V Sokolovciach mali pred súťažou cieľ hrať hlavne zaujímavý futbal a potrápiť súpera. Postupové ambície síce zazneli, avšak neboli v klube prioritou. Aj keď sa Sokolovciam sezóna vydarila, obsadili až druhé miesto v tabuľke, pretože taktovku súťaže prebrali nedostihnuteľné Piešťany:  „V prvom rade by som chcel zablahoželať nášmu najväčšiemu súperovi, Piešťanom, k postupu. My sme nepovedali, že ideme bojovať o prvé miesto, náš cieľ bolo potrápiť Piešťany a skončiť druhí, čo sa nám aj podarilo. Čo sa týka umiestnenia, nejde ani tak o výsledky, ale mňa ako trénera teší to, že snaha, ktorú vkladám do  futbalistov, sa ukazuje na hracej ploche v majstrovskom zápase. Toto je dôležité pre perspektívu mužstva ďalej pokračovať,“ hodnotí tréner.

Marián Pavlovič vedie mužstvo v Sokolovciach už sezónu a pol a s dosiahnutými výsledkami je spokojný, aj keď priznáva, že cesta za nimi nebola práve jednoduchá: „Herná činnosť aj výsledky napovedajú, že tá práca nebola zbytočná, a že úsilie padlo na úrodnú pôdu. Všetko je to samozrejme dlhodobá práca a chlapci si konečne uvedomili, že aj v nižšej súťaži, ak chceme hrať zaujímavý a perspektívny futbal, musí byť tréning.“ Tréner rovnako vyslovuje vďaku svojim hráčom: „Touto cestou by som chcel poďakovať celému mančaftu, a odkázať im, že majú perspektívu. Je to mladé a učenlivé mužstvo, čo si myslím, že v posledných kolách dokázalo aj na hracej ploche.“

Sokolovce už v minulosti hrali VII. ligu, vtedajšiu Adrenalin Oblastnú súťaž „B“, ale dokázali sa v nej udržať len jednu sezónu. Marián Pavlovič však formuje kvalitné mužstvo, s ktorým by vyššiu súťaž určite chceli okúsiť: „Ja mám taký pech, pretože keď som nastúpil do Sokoloviec, súťaž mala silného lídra Moravany nad Váhom, tie postúpili vyššie, prišli sme do novej sezóny a Piešťany obnovili mužstvo.“  V Sokolovciach tajne dúfali, že by im postup mohol byť umožnený aj z druhého miesta, ale podľa slov trénera sa na to nespoliehali.

Samotný tréner Piešťan označil Sokolovce za dobrého súpera, ktorý ich v zápasoch dokázal potrápiť. Práve prehry s Piešťanmi mrzia Pavloviča zo sezóny najviac: „Je to kvalitné mužstvo, ukázali dobrú hernú činnosť. Snažil som sa motivovať a radiť chlapcom pred zápasom, aby im nenechávali priestor, pretože sú to technickí hráči, čo sa nám aj potvrdilo hneď v prvom polčase. V druhom polčase chlapci nastúpili odhodlane, bez strachu a bol to veľmi dobrý a kvalitný zápas. Rovnako, keď sme hrali v Piešťanoch, do polčasu sme vyhrávali 0:1, mali sme dobré šance, ktoré sme ale nepremenili. Lenže v 44. minúte prišlo vylúčenie nášho hráča a hra bola už celkom iná. Piešťany majú v mužstve skúsených hráčov, preto som im aj chcel hneď v úvode zablahoželať. Ako som už povedal, našim cieľom bolo potrápiť ich v zápasoch, čo sa nám aj podarilo.“

Podobne si na začiatku jarnej časti brúsili zuby na druhé miesto aj Žlkovce, sezóna však vyšla lepšie Sokolovciam: „Určite to bol nepríjemný súper. Doma sme s nimi nemali problém po futbalovej stránke, u nich sme zápas prehrali, čo ma tiež veľmi mrzí, ale bohužiaľ sme k nim prišli v oklieštenej zostave, na čo sme doplatili. V poslednom vzájomnom zápase zase z podobných dôvodov nepricestovali Žlkovce k nám, čo bola tiež škoda. Ale určite je to súper snaživý, bohužiaľ s tými hráčmi je to tak všade, nadbytok ich nemá nikto a keď vznikne podobná situácia, je problém mužstvo vyskladať. To už je trochu aj o šťastí, aby sa hráčom vyhýbali zranenia a jedno s druhým.“

Z úst trénera Pavloviča zaznela aj kritika VIII. ligy, ktorá pre Sokolovce strácala na atraktivite kvôli nepricestovaniu viacerých súperov: „Myslím si, že by sa malo pouvažovať aj o normách zostupu a postupu. Ja by som bol za to, aby v týchto nižších súťažiach dvaja postúpili, dvaja zo súťaže vypadli, pretože si dovolím tvrdiť, že mužstvo umiestnené na druhom mieste v nižšej súťaži je kvalitnejšie ako predposledné mužstvo v tej vyššej. Počas sezóny k nám nepricestovala Nižná, Žlkovce a do Piešťan nevycestovali až štyria súperi. Možno je to spôsobené aj tým, že vždy sa nájde v tejto najnižšej súťaži líder, ktorý to bude ťahať celú sezónu a viacerí si povedia, že veď načo tam pocestujeme. Model tejto súťaže nie je vyhovujúci, pretože akú výhodu máme my, keď s každým mužstvom hráme trikrát, a z toho dvakrát vonku a raz doma? Osobne by som ten model prehodnotil a skúsil navrhnúť niečo zaujímavejšie.“

Marián Pavlovič pôsobil pred príchodom do Sokoloviec v Jalšovom, kde rozpustili „A“ mužstvo z dôvodu nezáujmu v obci a u hráčov o futbal. Pavlovič poukazuje na to, že podobnými problémami, ako sú nedostatok financií alebo hráčov, trpí viacero menších klubov najmä v VIII. lige. Sám sa snaží rovnakým problémom predísť: „Bolo mi zo začiatku v určitých sférach od výboru vyčítané, že načo je nám toľko hráčov. Máme káder so 17-timi hráčmi a dvomi brankármi. Lenže sezóna je dlhodobá, niekto musí ísť do práce, prídu rôzne zranenia, mnohí majú rodiny a iné povinnosti. Dnes mi dáva za pravdu aj výbor,“ priznáva tréner.

V mužstve majú zavedené určité pravidlá, podľa ktorých fungujú, a ktoré Pavlovič považuje za kľúč k úspechu: „S chlapcami som si sadol, pretože prirodzene nemôžeme hrať všetci 19-ti. U nás sa všetko odvíja od účasti na tréningu, kde si vediem dochádzku a zostavu vyberám podľa najčastejšej účasti a dopĺňam. Je potrebné do toho dať trošku filozofie, ale aj pochopenia a samozrejme je to všetko aj o charaktere jednotlivých hráčov.“ Okrem toho dodáva, že v mužstve sú si všetci rovnocenní: „U nás sa nehrá nikto na veľkého futbalistu, a sú tam kvalitní hráči. Snažím sa vypestovať pokoru v mužstve a neustále chlapcom vysvetľujem, že sú kolektívom a partnermi nielen vo futbale, ale aj mimo neho. Nikto nesmie byť urážlivý, každý na sebe musí robiť a keď to všetko funguje, tak je potom krása s chlapcami pracovať.“

Do novej sezóny plánujú mužstvo aj posilniť: „Niečo už mám rozpracované, chceli by sme doplniť jedného, dvoch hráčov, pretože sme sa teraz s dvomi staršími hráčmi rozlúčili. Máme v mužstve ešte aj nejaké rezervy, preto hľadám, skúšam, pýtam sa známych, takže určite sa bude niečo diať.“ V závere vyslovuje vďaku smerom k realizačnému výboru, ktorý sa stará o chlapcov, aby sa v mužstve cítili dobre: „Spomenul by som hlavne Ľuboša Guzoňa a Peťa Dubného, ktorí pre nás robia maximum.“