dueli finálovej série medzi VKP Bratislava a VK PU Prešov vyhrali hostia po hektickom boji 3:2, celú sériu 4:2 a vybojovali premiérový volejbalový majstrovský titul nielen pre šarišskú metropolu, ale pre celé východné Slovensko.
Prešovčania dokázali prelomiť majstrovskú hegemóniu podstatne tradičnejších volejbalových centier. Už ich januárové víťazstvo v Slovenskom pohári a suverénne vedenie v tabuľke počas celej sezóny veľa naznačovali, tentoraz zvládli vysokoškoláci aj to, čo sa im už niekoľkokrát stalo osudným, teda nástrahy play-off. Po ľahkom postupe vo štvrťfinále cez Nitru a veľkej semifinálovej bitke s Novým Mestom, si vo finále poradili aj Bratislavčanmi, ktorí najmä v ostatných sezónach nenabrali príliš veľa sympatií. Aj preto držalo východniarom palce skoro celé volejbalové Slovensko... Séria, ku ktorej patrili aj poriadne emócie, vzbudila pozornosť, o akej sa ligovému volejbalu u nás už roky nesnilo.
Oslavy premiérového titulu v podaní Prešovčanov boli búrlivé, napokon, ako sa patrí. Autobus s majstrami, kde sa toho príliš nenaspalo, prišiel do Prešova v piatok o šiestej ráno a začala sa radostná eufória. Podvečer sa zišli všetci zainteresovaní aj s najvernejšími fanúšičkami a fanúšikmi v obľúbenom pube Kepasa, kde sa zaodeli do majstrovských tričiek i čiapok a ešte raz si pozreli na videu zlatý zápas. No a potom sa presunuli do ich "domáceho" podniku, baru Čierny orol, kde tí najvytrvalejší "bojovali" až do rána. A prečo nie, veď sezónu, v ktorej získal klub "double", treba aj patrične osláviť.
My vám ponúkame útržky bezprostredných dojmov, ako ich zaznamenal diktafón na ceste kdesi medzi Bratislavou a Žilinou. Štrnásť priamych prešovských aktérov finále pospomínalo veľa zaujímavého...
JAROSLAV VLK
tréner, nar. 1961
Pôvodom Prievidžan, ktorý zažil najkrajšie hráčske roky v Žiline, neskôr pochodil s volejbalom pol Európy a potom sa ešte vrátil na Slovensko, prišiel pred sezónou na prešovskú lavičku zo Zvolena. Stotožnil sa s vysokými cieľmi klubu a našiel recept na to, s čím mali problémy predchádzajúci tréneri v Prešove - spôsob komunikácie s tímom a pozitívne ovplyvnil aj pochody vo vnútri neho. Stmelil hráčov do skutočného družstva, ktoré potiahlo za jeden povraz a darili sa mu aj taktické zámery, ktorými dokázal neraz súperov poriadne prekvapiť.
"Už pri príchode do Prešova som vedel, že sa odo mňa bude očakávať finále a aj titul. Od začiatku sezóny sme hrali na špici ligy a neskôr získali aj pohár. Už vtedy bolo jasné, že družstvo sa zoceľuje a dokáže sa vyrovnávať aj s psychickým tlakom, ktorého zvládnutie bol dovtedy preň problémom. Bola to neľahká sezóna, ale sebavedomie nám rástlo a naplno sa prejavilo práve vo finálovej sérii. Som rád, že sme ukázali dobré výkony, dôkazom sú aj diváci, ktorí začali chodiť v nezvyčajných počtoch. To, že sa nám podarilo získať titul, ma veľmi teší. Je to zaslúžená odmena pre jednu hráčsku generáciu a aj pre ľudí, ktorí v Prešove roky volejbal robili. Podmienky v klube boli jasne najlepšie na Slovensku, veľký kus roboty v tomto smere urobil prezident Martin Velecký a aj ďalší zainteresovaní. Pozbierali sme ovocie a aj z toho pohľadu, čo som hovoril, ak mám pôsobiť na Slovensku, mám záujem v Prešove ostať aj naďalej.
Príliš voľna si však tréner Vlk neužil. Už včera totiž cestoval na sústredenie reprezentácie B-tímu pred Spring Cupom, kde povedie náš výber spoločne s Rastislavom Chudíkom.
# 8 STANISLAV SOTÁK
nahrávač, 1984
Absolvent "prešovskej volejbalovej univerzity", pochádzajúci v volejbalovej rodiny z Vranova nad Topľou, sa vypracoval počas sezóny na nahrávačskú jednotku. Hoci na tomto poste zvyčajne hrávajú tridsiatnici, zvládol neľahkú úlohu tvorcu hry a s blížiacim sa koncom sezóny hral tak, že diváci miestami žasli. V 21 rokoch má ešte všetko vo volejbale pred sebou...
"Titul mi naznačil, že môžem ísť aj vyššie, ale na tom treba ešte poriadne makať. v rozhodujúcom zápase sa mi darilo, hral som uvoľnene s vedomím, že my nie sme tí, ktorí musia vyhrať." Stano pôsobil sebavedomo, nezľakol sa zvučnejších mien súpera na druhej strane a ponúkol aj zaujímavú úvahu. "Myslím, že naša nahrávačská dvojica bola vo finále lepšia, hoci sa skúsenosťami trebárs s Migrom nomôžeme porovnať. Nám naša mladícka drzosť a sebavedomie určite pomohli. Podľa mňa to súper nie celkm zvládol aj so striedaniami a taktikou, čo sme dokázali využiť."
# 2 KAMIL FEŇO
nahrávač, 1983
Do Prešova prišiel hrať ešte ako mladík zo Svidníka a spolu so Sotákom vytvorili v lige najmladšiu, ale veľmi kvalitnú nahrávačskú dvojicu. Živé striebro, ktoré ani chvíľku neposedí a baví svojimi "hláškami" družstvo, na ihirsku patrične drzý a snaživý tvorca hry. V sezóne mal pozíciu dvojky a zhostil sa jej veľmi dobre.
"Od začiatku sezóny sa ukazovalo, že bude úspešná a vyšperkovali sme ju nakoniec aj tým vytúženým titulom. Finálová séria bola úžasná a na ten dnešný zápas zrejme v živote nezabudnem." Hoci vo finále nedostal veľa šancí, na svojho nahrávačského kolegu nežiarlil. "V týchto zápasoch sa už nevymýšľa, hrá ten, ktorý má momentálne formu a Stanovi to išlo výborne." Po dvoch rokoch pri mužoch sa dočkal domáceho vrcholu a ako sám tvrdí, váži si ho o to viac, lebo vie, ako dlho naň museli niektorí spoluhráči čakať.
# 7 RADOVAN ŠKVAREK
blokár, 1977
Ak si niekto skutočne poctivo počkal na zlato, bol ním práve Rado. Po desiatke sezón v mužskom A-tíme Prešova sa z neho radoval skutočne oprávnene. Služobne najstarší Prešovčan pritom v minulej sezóne hral veľmi málo, ale v tomto roku sa mu podaril veľký comeback. Bol tým, ktorý skladal dôležité lopty, organizoval obranu, dokázal v prípade potreby suplovať nahrávača a o stabilite a kvalite servisu sa nedá polemizovať...
Keď sme sa pýtali, či nemal pred zápasom zvláštne pocity z toho, že sa mohol dočkať na "staré kolená" titulu, reagoval pre seba typicky: "Myslel som presne na to, čo je teraz v autobuse... Na to, aký tu bude krik, na vysmiatych a pripitých fanúšikov, na medailu na krku." Prešovskí blokári sa vo finále skutočne vytiahli a zatienili tých súperových "hviezdnych". "Nechcem to porovnávať, je jedno, kto bol na ich strane, kto na našej, dôležité je to, že sme vyhrali." Rado si pochvaľoval aj atmosféru, ktorá sprevádzala záverečné zápasy play-off. "Som presvedčený, že ak by chodili diváci v takom počte a vyrábali takú atmosféru, snáď by sme ani neprehrali. Tá masa ľudí urobila obrovskú robotu, ak by sa dalo, tak z tejto zlatej medaily odlomím riadny kus a dám im ho, lebo na titule majú svoj obrovský podiel." Nad otázkou ďalšej perspektívy opäť len polovážne: "Nó, teraz si posedím na teraskách na Hlavnej a potom uvidíme."
# 11 MICHAL ČERVEŇ
blokár, 1977
Z volejbalového pohľadu svojim spôsobom exot. Začínal ako futbalový brankár doma v Žiari pod Západnými Tatrami a pre veľký volejbal ho objavil tréner Michal Kudla až po jeho príchode na štúdiá do Prešova. "Maco" sa do volejbalu poriadne zažral, využil prirodzené danosti a obratnosť a dočkal sa aj nominácie do reprezentačného béčka. Jeden z najlepších blokárov ligy dokázal stabilizovať výkonnosť a bol počas celej sezóny veľkou oporou.
"Som rád, že som sa dal na volejbal, lebo s futbalom by som asi tak vysoko nedosiahol," tvrdí 205 cm vysoký obor, inak jediný ženáč spomedzi hráčov v tíme. Práve jeho nenominovanie do reprezentačného áčka brali prešovskí činovníci ako krivdu, lebo aj vo finálovej sérii vysoko prevyšoval súperov, ktorí sa do elitnej "repre" dostali. "Mňa to síce mrzelo, ale som napokon rád, že idem aspoň s béčkom na Spring Cup a dúfam, že tam zahrám tak, že si ma tréner Přidal všimne..." Volejbalovo je Michal ešte mladý, ale skúseností získal už dosť... "Za tých šesť rokov driny som si už aj úspech zaslúžil. Dal som volejbalu za ten čas dosť veľa, aj keď som nemusel čakať tak dlho ako trebárs Rado Škvarek." Pre Miša bola majstrovská sezóna v Prešove možno poslednou. "Netajím, nejaké ponuky zo zahraničia mám..."
# 3 MIROSLAV HRIVNÁK
blokár, 1983
Dvojmetrová chlapina sa v majstrovskej sezóne príliš nepresadila, bol tretím blokárom a pri výbornej forme Červeňa a Škvareka nedostal toľko priestoru. Pribrzdili ho aj zdravotné problémy, tréner ho používal skôr na taktické striedania pri posilnení obrany na sieti.
"Stále som čakal, že dostanem príležitosť aspoň na krátky pobyt na ihrisku, bolo to však plne v kompetencii trénera a ja to rešpektujem. Nakoniec, som rád, že môžem v tejto majstrovskej partii byť a keď som toho už príliš nenahral, tak som aspoň poriadne povzbudzoval a hecoval divákov, ktorí boli skutočne našim siedmym hráčom." Vzhľadom na svoj vek však ešte má pred sebou odchovanec prešovskej školy perspektívu. "Myslím, že moja šanca ešte príde, možno už v budúcej sezóne, keďže z kádra odíde asi viacero chlapcov."
# 4 PETER THOLT
univerzál, 1979
Odchovanec podolínskeho volejbalu si užil vo finále svoje. Bolestivo narazená ruka ho limitovala, ale zaťal zuby a najmä v obranných činnostiach bol veľmi platný. Mal dobrú sezónu, na "účku" odohral veľa kvalitných zápasov a získal si rešpekt súperov vonkoncom nielen preto, že je riadny hromotĺk.
"To nepríjemné zranenie ruky ma limitovalo, dosť ťažko som sa dostával späť do pohody. Svojim dielom som pomohol najmä na bloku a som rád, že útočne to potiahli iní, ja som si svoj diel odviedol počas sezóny. Som nesmierne šťastný, tento titul je mojim životným úspechom." "Káčer" prišiel do Prešova cez Dubovú a našiel si postupne svoje miesto na slnku, v tomto roku končí aj vysokú školu. "Ak by sa vyskytla nejaká dobrá ponuka, neodhodil by som ju, ale pre mňa bude cťou hrať naďalej aj v Prešove." Jeden z mála hráčov, ktorý neprešiel prešovskou mládežníckou liahňou si pri Toryse očividne zvykol. "No, ešte teraz dokončiť tú školu a môžem chodiť hrdo po meste ako majster..."
# 10 MILAN GEŠPERÍK
univerzál, 1978
Jeden z inventárov klubu, ktorý síce začínal vo Vranove, ale pre veľký volejbal vyrástol v Prešove. Tu hrá celú kariéru, s výnimkou polročného pôsobenia v Bielso-Bialej. Hráč s výborným servisom, ktorý bol v čase životnej formy pre pár rokmi prakticky nebrániteľný, mal viacero dobrých zápasov a tréner ho pri jeho skúsenostiach často používal na špecifické úlohy.
"Konečne sme sa po tých rokoch dočkali. Prežil som v Prešove veľa trénerov, veľa hráčov, ale táka partia sa ešte nikdy neurobila. Ak by sa nám to nepodarilo teraz, tak už fakt neviem... Po desiatich rokoch som si to snáď aj zaslúžil." Ako "starý pes" sa netajil, že si chce titul poriadne vychutnať. "Teraz chcem tak dva týždne voľna a potom sa rozhodnem, čo ďalej. Ak by prišla nejaká ponuka zvonku, rozmýšľal by som nad ňou, ale ak bude mať záujem o moje služby Prešov, nemám problém ani ostať ďalej."
Zaujímavým prvkom bolo využite "Geša" na poste prihrávajúceho semčiara proti Novému Mestu, čím vtedy tréner súpera poriadne zaskočil. "Pre mňa to úplná novinka nebola, pred rokmi som to už hral a ja osobne sa na prihrávke cítim dobre. Napokon, keď je pohoda, zvládnuť sa dá skoro všetko."
# 9 ROMAN ŠPAČEK
smečiar, kapitán tímu, 1975
Najstarší hráč tímu mal často úlohu "nehrajúceho kapitána", keďže na ihrisko sa dostával skôr sporadicky, v prípade potreby najmä na prijímajúcich postoch. Mal však dôležitú úlohu vodcu mužstva, komunikoval zaň s trénerom i funkcionármi. Záhorák zo Skalice dokázal zblázniť ľudí do takej miery, že v play-off chodil s Prešovčanmi aj na zápasy vonku početný fanklub...
"Nie, že by som nechcel viac hrávať, ale cieľom bol majstrovský titul a pre jeho získanie musel urobiť každý to najlepšie, čo vie. Splnili sme čo sme chceli a je to fantastický úspech," hodnotil "Špako", ktorý si v celej finálovej sérii zahral iba v tom poslednom dueli. "Dôležitá bola bojovnosť a ten Pánbožko hore videl, že chlapi tam v tej Bratislave minule prehrali 2:3, tak im teraz doprajem... Som v Prešove tri roky, za ten čas som sa ním zžil, zažili sme možno viac neúspechov a o to cennejšie je to, čo sme dosiahli teraz. Bola to strašne ťažká cesta, ale pre takéto nádherné chvíle sa oplatí žiť!"
# 6 ROMAN ONDRUŠEK
smečiar, 1980
Hlavný "hecovač" prešovského tímu mal výbornú sezónu. Rodený Bardejovčan sa na poste prijímajúceho smečiara vypracoval medzi najlepších na Slovensku a dočkal sa aj nominácie do reprezentačného B-tímu. Hoci ho na sieti občas limituje výška, dokáže to nahradiť vynikajúcim príjmom, hrou v poli a predovšetkým organizáciou hry a všetkého, čo sa okolo nej na ihrisku deje.
"Rozhodujúci zápas bol strašne ťažký, s chlapcami sme sa sústredili hlavne na to, aby nám neušiel začiatok. To sa nám podarilo, viedli sme 2:0 na sety a súpera sme dostali pod tlak. VKP ešte využil naše chyby na prihrávke, otočil zápas a bolo to napokon až v tajbrejku. Ukázalo sa, že psychika je veľká vec, dôležité bolo, že sme sa dokázali otriasť." Roman poskladal v tajbrejku dôležité, ťažké lopty a ukázal, že vyzrel na skutočnú osobnosť. "Ja nemám vo vypätých situáciách problémy, dokážem ich zvládať. Veril som si a dôležité bolo to, že som cítil dôveru od trénera a aj mužstva počas celej sezóny. To, že som sa dostal aj do reprezentačnej rezervy, je pre mňa veľkou satisfakciou za to, čo som doteraz volejbalu odovzdal. Spolu s titulom je to môj doterajší vrchol, ale verím, že to pôjde aj ďalej." Zaujímavé je, že s pomocou kamarátov točil celý priebeh play-off na kameru a plánuje z neho zostrihať videozáznam púte Prešova za zlatom. Nezabudol ani na divákov, s ktorými často práve on naväzoval z ihriska kontakt a rozohrieval ich do správnej nálady. "To asi budeme opakovať všetci, ale ľudia v Prešove a hlavne tí, ktorí s nami boli aj v Bratislave, boli fantastickí. Na titule majú svoj veľký podiel a patrí im naša vďaka."
# 13 MARTIN SOPKO STARŠÍ
smečiar, 1982
Prešovského odchovanca boli v play-off plné haly. Na klubovej úrovni dosiahol absolútny vrchol, bol oporou nielen na sieti, ale výborne zvládal aj príjem a servis a bol najvýraznejšou postavou celej finálovej série. Prekročil tieň, v ktorom sa ocitol vďaka rečiam o tom, že nedokáže zvládnuť rozhodujúce zápasy. Ozvena nedala na seba dlho čakať, ako jediný Prešovčan je nominovaný do A-reprezentácie a prejavujú oň záujem kluby zo zahraničia.
"Ďakujem rodičom, priateľke Kvetke i kamarátom," smial sa "Šnapso" po zápase.
"Ale vážne, som veľmi rád, že to vyšlo nielen mne, ale aj družstvu, ktorému som možno bol niečo z minulosti dlžný." Martin útočil z kolíkov, spoza útočnej čiary, presadil sa na bloku a jeho servise by vedeli čosi porozprávať najmä prijímači VKP... "V základnej časti som príliš veľa lôpt okrem kolíkov nedostával. Rôzne kombinácie, ktoré sme začali používať neskôr, sme okukali od Poliakov v Rzesowe, kde sme hrali pred play-off pripravný zápas." V minulosti bol už viackrát nominovaný na reprezentačné akcie, ale príliš veľa si na naich nezahral. Nový tréner Vladimír Přidal s ním však zrejme ráta. "Hovorili sme telefonicky a mal som z toho celkom dobrý pocit. Pre bloky zápasov na kvalifkáciu MS a Euróspku ligu so mnou zrejme ráta. Dúfam, že sa mi bude dariť podobne ako v zahraničí."
# 12 MARTIN SOPKO MLADŠÍ
smečiar, 1987
Benjamín družstva, kadetský a juniorský reprezentant zažil bohatú sezónu. S kadetskou reprezetntáciou sa prebojoval na majstrovstvá Európy a aj na majstrovstvá sveta, hral domáce súťaže v troch vekových kategóriách. Tréner Vlk ho v klube používal ako žolíka, ktorý dokázal skladať dôležité lopty aj vtedy, keď sa starším podlamovali kolená. Jeden z najväčších talentov slovenského volejbalu vôbec je čistokrvným prešovským odchovancom.
"Vážim si to, čo sme dosiahli. Titul je veľkou motiváciou, pre mňa výborným povzbudením do ďalšej kariéry." So zaradením sa do staršieho mužstva nemal problémy. "Ja som taká flegamtická povaha, ktorá si nerobí s ničím veľkú hlavu. Veril som si aj v dôležitých momentoch." Jeden taký nastal aj v rozhodujúcom stretnutí, keď prišiel v koncovke druhého setu, dvakrát zložil loptu a Prešov viedol 2:0... "S nahrávačom sme sa dohodli, čo zahráme a vyšlo to..." Titul bol pre Martina aj náhradou za kadetské majstrovstvá Európy, na ktoré sa veľmi chystal, ale nevyšli mu podľa predstáv. "Bol som vtedy veľmi sklamaný, teraz je to pre mňa zadosťučinenie, že som prispel k titulu aj ja. Čakajú nás majstrovstvá Slovenska juniorov aj kadetov a aj tam by som chcel nejakú tú medailu."
# 1 PETER VÁHOVSKÝ
libero, 1983
Najmenší člen kádra majstrov si úspech zaslúžil okrem iného aj za svoj poctivý prístup k volejbalu. Ustál neľahkú úlohu hlavného prijímača a poliara, jeho forma gradovala v pravý čas a vo finálovej sérii ho vychýrení bombardéri VKP odpálili servisom len výnimočne, hoci ho na ihrisku výslovne hľadali... "Prvá dva sety v rozhodujúcom stretnutí sme hrali výborne, potom však na nás padol útlm a ja osobne som cítil aj poriadnu únavu. Trocha som vypadol z koncentrácie a bolo zle." Niektoré lopty, ktorého dokáže Peter v poli vykryť a vybehať, vzbudzujú údiv. "Niekedy to aj poriadne bolí, najmä v takých zápasoch, kde sa nám nedarí a práve na takýchto veciach sa potrebuje družstvo chytiť. Napríklad, v tajbrejku sa mi podaril dobrý zásah hneď na jeho začiatku a dostal som sa ním späť, hoci to už nebolo o fyzických silách, ale len a len o chcení."
Byť liberom je nevďačná úloha. Ako je sezóna dlhá, poriadne si neudrie cez sieť, iba mláti sebou o zem, kým si spoluhráči pripisujú do štatistík body, jeoh pochvália hádam iba tí, ktorí do volejbalu skutočne vidia. "To už je tak, ale mojimi bodmi sú práve tie zásahy v poli. Niekedy mám fakt chuť vyskočiť si za útočkou a udrieť si do lopty, ale to sa nedá. Libero je svojim spôsobom fakt nevďačný post, keď je dobre, je dobre, ale keď sa nedarí, hneď si s ním každý vytrie... Mám svoje spôsoby, ako sa s tým vyrovnať." "Trpe" si podľa vlastných slov chce v najbližších dňoch odpočinúť, venovať sa škole a pomaly už myslieť na ďalší ročník. A veľmi ho láka možnú účasť na svetovej letnej univerziáde, kde by rád reprezentoval.
VLADIMÍR GÁBOR
masér
Kto z volejbalových priaznivcov by ho nepoznal? Emotívny prvok prešovskej lavičky, ktorý spĺňa všetky náležitosti dobrého maséra. Okrem samotného "výkonu funkcie" teda aj byť hromozvodom nálad a srandičiek, človekom, ktorý musí dokázať počúvať a keď treba, tak aj poradiť. Napokon, Vlado Gábor by o tom vedel svoje rozprávať.
"To, že som často terčom rôznych vtípkov a poznámok, mi až tak nevadí. Berieme to ako súčasť svojho príspevku pre toto musžstvo, ktoré sa mi dnes odvďačilo tým najkrajším spôsobom." Ako sám tvrdí, masérka robota voôbec nie je ľahká a má mnoho úskalí a jemných nuansov. "Je ťažké pripraviť z môjho pohľadu optimálne každého na zápas, každý z chlapcov si vyžaduje svojský prístup a má svoje špecifiká. Do mojej činnosti nespadajú len masáže, ale aj konzultácie s trénerom o posilňovaní, skladbe stravy, pitným režimom a ďalšími vecami. V tejto sezóne to bola napríklad aj štatistika počas zápasov." Na partiu volejbalistov nedá Vlado dopustiť, hoci už mal v minulosti do činenia aj s inými športami. "Pre mňa je to stále vec, ktorá ma baví a v ktorej žijem už pätnásť rokov."
