Slovenskí vodní slalomári v nedeľu v areáli Divoká voda v Čunove uzavreli nominačné súboje do reprezentačných tímov pre nadchádzajúcu sezónu.
Okrem seniorských miesteniek sa bojovalo aj o pozície v kategóriách do 23 rokov a juniorov. Informácie priniesla webstránka canoe.sk.
Pretekári absolvovali spolu osem kvalifikačných jázd, v nedeľu boli na programe siedma a ôsma. Do konečného poradia sa každému slalomárovi započítalo šesť najlepších výsledkov. V ženských kategóriách sa nominácia vyvíjala podľa očakávaní.
V C1 si miestenky vybojovali Zuzana Paňková, Emanuela Luknárová a Soňa Stanovská, teda rovnaké trio ako v uplynulej sezóne. V K1 nastala jedna zmena, keď sa do tímu dostala Eliška Mintálová na úkor Luknárovej.
Mintálová, ktorá pred rokom porodila syna Noela, si prvým miestom v nominácii potvrdila pozíciu najlepšej slovenskej kajakárky. Spolu s Paňkovou a Stanovskou môže vytvoriť aj silnú hliadku.
Legendu porazil tínedžer
Najväčšie prekvapenie priniesla kategória kanoistov. Popri Markovi Mirgorodskom a Matejovi Beňušovi si seniorskú miestenku vybojoval aj Dominik Egyházy, ročník narodenia 2008.
Mladý pretekár uspel na úkor Michala Martikána. Už vlani bol blízko k seniorskej reprezentácii, no Mirgorodský ho vtedy vyradil poslednou nominačnou jazdou.
„Do kvalifikácie som išiel s cieľom vybojovať si aj seniorskú reprezentačnú miestenku a veľmi ma teší, že sa mi to podarilo. Nebolo to ľahké, Marko, Matej aj Michal sú špičkoví svetoví kanoisti. O to viac som rád, že jedného z nich som dokázal zdolať.
Martikán je legenda, vo vodnom slalome dokázal veľmi veľa a ja sa pokúsim nebyť v reprezentácii len do počtu. Uvidím, na čo bude moja výkonnosť v konkurencii najlepších svetových slalomárov stačiť,“ uviedol zverenec Petra Cibáka mladšieho.
Martikán, ktorý 18. mája oslávi 47. narodeniny, neskrýval sklamanie. „Teraz sa mi len ťažko hľadajú slová, ale jedno viem, nominačné súboje ma nezastihli v dobrej forme. V Mikuláši som mal silný kašeľ a hoci mi v Čunove už ustúpil, paradoxne lepšie výsledky som dosiahol na Liptove. Ukázalo sa, že som bol fyzicky slabý.
V sobotu bola postavená trať, ktorá bola vyslovene pádlovacia a na takej som bol slabší aj pred dvadsiatimi rokmi. V nedeľu to už bolo lepšie, aj v poslednej jazde som sa cítil na vode veľmi dobre, ale zradil ma valec na deviatej bránke,“ povedal skúsený kanoista.
Jazdiť cez bolesť nemá význam
Blízko k neúspechu bol aj kajakár Jakub Grigar, ktorý si napokon zabezpečil nomináciu až víťazstvom v poslednej jazde. V reprezentačnom tíme doplnil Martina Halčina a Adama Gonšenicu.
„Posledných päť týždňov som pre zdravotné problémy takmer netrénoval. Ľavé rameno ma veľmi bolí a bolesti už vystreľujú takmer do celého tela. Som rád, že som sa kvalifikoval, ale v tejto chvíli nie je isté, či budem štartovať na vrcholných podujatiach,“ povedal zverenec Patrika Gajarského.
Grigar sa po nominačných pretekoch chystal na vyšetrenia do Salzburgu: „Uvidím, čo sa tam dozviem, ale jazdiť cez bolesť nemá význam. V poslednej jazde mi to síce vyšlo a za špičkovým poľským kajakárom Polaczykom som zaostal len o päť stotín, ale po každom prejazde bránky som si cez bolesť hovoril, aby som vydržal, že cieľ čoskoro príde.
Absolvovať sezónu, v ktorej sa už bude bojovať aj o body do olympijskej nominácie, okolo tridsiateho miesta, nemá význam,“ dodal Grigar. V prípade neúčasti by ho mal v družstve nahradiť David Skubík, ktorý bol najlepší medzi kajakármi do 23 rokov.
