Kuzminovej rodičia od zlosti vrátili vstupenky. Napokon však prišli

PJONGČANG. Po každej z olympijských medailí mala na tvári úsmev a obrovskú radosť. Žiarila ako slniečko. Vidno, že sa chce o radosť podeliť.

V Pjongčangu však Anastasia Kuzminová od radosti priam lietala. Prvý raz sa teší z olympijskej medaily spolu s rodičmi. Otec Vladimir a mama Oľga Šipulinovci čakajú pár metrov za cieľom. Hneď za nimi beží a teší sa, akoby to bola jej prvá medaila.

Lístky do Kórey najskôr vrátili

Pri vancouverskej olympiáde Šipulinovci v dejisku vôbec neboli, dcére blahoželali telefonicky.

V Soči síce boli, lenže stáli na tribúne medzi ostatnými fanúšikmi. Nechceli vtedy deťom robiť ešte väčšie starosti. Tušili, že budú pod tlakom. Medailové úspechy oslávili spolu až neskôr. V Pjongčangu sa vystískali hneď.

„Máme z nej obrovskú radosť. Hoci sme čakali, že jedna medaila sa podarí aj v šprinte. Nasťa však bola nervózna. Ťažko nesie, že tu nie je aj brat Anton,“ hovoril Vladimir Šipulin pre ruský denník Sport express.

S manželkou sú zaslúžení majstri športu. Sami olympiádu nevyhrali, o to väčšiu radosť majú z detí.

„Medailu vyhrala. Veríme, že nebola jej posledná. V Rusku jej drží palce veľmi veľa ľudí. A určite aj na Slovensku,“ vravel otec.

Šipulinovci dúfali, že v Kórei budú držať palce obom deťom. Antona Šipulina však Medzinárodný olympijský výbor nikam nepustil. Nedostal povolenie na štart. Rodičov to veľmi zasiahlo, cítia krivdu. Veria, že vždy súťažil férovo.

„Stále tomu nemôžem uveriť. Veľmi nás to zasiahlo a aj Nasťu to trápi,“ hneval sa Vladimir Šipulin.

„Dokonca v návale zlosti sme aj vstupenky na olympiádu vrátili. Ale keď sa to Anton dozvedel, hneď volal: ´Veď tam budete mať aj Nasťu. A to bude jej posledná olympiáda. Mňa nepustili, čo už. Ale do Kórey musíte. Potešiť Nasťu.´ Teraz to neľutujeme. Ešte ju povzbudíme vo vytrvalostných pretekoch aj v hromadnom štarte,“ opisoval Šipulin senior.

Mami, prines aspoň jednu medailičku

Kuzminová sa teší v kruhu rodiny, zvoní telefón. Volá Anton. „Blahoželám, sestrička. Ale medailu musíš vyhrať ešte jednu. Za mňa,“ hovorí jej.

„Anton najskôr ani nechcel olympiádu pozerať. Sami sme nevedeli, či mu máme poslať nejaké fotografie, zbytočne ho dráždiť. Ale keď ju Nasťa má, museli sme sa mu ozvať. Ako dostal fotografiu, hneď jej volal,“ vravel Vladimir Šipulin.

„Antoška mi písal už po šprinte, že mi verí a ja mu na to, že získam to, po čom som prišla. Ale táto medaila bude asi najskôr pre moje deti. Čudovali sa, že som ju nezískala už v šprinte. Mamička, prines nám aspoň nejakú medailičku, hovorili mi,“ smiala sa Kuzminová pred ruskými novinármi.

A potom zvážnela. „Šport býva taký. Nie vždy sa podarí vyhrať. V športe musíte vedieť spadnúť aj vstať. A preto by som túto medailu chcela venovať tým, ktorí mi pomáhali vstať,“ dodala.