BRATISLAVA. Pred štyrmi rokmi na olympijských hrách v Londýne útočil v cyklistických pretekoch s hromadným štartom na zlato.
Mal skvelú pozíciu. Ťahal skupinu v úniku, z ktorej nakoniec vzišiel celkový víťaz Alexander Vinokurov.
Lenže Švajčiar Fabian Cancellara pätnásť kilometrov pred cieľom neodhadol zákrutu, z prvej pozície vrazil do zábrany na okraji cesty a spadol. Finišoval s päťminútovou stratou na Vinokurova. Jeho tvár krivila bolesť, mal slzy v očiach.
Poranené rameno ho limitovalo aj v individuálnej časovke o tri dni neskôr, v ktorej obhajoval triumf z Pekingu 2008. Skončil až siedmy.
Tento rok sa v Riu de Janeiro lúčil so svojou bohatou kariérou. Vo veľkom štýle. V jazde proti chronometru vybojoval svoje druhé olympijské zlato. Suverénne.
Druhého Holanďana Toma Dumoulina zdolal na 54,6 kilometra dlhej trati o štyridsaťsedem sekúnd. Úradujúcemu šampiónovi Tour de France Christopherovi Froomovi nadelil viac ako minútu.
„Nemám slov. Po sklamaní v roku 2012 a ďalších vzostupoch a pádoch bola toto moja posledná šanca niečo dokázať,“ citoval Švajčiara server Cyclingnews.
Najlepší z tých, ktorí nevyhrali
Tridsaťpäťročný Fabian Cancellara odjazdil v profipelotóne šestnásť rokov. Vyhral prakticky všetko, čo mohol. Z olympijských hier má okrem dvoch zlatých v časovke aj striebro z pretekov s hromadným štartom v Pekingu 2008.
Na majstrovstvách sveta získal sedem medailí, štyrikrát získal titul. Na Tour de France vybojoval sedem etapových prvenstiev, na Vuelte pridal ďalšie tri.
Na Tour strávil najviac dní v žltom drese vedúceho pretekára (spolu dvadsaťdeväť) spomedzi všetkých cyklistov, ktorí ju nikdy nevyhrali.
„Legenda,“ reagoval na twitteri na triumf Švajčiara v Riu de Janeiro jeden z jeho súperov, Holanďan Bauke Mollema.
„Najlepší časovkár všetkých čias,“ uviedla britská cyklistka Hayley Simmondsová.
Cancellara však nebol iba skvelým časovkárom, ale aj vynikajúcim klasikárom. Pre svoju atletickú postavu, silu a šprintérsku zdatnosť dostal prezývku Spartakus.
Ním odštartovali kontroly bicyklov
Súperov nezdolával iba rýchlosťou v záveroch etáp. Keď nasadil svoje zdrvujúce strojové tempo, málokto mu stačil.
V roku 2010 ovládol monumentálne klasiky Okolo Flámska a Paríž – Roubaix s takým náskokom (Flámsko o 1:15 minúty, Roubaix o dve minúty, pozn.), že ho začali obviňovať z využívania mechanického dopingu.