Všetci to budeme mať navždy v pamäti, tvrdí Slovák Ninis

Whistler. Slovenský sánkar Jozef Ninis dostal okamžite zlú predtuchu, ktorá sa nakoniec zmenila na najhoršiu možnú skutočnosť.

"Bol som hore na štarte a mal som pred druhou jazdou. Práve som sa obliekal a zrazu som počul strašné ou, oúú. Tak som sa radšej ani nepozeral, domyslel som si, čo sa stalo," opísal pre TASR hrôzostrašné zážitky predchádzajúce následnej smrti Gruzínca Nodara Kumaritašviliho jediný Slovák v súťaži jednotlivcov, ktorý mal do poslednej tréningovej jazdy pred sobotňajšími pretekmi vyraziť chvíľu po 21-ročnej obeti pádu. "Kolegovia mi to aj o chvíľu pretlmočili. Nasledovala krátka desaťminútová pauza, počas ktorej sa rozhodovalo, že čo ďalej a verdiktom bol zrušený tréning. Po príchode domov nám tréner povedal, že chalan podľahol zraneniam."

Aj vzhľadom na mladý vek nebohého Gruzínca, ktorý mal na konte len dve sezóny SP, sa s ním Ninis nestihol bližšie spriateliť. "Nejako príliš dôverne som ho nepoznal, no v priebehu tejto sezóny sme sa hore na štarte niekoľkokrát trochu pobavili, keďže rozprával rusky," prezradil Slovák štartujúci na druhej olympiáde v kariére.

Vedomie tragickej udalosti podľa neho nebude robiť výnimky medzi pretekármi a s každým z fachu poriadne otrasie. "Myslím, že to pohlo každým športovcom, lebo sa to nedá len tak ľahko obísť. No naozaj neviem," ťažko si povzdychol a dodal: "Budeme sa s tým musieť nejako popasovať."

Pod presmutnú udalosť sa podľa Ninisa podpísali dva faktory. "Svietilo nám na dráhu slnko a organizátori preto pozaťahovali plachty. Chalan si to ale asi zle vyrátal. Keďže tu mal málo najazdené, nevedel odhadnúť, kde sa nachádza a zrejme mal predtým aj nejaký problém. V poslednej zákrute pretekár dosahuje najvyššiu rýchlosť a vzdoruje aj najvyššiemu preťaženiu. Zákruta je veľmi dlhá a tlak na hlavu je preto obrovský a súťažiaci potom nevidí," definoval pravdepodobné akútne príčiny smrteľného úrazu, nezabudol však pripomenúť fakt, že k nehode prispela svojou mierou aj medailová zaslepenosť domácich. "My sme tu päť dní stáli a na dráhu nás vôbec nepustili. Kanaďania pritom na drzovku jazdili tréningy dvakrát denne. Deň pred oficiálnym otvorením dráhy nás pustili prejsť sa k dráhe a domáci si tam veselo jazdili na boboch, sánkach i skeletone. Pre slabšie krajiny je šesť jázd naozaj málo na to, aby si zvykli na vysoké rýchlosti. Napríklad obaja gruzínski sánkari jazdili len dva roky a to za posledný rok spravili veľký krok dopredu." Kanadský monopol na whistlerský tobogan čelil medzinárodnej kritike už niekoľko týždňov pred začiatkom olympiády, žiadosti iných výprav na možnosť predolympijského tréningu však neboli vypočuté.

/vyslaní redaktori TASR br sb/