Vzpierač Ota Zaremba, ktorý dnes zomrel vo veku 68 rokov, dosiahol najväčší úspech svojej kariéry na olympijských hrách v Moskve 1980, kde nečakane vybojoval zlato vo váhe do sto kilogramov.
Vďaka tomu patril vo vtedajšom Československu k najpopulárnejším športovcom.
Neskôr poznal aj odvrátenú stranu úspechu, pre zdravotné problémy a nedostatok finančných prostriedkov sa ocitol na dne. A s podlomeným zdravím niekdajší svetový rekordér bojoval do konca života.
Rodáka z Karvinej priviedol k vzpieraniu v 15 rokoch jeho brat Miloš. Po vojenskej službe v Červenej hviezde Praha sa vrátil do Baníku Havířov, kde sa ho ujal tréner Emil Brzóska.
Výraznejšie na seba Zaremba prvýkrát upozornil na majstrovstvách sveta 1979 v Solúne, kde v kategórii do 100 kilogramov získal striebro v trhu a v dvojboji obsadil štvrté miesto.
Napriek tomu s ním nasledujúci rok na hrách v Moskve - ktoré však poznamenal bojkot západných štátov - nikto príliš nepočítal.
Favoritom celej súťaže bol domáci borec a pôvodná sovietska dvojka Igor Nikitin, ktorý v novej olympijskej hmotnostnej kategórii do 100 kilogramov nahradil Davida Rigerta.
Zaremba získal už v trhu na Nikitina výkonom 180 kg dva a pol kilogramový náskok a vo víťaznom ťažení pokračoval aj vo svojej inak slabšej disciplíne - nadhozu.
Postupne dostal nad hlavu 205, čo bol v tej chvíli jeho osobný rekord, 210 aj 215 kíl. A keďže Nikitin na 220 kg zlyhal, senzácia bola na svete.
Dal som do toho všetko
V roku 1981 Zaremba štyrikrát prekonal svetový rekord, ale na MS v Lille si vykĺbil pravý lakeť a musel na operáciu. Na pódiá sa vrátil až o tri roky neskôr na ME vo Vitórii, kde skončil štvrtý v dvojboji a v trhu vybojoval bronz.
Kariéru ukončil pre zdravotné problémy v roku 1987 a napriek neskoršiemu priznaniu k užívaniu steroidov ale odmietal, že by ťažkosťami bol doping.
"Keď o niečo išlo, trénoval som až do úmoru. Dal som do toho všetko. Je to obrovská drina a nesie to so sebou aj následky, "povedal.
Olympijské zlato musel predať
Po konci kariéry nastúpil do bane, neskôr zasklieval okná, pracoval v bezpečnostnej agentúre a pustil sa aj do podnikania, avšak neuspel.
Po vážnej autonehode v polovici 90. rokov žil ako nezamestnaný len z čiastočného invalidného dôchodku, takže musel predať olympijské zlato.
Po dopingovom priznaní sa rozhádal s trénerom Brzóskou, počas krátkej doby prišiel o oboch rodičov a ťažko niesol aj to, že ho štát nechal v ťažkej chvíli na holičkách.
"Keď človeka niečo bolí a je zo života sklamaný, tak povie aj veci, ktoré nechce. Prídu novinári a chcú toho využiť. Bol som vtedy psychicky na dne, ocitol som sa v podstate skoro na ulici, "odôvodňoval svoje bezprostredné komentáre.
Posledný olympijský víťaz
V roku 2010 vstúpil do Robotníckej strany sociálnej spravodlivosti, za ktorú niekoľkokrát neúspešne kandidoval v senátnych voľbách. Istý čas tiež viedol v Hornej Suchej vzpieračskej škole.
Zaremba bol jedným z troch českých vzpieračov, ktorí vybojovali olympijské zlato - a navyše posledným. Prvým olympijským víťazom sa v roku 1932 stal na hrách v Los Angeles Jaroslav Skobla, ktorý opanoval kategóriu nad 82,5 kilogramu zlatú medailu.
V roku 1964 na neho nadviazal Hans Zdražila, ktorý vybojoval zlato v strednej váhe do 75 kilogramov v Tokiu. A potom už len Zaremba.
Keď sa potom na sklonku milénia volil najlepší český vzpierač 20. storočia, bolo zrejmé, že sa ním stane jeden z troch olympijských víťazov. Nakoniec voľba padla na Zdražilu.
