Kapitán ZDENO CHÁRA priviedol vlani Boston Bruins k prvenstvu v Stanley Cupe a teraz Slovensko k striebru na majstrovstvách sveta. Vyhlásili ho za najlepšieho obrancu šampionátu, dostal sa aj do šestky All Star. S priemerom vyše 23 minút na zápas patril medzi najvyťaženejších hráčov na majstrovstvách sveta.
Po siedmich víťazstvách na šampionáte prišla prehra v zápase o zlato s Ruskom. Ako ste prežívali finále?
„Každá prehra mrzí, táto ešte viac. V prvej tretine sme nehrali zle. V druhej sme však porobili chyby. Dali sme súperovi šance a ten ich využil. Rusi potom už len kontrolovali víťazstvo. Nám dochádzali sily.“
Kedy ste na turnaji prežívali najťažšie chvíle?
„Každý zápas bol ťažký. Každý deň bol namáhavý. O to je potom úspech krajší.“
Ktorý moment bol zlomový, ktorý vám ukázal, že tento tím má na úspech?
"Každý zápas bol nesmierne ťažký po fyzickej aj psychickej stránke. Nie je to ľahké, keď hráte desať ťažkých duelov za šestnásť dní. Po prvých dvoch zápasoch sme vedeli, že sme blízko. Kľúčovým momentom bola výhra proti Amerike, ktorá nás naštartovala až do finále."
Ako sa vám ako kapitánovi spolupracovalo s trénerom Vladimírom Vůjtkom?
„Mal som z toho radosť. Slovensko má kvalitného trénera s dobrými ľudskými vlastnosťami. Zamerali sme sa na to, čo potrebuje tím a nie na to, aby sme sa hrali na individualistov. Týmto sme sa po celý čas riadili.“
Kanaďania už tretí rok po sebe neuspeli s mužstvom zloženým z hráčov z NHL, ani Američania sa s podobným výberom nedostali do semifinále. V čom je kúzlo, že Slovensko bolo vo finále, hoci nemalo najsilnejšiu zostavu?
„Dnes už nemáme v zámorí toľko hráčov ako pred desiatimi rokmi a nie všetci mohli teraz prísť. Ale úspech sa dá dosiahnuť aj silou vôle, srdcom, vášňou a poctivou drinou. My sme si verili, hoci nám na začiatku nedávali šance. Urobili sme veľkú reťaz. Každý hráč mal jedno ohnivko a robil všetko preto, aby sa reťaz neroztrhla. To je to, čo robí dobrý tím.“
Ako ste vnímali privítanie od fanúšikov na Slovensku?
"Privítania takéhoto rozmeru sú vždy krásne. Je to vysnívaná situácia. Ľudia ocenili ako sme bojovali a teší nás, že vyzdvihli koľko sme pre tento tím obetovali. Sme šťastní, že sme všetkým spravili radosť."
Stihli ste si aspoň chvíľku pospať po nedeľňajšej noci?
"Málo. Štyri, päť hodín. Zápas sa hral neskoro večer a celý ceremoniál sa natiahol. Na hotel sme prišli až okolo druhej, keď sme mali spoločnú večeru, potom sme leteli v pondelok okolo desiatej, žili sme ešte s emóciami ako sme skončili. Na spánok veľmi čas nebol."
Vnímali ste, aká bola počas týchto dvoch týždňov atmosféra na Slovensku?
„Majstrovstvá sveta 2012 si budem dobre pamätať. Mali sme jednoliaty kolektív. Hrali sme jeden pre druhého. Chlapci nasledovali nás starších a pochopili, o čom to je. Doma na Slovensku je eufória nielen preto, že máme strieborné medaily, ale aj preto, akým spôsobom sme ich vybojovali."
