Je pravda, že ste dostali ponuku od trénera Vladimíra Vůjteka, aby ste sa vrátili do reprezentácie a hrali na majstrovstvách sveta?
„Áno. Pán Vůjtek so mnou hovoril tuším po ligovom zápase s Popradom a dal mi takú možnosť. Povedal mi, aby som si zobral tri týždne na rozmyslenie.“
Už ste sa rozhodli?
„Áno.“
Ako?
„Nebudem to trénerovi reprezentácie odkazovať v novinách. Poviem mu to na budúci týždeň sám.“
Naposledy ste hrali na šampionáte v Rakúsku 2005. Láka vás návrat do tímu?
„Nedostanete to zo mňa. Poviem len, že pán Vůjtek má moje sympatie. Tvorí nový tím a prvenstvá na dvoch turnajoch v tejto sezóne sú veľkým povzbudením. Majstrovstvá sveta však znamenajú najvyššiu úroveň a Slovensko bude pod obrovským tlakom. Musí sa dostať do play off, aby postúpilo na olympijský turnaj v Soči.“
Vladimír Vůjtek čaká aj na rozhodnutie Ľubomíra Višňovského. Hovorili ste s ním?
„Nie. Rozhodnem sa sám. A Višňa tiež. Čítal som v novinách jeho vyhlásenia, že je hokejom unavený a uvažuje o ukončení kariéry. Chápem ho. Sám som to v NHL zažil. Chce to oddych a znova naberie chuť do hokeja. Ešte nie je taký starý, aby musel končiť. Ak je vo forme, stále patrí medzi najlepších obrancov NHL.“
V Helsinkách ste hrali na majstrovstvách sveta 2003. Spomeniete si niekedy na to?
„Pamätám si z nich každý detail, veď to nebolo až tak dávno. Spomínam si najmä na skvelú partiu hráčov ako Bondra, Šatan, Švehla, Demitra, Višňovský, Stümpel a ďalší. To bolo radosť hrať. Atmosféru zo šatne sme preniesli na ľad. V semifinále sme podľahli silným Švédom 1:4 a v súboji o tretie miesto sme zdolali Čechov 4:2. Rok po zlate z Göteborgu sme priniesli bronz. To boli časy!“
A dnes?
„Dnes žijem extraligou, teším sa na play off. A na jar budem mať štyridsať rokov. Čas letí.“
Skalica bola v roku 2009 vo finále s Košicami. Môže v tejto sezóne úspech zopakovať?
„Verím, že áno. Máme lepšie mužstvo ako pred tromi rokmi. Od začiatku sezóny sme sa v tabuľke pohybovali medzi najlepšími tímami. Pre klub s najmenším rozpočtom v extralige 900-tisíc eur to nie je zlé vysvedčenie. Naši najväčší konkurenti, Košice či Slovan, majú rozpočet niekoľkonásobne väčší. Nie je to len o peniazoch.“
O čom ešte?
„O bojovnosti, o súdržnosti, o srdci, o atmosfére v tíme. V Skalici nám to funguje, aj keď ani my sme sa nevyhli kríze. Čo sme hrali po Novom roku, to mi dodnes nejde do hlavy. Po výhre nad Slovanom 10:0 si asi každý myslel, že už je majster sveta. No dostali sme sa z toho a znova sme nohami pevne na zemi. Máme mladé mužstvo, chlapci potrebujú dozrieť. O rok budeme ešte silnejší.“
V NHL bývali sezóny, keď ste mali viac gólov ako asistencií. Teraz vediete produktivitu extraligy s vyše osemdesiatimi bodmi a počet prihrávok je dvojnásobne vyšší ako góly. O čom to svedčí?
„Nezáleží na tom, kto strieľa góly. Hlavne, že vyhrávame ako tím. Keď vidím vysmiateho Vinca Školiaka po góle z mojej prihrávky, mám rovnakú radosť, ako keby som ho dal sám.“
Zmluva sa vám skončí. Zostanete v Skalici aj v ďalšej sezóne?
„Zrejme áno. Tu sa cítim najlepšie. Teším sa, že mesto žije hokejom.“
Zostanete v štruktúrach skalického hokeja aj potom, keď raz skončíte s aktívnou kariérou?
„Nepozerám sa tak ďaleko, ale rád sa podelím o názor o budúcnosti hokeja v meste s trénermi či funkcionármi. Záleží mi, kde bude Skalica o rok či o päť rokov. Isté je, že nemôžeme kupovať drahých, hotových hráčov a musíme sa zamerať na svoju základňu. Tu nie sú veľké peniaze.“
Počas celej kariéry hráte s drevenými hokejkami, no tie už vytlačili kompozitové modely. Nie je to problém?
„Už pociťujem ťažkosti. Teraz mám na zápasy ešte štyri originály sherwoodiek pripravené na mieru, čo mi zostali z olympiády 2010. Na tréningu používam odlišnú značku. Je to však iná tvrdosť, iné zahnutie čepele.“
Pomôže vám niekto?
„Peter Bondra sa podujal na to. Má vo fabrike v Kanade známych. On hral tiež s rovnakými hokejkami. Na budúci týždeň by som mal dostať 24 kusov. To by mohlo stačiť až do finále extraligy. Počul som, že aj Jožko Stümpel má problémy s kohovkami, končia s výrobou. Vyzerá to, že na staré kolená budeme hrať s kompozitovými. Keď k tomu príde, azda si za mesiac zvyknem.“
Sezóna je dlhá. Kde si najlepšie oddýchnete?
„S päťročnou dcérou Saskiou. V stredu sme v Bratislave strávili spolu celý deň. Pri nej som zabudol na hokej.“
Blížia sa parlamentné voľby. Pôjdete na budúci týždeň odovzdať hlas?
„Určite. Záleží mi na krajine, kde žijem. Nikdy som sa nemontoval do politiky, ale teraz každý deň sledujem televíziu, čítam noviny. Je mi smutno, kam to smeruje. Samé kauzy, namiesto toho, aby politici riešili problémy ľudí. Zlá nálada sa prenáša, ľudia sú na každom kroku nervózni.“
Koho budete voliť?
„Určite nie tradičné strany, čo nás do tohto stavu priviedli. Žasnem nad odvahou niektorých politikov, že aj po gorilách a sasankách dajú svoje tváre na bilbordy. Chce to zmenu.“
Kde ju vidíte?
„Keby som išiel voliť dnes, asi by som nepotešil pána Slotu – hlas by som dal Obyčajným ľuďom Igora Matoviča. Má veľa kritikov, ale zdá sa mi, že hovorí pravdu. Do volieb zostáva pár dní. Počkám si, čo sa ešte udeje.“
Máte obľúbeného politika?
„Političku. Pani Ivetu Radičovú. Je mi ľúto, že po odchode z SDKÚ nestihla založiť pred voľbami svoju stranu. Ju by som volil ako prvú a pridal by som sa k nej.“
Poznáte sa osobne?
„Zatiaľ nie.“
Čím si vás získala?
„Cítim, že je to múdra hlava, čistá duša. Ale v politike sa to dnes nenosí. Aj vlastní jej kládli polená pod nohy. Držím jej palce a verím, že sa na politickú scénu vráti. Radšej by som ju videl ako premiérku než ako hlavu štátu.“
V predvolebnej kampani kandidujú aj niektorí športovci. Mali ste aj vy ponuku?
„Obrátili sa na mňa dve strany. Teraz je už jedno, ktoré to boli. Odmietol som ich. Mal som pocit, že len chcú využiť moje meno. Nemienim sa angažovať v politike. No drukujem Rišovi Zedníkovi aj Marekovi Uramovi, aby sa dostali do parlamentu a pomohli slovenskému športu.“
