BRATISLAVA. Slovenská športová scéna prišla o legendu. Po ťažkej chorobe v nedeľu v Podunajských Biskupiciach o pol piatej ráno zomrel dlhoročný známy televízny komentátor Karol Polák. Mal 81 rokov.
Potvrdila to jeho manželka Agáta.
Karol Polák sa narodil 7. septembra 1934 v Bratislave. Jeho otec - bývalý ligový futbalista - ho odmalička viedol k športu. V mladosti bol brankárom vo vtedajšej Červenej hviezde Bratislava, potom hral šesť rokov druhú basketbalovú ligu.
Mohol byť huslistom, operným spevákom, potom vyštudoval herectvo. Nakoniec sa z neho stal jeden z najznámejších športových komentátorov v Československu. Prvý prenos komentoval v roku 1959, bolo to krasokorčuľovanie. Jeho temperamentný a hlboký hlas sa potom vryl do pamäti generácií.
Karol Polák má ale vyštudovaný spev, mal byť barytón. Po prvom ročníku hrali jednu jednoaktovku.
„Vzadu tam stál jeden veľmi slávny herec a povedal mi, nech sa vykašlem na operu a dám sa na herectvo. Mal som už zaručené miesto do divadla, keď ma stretol bývalý kolega z rádia, kde som v tom čase občas pôsobil. A povedal mi, že je teraz v televízii a že im ochorel hlásateľ a že im musím aspoň na týždeň pomôcť. To bolo ráno a večer som už čítal správy," rozprával o svojich hlásateľských začiatkoch.
Bol preslávený tým, že opisoval farby na oblečení športovcov, pretože väčšina ľudí mala v tom čase iba čiernobielu televíziu.
„Raz som povedal, že už má každý farebný televízor a že už to farebné oblečenie nebudem popisovať. A akonáhle som to povedal, tak prišlo cez tisíc listov: Ty debil, kde ja by som vzal na farebný televízor? Tak som to zase musel prehodnotiť a popisovať, čo majú pretekári na sebe, "spomínal Polák.
Jeho najslávnejší výrok sa viaže k atletickému mítingu v Berlíne. Šprint na sto metrov vtedy vyhral domáci šprintér Manfred Kokot.
„Nemecký šprinter Kokot bezkonkurenčne víťazí a kde sú naši? Ďaleko za ním. Bodaj by sme aj my mali takých Kokotov! "
Občas pobavil i nechtiac. Napríklad keď počas futbalovej kvalifikácie o majstrovstvá sveta 2006 vyhlásil: „Čontofalský prihrávať Škrtelovi, spoluhráčovi zo Zenitu Leningrad."
Počas iného stretnutia sa zase čudoval: „Nejako v druhom polčase nevidieť Vaščáka ..." spolukomentátor mu našepkal: „No možno preto, že striedal."
Vystúpenia Karola Poláka u Jana Krausa či Karla Šípa.
V roku 1962 sa stal komentátorom v novovznikajúcej športovej redakcii v Československej televízii. V priebehu nasledujúcich tridsiatich rokov svojím charakteristickým štýlom komentoval nespočetné množstvo športových prenosov najmä v oblasti futbalu a krasokorčuľovania.
Bol na dvanástich olympijských hrách, deviatich majstrovstvách sveta vo futbale či dvadsiatich šiestich majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní.
Zúčastnil sa tiež tridsiatich majstrovstiev Európy v krasokorčuľovaní a aj na množstve ďalších turnajov, medzištátnych futbalových zápasoch a európskych klubových futbalových súťažiach.

Karol Polák odovzdáva cenu pre futbalistku roka 2013 Dominiku Škorvánkovú. FOTO - TASR.
Bol to hlas Karola Poláka, ktorý komentoval druhé miesto česko-slovenských futbalistov na majstrovstvách sveta v Čile v roku 1962, víťazstvo Slovana v Pohári víťazov pohárov v roku 1969 či nezabudnuteľnú triumfálnu jedenástku Antonína Panenku vo finále ME v Belehrade v roku 1976.
S pravidelným komentovaním skončil v roku 1992. Neskôr moderoval športovú reláciu Retro Šport na súkromnej rozhlasovej stanici Rádio Hornet. Potom príležitostne spolupracoval s niektorými televíznymi a rozhlasovými stanicami.
Moderoval aj rôzne spoločenské akcie. Bol držiteľom televízneho ocenenia Zlatý krokodíl (1972), ceny Československej televízie (1981) alebo ceny Slovenského olympijského výboru.

Karol Polák moderoval aj anketu Športovec roka 2010. FOTO - TASR.
Spolu s českým kolegom Vítom Holubcom napísal knihu Pripútaný k mikrofónu (1972). Po dovŕšení osemdesiatky mu zomrela manželka a vlani v septembri sa stihol ešte raz oženiť. Má dve deti.