Minulý týždeň sa prešovská a sabinovský futbalová rodina rozlúčila s Tiborom Guzikom. Zomrel vo veku 42 rokov po dlhom nerovnom boji so zákernou chorobou. Rodák zo Šarišských Michalian pôsobil vo svojom materskom klube od žiackeho veku (jeho prvým trénerom bol Jozef Heredoš) do dvadsiatich rokov.

Stredný ofenzívny záložník bol odmala akoby stvorený pre akýkoľvek šport, no nakoniec, ako to už v prípade chlapcov býva, „vyhral“ ten najpopulárnejší. Aj opreto, lebo sa v ňom, v spoločnosti kamarátov a priateľov, cítil naozaj dobre. S niektorými bývalými spoluhráčmi ho spájalo aj o čosi viac. Stretávali sa tiež mimo ihriska, zdieľali spoločné záľuby, spoločný relax a to aj neskôr, keď každý z nich pôsobil v rôznych kluboch či oddieloch. Súčasťou takejto super partie boli, okrem T. Guzika, aj Michal Marcinko, Peter Krivý, Peter Radačovský, Róbert Senderák, Miroslav Drobňák, Ivan Pončák, Vladimír Staš a Marek Seman.

Druhým pôsobiskom T. Guzika boli v tom čase druholigové Lipany, kde odišiel s vizitkou najlepšieho strelca a hráča Šarišských Michalian. „Tibor bol neskutočný technik, na ihrisku rozmýšľal hlavou ako máloktorí iní, právom mu preto prischla prezývka Gaza podľa slávneho anglického hráča Paula Gascoigna,“ zaspomínal si jednou vetou na zosnulého kamaráta Michal Marcinko.

T. Guzik okúsil v poľskej Muszyne (4. najvyššia súťaž) aj legionársky chlebík, po návrate spoza severných hraníc sa na niekoľko mesiacov z futbalovej scény vytratil. Potom si znova obul kopačky, zamieril do Širokého, odtiaľ do Ražnian, aby pomohol tamojšiemu mužstvu k postupu „z okresu do kraja“. Popri tom sa venoval práci mládežníckeho trénera v Šarišských Michaľanoch, pri ktorej odviedol kus dobrej roboty. Neskôr, kedy ho zdravotný stav už dosť výrazne obmedzoval, sa snažil byť vo svojom materskom klube nápomocný vo funkcii asistenta trénera, lebo, kým zákerná choroba ho o silu a energiu oberala, futbal ho ňou akoby nabíjal. „No bolo nám všetkým jasné, kto resp. čo, má v tom nerovnom boji navrch. Až prišiel deň, kedy od nás náš kamarát, skvelý hráč a človek, navždy odišiel,“ dodal M. Marcinko.  

Česť jeho pamiatke.