BRATISLAVA. Keď Petra Vlhová vlani získala veľký glóbus, vymenila hlavného trénera Livia Magoniho, čím akoby uzavrela prvú polovicu svojej úspešnej kariéry.
Druhú časť lyžiarskeho dobrodružstva začala fenomenálne. Pod vedením Švajčiara Maura Piniho splnila všetky ciele, ktoré si v sezóne vytýčila.
Na zimných olympijských hrách v Pekingu získala zlatú medailu v slalome.
A k tomu pridala aj malý glóbus vo Svetovom pohári. Celkovo je to už jej tretí malý glóbus – dva má v slalome a jeden v paralelnom slalome.
K tomu má päť individuálnych medailí z majstrovstiev sveta – zlatú z obrovského slalomu, striebornú a bronzovú zo slalomu a dve strieborné z alpskej kombinácie.
Kde bude hľadať slovenská lyžiarka motiváciu? Aké výzvy ju čakajú vo zvyšku jej kariéry? Neukončí ju skôr ako plánovala?
Hlavná hnacia sila? Láska k lyžovaniu
„Keď som v Pekingu splnila svoj cieľ, volala som priateľkovi Miškovi a povedala – zlatko, mám zlatú olympijskú medailu, môžem sa zbaliť, ísť domov a skončiť,“ opísala Vlhová.
Jej priateľ ihneď zareagoval – ešte nie.
„Ešte to tak necítim. Hoci som zistila, keď už mám všetko, že je náročné sa motivovať,“ priblížila 26-ročná Liptáčka.
Jej hlavná hnacia sila je jednoduchá. Sprevádza ju už odmalička, keď v Jasnej robila svoje prvé lyžiarske oblúky. Je to láska k lyžovaniu.
„Pokiaľ ma lyžovanie bude baviť a napĺňať, budem ho robiť,“ dodala.
Ak nebude mať motív, prestane lyžovať