Piatok, 24. septembra, 2021Meniny má Ľuboš, Ľubor

Višňovský odhodil hokejku i rukavice. Ďalej nepokračoval, kvôli Demitrovi

Ľubomír Višňovský. (Autor: Jozef Jakubčo - SME)
Prémiový obsah
Juraj Berzedi|27. feb 2016 o 22:50

Hoci sa rozlúčil prehrou, dočkal sa búrlivých ovácií. Smútok z vypadnutia hokejistov Slovana s CSKA Moskva prevýšila iná udalosť. Ľubomír Višňovský ukončil bohatú športovú kariéru.

Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom.

BRATISLAVA. Výnimočný obranca s ofenzívnymi chúťkami splnil svoj sľub. Definitívnu bodku za hokejovou kariérou dal v klube, v ktorom vstúpil v sezóne 1994/1995 do vrcholového hokeja.

„Túžim ešte raz zažiť víťazný potlesk,“ vyhlásil majster sveta z Göteborgu 2002 pri návrate do Slovana.

V základnej časti si ho z deviatich zápasov vychutnal šesťkrát. V play off mu radosť nedopriali hokejisti CSKA Moskva ani raz, keďže zdolali Slovan 4:0 na zápasy.

„Škoda, že sme nemali viac šťastia. Bolo to kvalitný súper a vyškolil nás, ako sa len dalo. Bojovali sme, ale s jedným či dvoma gólmi sa uspieť nedalo,“ povedal 39-ročný obranca.

Bolo mi do plaču

Posledné sekundy zápasu fanúšikovia vyvolávali jeho meno. Pri záverečnej siréne mal puk na hokejke, vzápätí ho zovrel do rukavice a odložil si na pamiatku. Pri rozlúčke mu postojačky tlieskal vypredaný štadión.

„Jeden krásny sen sa pre mňa končí, ale ostanú mi nádherné spomienky,“ uviedol so stiahnutým hrdlom priamo na ľade.

V belasom drese odohral osem sezón. S Bratislavčanmi získal v slovenskej najvyššej súťaži tri majstrovské tituly. V premiérovej sezóne v KHL pomohol Slovanu k postupu do play off.

jak_5198_r9415.jpg

Ľubomír Višňovský sa lúči s fanúšikmi Slovana Bratislava. FOTO - Jozef Jakubčo/SME

„Bolo by emotívnejšie, keby sa zvíťazilo. Tým, že sme prehrali, bola vo mne zlosť. Až, keď ľudia začali kričať moje meno, bolo mi do plaču. Musím im poďakovať. Vždy tu vytvorili neuveriteľnú atmosféru a boli to najlepší fanúšikovia v mojej kariére,“ skonštatoval už v kabíne.

„Posledné roky sa to ťahalo so zraneniami a už sa takto ďalej nedá hrať, že odohrám dva-tri zápasy a potom mám mesiac voľno. Nie je jednoduché sa neustále vracať do rozbehnutého kolotoča. Sezónu som dohrával so sebazaprením. Prvé zápasy som bol v lepšej forme, teraz som cítil, že to už nie je ono,“ povzdychol si.

Ešte nezomieram

Do hľadiska ho prišla podporiť takmer celá rodina. Chýbala len dcéra Lilly, kvôli chorobe. Pred zápasom ho prekvapil svojou otázkou syn Maxim.

„Pýtal sa, či je to môj posledný zápas. Odvetil som mu, keď prehráme, tak áno. Bol smutný. Keď som odchádzal, povedal mi: tato,

Dočítajte tento článok
s predplatným sportnet.sk

Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.

Máte už konto alebo predplatné? Prihláste sa

Súvisiace články