Bílý andel v pekle. V divadelnom predstavení o futbale nechýba erotika

TRNAVA. Taký zápas sa v histórii najvyššej slovenskej futbalovej súťaže nikdy neodohral. Predtým a ani potom.

Trnave išlo o titul, Rimavskej Sobote o záchranu.

Podľa oficiálnych údajov sa na tribúnach rimavskosobotského štadióna tlačilo 11-tisíc ľudí, podľa odhadov ich možno bolo aj o štyritisíc viac.

Z toho tretina z Trnavy, hoci sa hralo cez týždeň.

Hostia prišli oslavovať vytúžený titul, mesto obsadili už od rána, pred ich sektorom vyhrávala dychovka.

Už boli pripravené aj slávnostné odznaky: Spartak Trnava, majster ligy 1996/97.

Nakoniec sa však z osláv stala pre Trnavčanov nočná mora. Prehrali 1:2. Futbalový titul získali ich rivali z Košíc.

Z ihriska na javisko

Práve tento zápas sa stal námetom novej inscenácie Divadla Jána Palárika v Trnave s názvom Futbal alebo Bílý andel v pekle.

Scenár napísal Daniel Majling v spolupráci s Michalom Jánošom, režisérom je Ján Luterán.

„Zdalo sa nám, že je to živá, lokálna téma v Trnave, ale tiež to hovorí niečo o deväťdesiatych rokoch, o korupcii, o tom, ako to na Slovensku fungovalo a možno stále funguje,“ povedal pre SME o výbere témy Daniel Majling.

V hre vystupuje sedem ústredných postáv – traja futbalisti: Ďuso, Stano a Miro, teda Július Šimon, Stanislav Fišan a Miroslav Karhan, tréner Karol Pecze, prezident klubu Jozef Bachratý, pankáč z kotla a telocvikár.

Text sa skladá z autentických výpovedí priamych aktérov spomínaného stretnutia.

Divák nemá čakať veľké investigatívne zistenia, ale poskytne sa mu jedinečný pohľad do duše tých, ktorých osud ten zápas v Rimavskej Sobote najviac ovplyvnil.

Mnohí totiž boli presvedčení o tom, že niektorí Trnavčania nebojovali zo všetkých síl. Najčastejšie sa v týchto súvislostiach skloňovalo meno Šimona a Fišana.

„Stali sa tam chyby, padli kuriózne góly, ale myslím si, že hráčom išlo naozaj o titul. Chceli ho vyhrať, urobili pre to všetko, ale stala sa takáto vec,“ myslí si Majling, ktorý pri tvorbe niekoľkokrát počúval rozhovory s aktérmi.

Dodáva však, že to môže posúdiť len z pozície „amatérskeho psychológa“.

Sto minút

V čase pandémie sa zápasy najvyššej súťaže hrajú bez divákov, divadlá však môžu naplniť polovicu kapacity.

Na predpremiére inscenácie to vyzeralo ako na zápase: ultras Spartaka vyvesili vlajky. Fanúšikovské chorály, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou predstavenia, spievali spolu s hercami.