BRATISLAVA. Keď dobehol do cieľa, chytal sa za hlavu a vytreštil oči. Nórsky atlét Karsten Warholm nemohol uveriť tomu, čo sa mu podarilo.
Na olympijských hrách v Tokiu vyhral beh na 400 m prekážok v novom svetovom rekorde - 45,94 sekundy. Ten mu patril aj pred štartom olympijského finále, lenže teraz ho vylepšil až o 76 stotín sekundy.
„Trénoval som ako blázon a venoval som tomuto cieľu všetok môj čas. Musím si stanoviť nové ciele, pretože z mojej strany to ešte nebolo všetko. Tento triumf je však výnimočný," citovala Warholma agentúra DPA.
„Prežívam extázu, nemôžem uveriť tomu, že som bol až taký rýchly. Dlho som sa zapodieval otázkou, či sa vôbec dajú zabehnúť perfektné preteky. Prišiel som na to, že dokonalosť neexistuje, ale teraz som sa k nej priblížil asi najviac, ako sa len dá," cituje ho BBC Sport.
Jedenásta disciplína
Jeho príbeh je trochu netradičný. Táto súťaž do jeho programu totiž dlho nepatrila. Warholm odmalička skúšal viacero disciplín. Ako junior sa venoval osemboju (disciplína navrhnutá pre juniorov - pozn. red.) a neskôr desaťboju.
V roku 2013 sa stal majstrom sveta v osemboji.
„Súťažil som vo viacbojoch, ale trápil som sa v hodoch. Môj tréner Leif Olav Alnes je veľmi bystrý a prišiel na to, že by mi najviac mal pasovať beh na 400 m cez prekážky. Na hladkej štvorstovke som bol vždy veľmi rýchly, ale nie svetový.
Mal som aj skúsenosti s prekážkami zo šprintu na 110 metrov,“ opisoval Warholm pre worldathletics.org ako sa dostal k disciplíne, ktorá ho preslávila.
Najskôr ju odmietal. Napokon si však povedal, že to skúsi. Ale bude to preňho skôr akási 11. disciplína v poradí, keďže 400 m prekážok nie je súčasťou desaťboja. Ten stále preferoval.
Desaťboja sa nechcel vzdať
V roku 2015 si na majstrovstvách Európy do 20 rokov vyskúšal šialenú kombináciu disciplín. Desaťboj a hladkú štvorstovku. V oboch získal striebro.
„Toto nikdy neskúšajte. Je to šialené,“ hovoril. „Radšej by som mal jedno zlato ako dve striebra. To bolo na tom najhoršie,“ doplnil.
Práve po tomto úspechu sa rozhodol, že dá na rady trénera a skúsi sa sústrediť len na jednu disciplínu – 400 m prekážky.
Podporoval ho aj nórsky oštepár Andreas Thorkildsen, dvojnásobný olympijský víťaz a majster sveta, s ktorým Warholm trénoval. Radil mu, aby sa sústredil na to, čo mu ide dobre, a potom má šancu byť najlepší na svete.
„Štvorstovku cez prekážky behá až neuveriteľne rýchlo na to, ako zle hádže. Je to niečo, čo ma fascinuje,“ hovoril Thorkildsen pre nórsku televíziu NRK.
Za pár mesiacov tréningu vybojoval na majstrovstvách Európy 6. miesto a kvalifikoval sa na olympiádu do Ria. Nóri už začali snívať o olympijskej medaile.
Warholm však vyhlásil, že stále je to pre neho doplnková disciplína k desaťboju. A naďalej chce trénovať hod oštepom s Thorkildsenom. „Je to skvelý športovec. Baví ma trénovať s ním,“ vravel Warholm.
Leže jeho slávnejší krajan mal opačný názor. Pre NKR vyhlásil, že by vtedy 20-ročný mladík by mal prestať šaškovať s oštepom.
Osobný rekord Warholma bol 47 metrov, čo je aj v desaťboji podpriemerný výkon, ktorý vás môže pripraviť o dobrý výsledok.
Náhodný cestujúci
Na olympiáde v Riu vypadol v behu na 400 m prekážok v semifinále.
„Rozbehy som behal akoby to bolo finále a v semifinále som už nevládal. Vtedy som nemal na to, aby som sa vyrovnal najlepším,“ spomínal pre worldathletics.org.
Podľa NRK bol v Riu ešte ako „náhodný cestujúci“ kvôli tomu, že svojej disciplíne sa venoval naplno ani nie rok. Napriek tomu sa stále zlepšoval a ukázal veľký potenciál.
Ale po olympiáde pochopil že v tejto disciplíne môže byť úspešný. Už o rok neskôr sa stal majstrom sveta v Londýne časom 48,35 sekundy.
„Úžasný výkon,“ vravel bývalý skvelý francúzsky bežec na 400 m cez prekážky Stéphane Diagana. „Či dokáže zdolať môj európsky rekord (47,37 s)? Uvidíme, ale nemyslím si, že to je v jeho silách,“ vravel Francúz.
Ohľadom možného prekonania svetového rekordu Kevina Younga (46,78 s) sa Diagana len zasmial. To bolo pred štyrmi rokmi.
Výkon porovnateľný s Boltom
Nórsky rebel odvtedy vymazal obe atletické legendy. Svetový rekord Younga najskôr prekonal senzačne mesiac pred olympiádou na mítingu Diamantovej ligy v Osle – 46,70. Vtedy ho zlepšil o 8 stotín sekundy.
V Tokiu vo finále ho posunul o ďalší 76 stotín. Rekord, ktorý patril v atletike medzi najstaršie - Kevin Young ho držal bezmála 29 rokov - vylepšil Warholm v priebehu mesiaca takmer o sekundu.
„Najväčší nórsky športový úspech,“ komentujú jeho výkon v NRK. Jeho výkon prirovnávajú k svetovým rekordom Jamajčana Usaina Bolta na 100 m 9,58 s či Američana Michaela Johnsona na 200 m 19,32 s.
"Vedel som, že toto budú najťažšie preteky v mojom živote, no bol som na ne pripravený. Olympijské zlato je tým, o čom všetci hovoria.
Ako jediné mi chýbalo v kolekcii. Mám svetový rekord, zlato z MS i z ME. Je to veľké. Cítim, že sa tu píše história," povedal Warholm.
"Prekonal sám seba o 76 stotín? Podľa mňa jeden z najpôsobivejších výkonov v histórii športu," nadchol sa Michael Johnson.
Môže sa ešte zlepšiť
O tom, aké výnimočné bolo toto finále svedčí, že aj Američan Rai Benjamin prekonal predchádzajúci svetový rekord Warholma o 43 stotín sekundy.
„Mám zmiešané pocity. Som spokojný, pretože som zabehol výborný čas, ale som smutný, že som nevyhral zlato. Ale bol som súčasťou historického behu a to je výnimočné,“ vravel Benjamin.
"Dvaja muži zabehli výkony, ktoré boli doteraz len v ríši snov. Ani sa nečudujem, že Warholm na sebe roztrhal tričko. Je to Superman tejto disciplíny," skonštatoval Steve Cram, majster sveta z Helsínk 1983.
Warholm má dvadsaťpäť a už v atletike dosiahol prakticky všetko. Čo teraz?
"Mám pocit, že ešte sa môžem zlepšiť. Sú ciele, ktoré by som chcel dosiahnuť, ale najskôr musím vstrebať toto víťazstvo," tvrdí Warholm.
Letná olympiáda Tokio 2020 / 2021