BRATISLAVA. Ich osudy sú približne rovnaké. Už v detstve opustili svoju rodnú krajinu. Utiekli pred padajúcimi bombami či rebelmi, ktorí z nich chceli spraviť vojakov. Neskôr si našli náhradný domov, v ktorom si ďalej plnili svoje športové sny. Ich nezlomná vôľa a odhodlanie ich napokon dostali až na najväčší športový sviatok na svete.
Pôvodne sa o štart na olympiáde v Riu uchádzalo 43 utečencov, ale len desiati z nich splnili kvalifikačné limity.
„Privítaním tohto tímu chceme utečencom na celom svete poslať posolstvo nádeje,“ vyhlásil predseda Medzinárodného olympijského výboru Thomas Bach.
Ťahala potápajúci sa čln
Keď na olympiáde osemnásťročná sýrska plavkyňa zvíťazila v rozplavbe na 100 metrov motýlik, hľadisko burácalo, akoby získala medailu. Napokon nepostúpila ani medzi šestnástku najlepších.
Na sociálnych sieťach označovali napriek tomu Jusru Mardiniovú za symbol nádeje a odvahy. Možno aj preto, lebo si cestu k slobode doslova preplávala. V trinástich sa rozhodla utiecť zo sýrskej metropoly Damask.
„Plávala som v bazénoch, kde strechy zničili bomby. Niekedy sme kvôli tomu nemohli ani trénovať,“ tvrdí mladá utečenka.
Najskôr odišla za svojou staršou sestrou Sarah do Libanonu. Neskôr sa spolu vybrali do Turecka, odkiaľ sa člnom vypravili na grécky ostrov Lesbos. Počas riskantnej jazdy sa čln plný utečencov začal potápať.