje rovnaká situácia, pretože dnes je najľahšie a najjednoduchšie mládež nemať. Napríklad už len prestupový poriadok je niečo, s čím sa ja absolútne nestotožňujem a príde mi veľmi nezmyselný.

Aká je teda momentálna situácia dorastu?

Momentálna situácia v doraste je dobrá, chalani chodia na tréningy pravidelne, pokiaľ nie sú chorí alebo zranení. Dochádzka aj morálka je na celkom dobrej úrovni, ale mohla by byť ešte lepšia.

Zatiaľ sa držíte na treťom mieste v tabuľke. Ako by ste zhodnotili sezónu?

Nezáleží ani na tom umiestnení, samozrejme, že tréner chce dosahovať určité výsledky, ale nie je to priorita. Ja sa skôr snažím naučiť ich, aby si jeden druhého vážili, aby niečo chceli dosiahnuť, dokázať a aby sa aj niečo chceli naučiť. Dosiahnuť úspech môžu, len keď budú jeden druhého rešpektovať, pracovať na sebe, obetovať niečo pre futbal. V tíme sú aj šikovní  aj slabší hráči, ale všetko záleží od nich. Ich prejav na ihrisku odhaľuje ako sa budú stavať k veciam aj v živote.

Čo ako tréner očakávate od hráčov a čo si na nich najviac vážite?

V prvom rade ich chcem naučiť súdržnosti, aby sa jeden na druhého nevyhovárali  a nehľadali alibi, ako by sami seba obhájili, ale aby boli voči sebe kritickí a chceli spraviť aj niečo navyše. Ako tréner som rád keď sa vyhrávajú zápasy, ale hlavne ide o to aby sa človek v tom kolektíve cítil dobre a aby nebol klamaný hráčmi. Môžu byť hráči akokoľvek talentovaní, ale keď klamú, je to pre mňa sklamanie. Hráč nemusí byť talentovaný, ale obetavý, férový voči ostatným a takýchto hráčov si vážim oveľa viac ako ten talent, ktorý klame, alebo jeden druhému podráža nohy. Toto je pre mňa najdôležitejšie a dúfam, že to pochopia aj chalani.

Celkovo je dnes dorastenecká kategória vnímaná ako tá najzložitejšia a najproblémovejšia. Máte s tým po minulej sezóne aj osobné skúsenosti. V čom je podľa vás problém?

Keby sa na to inak pozerajú hlavne rodičia a tí najviac  kompetentní, pretože z každej strany je počuť vyhováranie sa na dobu. Doba je taká, akú si ju spravíme a deti sa správajú tak, ako si ich vychováme. Ja osobne im netolerujem nič, aj preto sme odstúpili zo súťaže a myslím si, že ak sa im ani tolerovať nič nebude, začne ich baviť aj futbal. Nie je možné aby v dnešnej dobe deti nerobili nič, iba sedeli za počítačom. To, že dnes nestretáme deti na ulici v dedine, je najsmutnejšie, a na to by mali dbať v prvom rade rodičia. Mali by byť šťastní, že sú tu pre deti možnosti vyžiť sa a mali by ich vyháňať na ihrisko, aby samé robili niečo pre svoje zdravie.

Máte za sebou dve prehry, jednu ste utŕžili aj minulý týždeň s Dolným Trhovišťom. Ako by ste zhodnotili tento zápas?

Dôvodom prehry bolo to, že sa hráči k tomu postavili tak, ako sa postavili. Po prvýkrát sa zachovali presne ako nechcem, sami sebe podrazili nohy tým, že niektorí neprišli na zápas a našli si výhovorky, ktoré ja nemienim akceptovať a zvyšní hráči podali taký výkon, aký podali. Neboli odolní, vyhovárali sa na všetko možné, len nie na to, že ja som urobil chybu. Prvým gólom to začalo a potom sa tu už valilo. Najväčším problémom bolo málo hráčov a nemal kto nastúpiť, pretože jeden sa nechá hlúpo vylúčiť v zápase s Leopoldovom, ďalší dvaja ochorejú a ďalší dvaja neprídu a keď nepríde päť, šesť hráčov zo základnej zostavy, tak tí slabší na to jednoducho sami nemajú. Môže to byť pre nich do budúcna ponaučenie, ale osobne hovorím, že keby sa to má ešte niekedy v budúcnosti zopakovať, tak to môže skončiť rovnako ako minulú sezónu. Človek s nimi trávi čas niekedy na úkor svojej rodiny, chodí s nimi na zápasy a snaží sa ich niečo naučiť a naproti tomu chce od nich len férovosť. Ja takéto veci vnímam ako podraz, ani nie voči mne, ale hlavne voči kolektívu. Navyše si často všímam ako sa kto chová na ihrisku, či nadáva a môžem povedať, že hráči z Dolného Trhovišťa si naozaj zaslúžili vyhrať. Bolo to jedno slušné mužstvo, ktoré sa aj dobre správalo, aj hrali pekný futbal. Mali by to určite ťažšie, keby sme v kompletnej zostave, ale aj my potrebujeme sem tam dostať facku, ale sa z nej aj poučiť.

Čaká vás ešte jeden zápas s Ostrovom, ktorí sú v tabuľke hneď nad vami. Máte aj nejaké očakávania od tohto zápasu?

Nemám žiadne očakávania, dúfam, že sa k tomu naši hráči postavia zodpovedne, že ten futbal bude z jednej aj druhej strany seriózny, že si príde zahrať 25 aj viac chalanov, všetci sa budú správať slušne a vyvarujeme sa zbytočným hlúpostiam a chybám. Zažil som už aj mužstvá, ktoré herne boli lepšie ako naši hráči, ale ich správanie bolo na katastrofálnej úrovni a potom to kazí dojem z celého zápasu. Toto celé by malo byť návodom k tomu, že futbal na mládežníckej úrovni nie je o dosahovaní výsledkov, ale aby sa deti naučili správať jeden k druhému a jeden druhého si vážili. A samozrejme naučiť ich hre, aby vôbec mal kto o desať rokov hrať za mužov, pretože dnes je štandardom, že futbal na dorasteneckej úrovni sa hrá v každej piatej alebo šiestej dedine.

Prečo ste si zvolili trénovanie práve dorasteneckej kategórie? Máte k tomu vzťah?

Pretože v Kostoľanoch som dlhé roky, som tu s tým spätý a chcel som to naštartovať. Moja priorita nie je ani ďalej pokračovať , ale nájsť vhodného trénera pre dorastencov, ktorý sa im bude venovať a ja im pochopiteľne budem pomáhať. Bohužiaľ nie som na tom s časom práve najlepšie a keď chcú chalani napredovať, mali by určite aj viacej trénovať, lenže z mojej strany im neviem venovať viacej času ako momentálne, kedy máme dvakrát do týždňa tréning plus zápas. Preto hľadám niekoho, kto by sa im dokázal venovať viac ako ja, síce už niekoho vytipovaného mám, ale nie je to ešte úplne doriešené.