Volejbalista Diviš: Nemám rád, keď si dávame na Slovensku malé ciele

Volejbalistom roka ste napriek viacerým úspechom v najlepších ligách prvýkrát v kariére. Konečne?

„Padlo aj také slovo. Miestami som prestal dúfať, ale dočkal som sa. Myslím si, že som vyhral zaslúžene. Všetko som si oddrel a nič nezľahčil.“

Beriete ocenenie po všetkých svojich úspechoch stále ako prestížne?

„Každé ocenenie veľmi poteší. Určite mi chýbala podobná cena. Budem sa snažiť zlepšiť, uvidím, kam až posuniem hranice.“

S Novosibirskom ste vyhrali Ligu majstrov, boli ste najlepším hráčom tímu, napriek zraneniu ste zažili asi najlepšiu sezónu v kariére?

„To hej, ale takto to je v športe. O tri dni nato, ako sme vyhrali, som dostal ranu, keď mi povedali, že musím ísť s kolenom na operáciu. Raz si hore, raz si dolu.“

Ako dlho budete pauzovať s kolenom, ktoré vám operovali takmer pred mesiacom?

„Som rád, že môžem po operácii chodiť. Čistili mi vrchný úpon, mal to byť bežný zákrok, ale ako koleno otvorili, tak tam našli odumretú šľachu, čo je vážnejšie. Neviem povedať, kedy budem môcť hrať. Pauza sa môže natiahnuť od dvoch do piatich mesiacov. Je to individuálne. Uvidíme, či stihnem septembrové majstrovstvá Európy. Je to najvážnejšie zranenie v kariére.“

Mrzí vás ešte, že ste nevyhrali cenu MVP pre najužitočnejšieho hráča Final Four Ligy majstrov?

„Koho by to nemrzelo, osobne chcem vyhrávať a myslím si, že cenu mal získať niekto z nášho tímu, keďže sme vyhrali. Keby som mal na drese americkú vlajku, vnímali by ma asi inak ako volejbalistu zo Slovenska. Politika sa znova ukázala. Zavážilo to, že sa hralo v Omsku na Sibíri a zázemie hotelov a všetkého možno nebolo také, ako by si niektorí predstavovali.“

V ruskej lige sa asi potvrdilo, že momentálne to je najlepšia śúťaž v Európe, keďže ako víťaz Ligy majstrov ste vypadli už vo štvrťfinále?

„Áno, predsa len ja som dôležitý hráč základnej zostavy a keď som sa zranil, tak nastal problém, s ktorým sa tím nevyrovnal. Liga je veľmi vyrovnaná, tiež sme predtým trinásťkrát prehrali s Kazaňou a v semifinále Ligy majstrov sme ju zdolali.“

Vaša generácia dosiahla pred dvoma rokmi piatym miestom na európskom šampionáte veľký úspech. Môže to ešte zlepšiť?

„Celý trend volejbalu sa mení a všetko sa posúva tam, kde volejbal vznikol, do východnej Európy. Myslím si, že úspech môžeme zopakovať. Nepáči sa mi, keď si dávame na Slovensku malé ciele. Tu to vidíte, keď sa oficiálne povie, že chceme byť v Európe ôsmi. V Rusku či Poľsku povedia, že chcú byť iba prví. Je to rozdiel v mentalite. Hoci tu, aj keby sme boli prví, tak to nepomôže.“

Aký výsledok zo šampionátu v Poľsku a Dánsku by vás potešil?

„Určite medaila. Načo by som tam išiel bez podobného cieľa? Treba ísť drzo za tým. Je to možné. Prečo by sme nemohli zdolať aj silných?“