Streda, 20. január, 2021Meniny má Dalibor

Verejnosť považovala ich svadbu za zinscenovanú. Česká legenda stretla exmanžela po dvadsiatich rokoch

(Autor: Twitter)
Andrej Bučko|Publikované 28. jan 2017 o 14:23

Hana Mandlíková sa vydala za Jana Sedláka v roku 1986 pred finálovým zápasom Pohára federácie. O tri roky neskôr sa rozviedli.

MELBOURNE. Bývalá svetová tenisová trojka, pražská rodáčka, štvornásobná grandslamová víťazka, dnes stále občianka Austrálie žijúca na Floride, päťdesiatštyriročná Hana Mandlíková odovzdala v Aréne Roda Lavera Trofej Daphne Akhurstovej novej majsterke Austrálie Serene Williamsovej.

Mandlíkovej otec Vilém (80) reprezentoval Československo v šprinte na dvoch olympiádach (1956 a 1960). Bol futbalistom Dukly Praha, neskôr športovým novinárom.

Mandlíková priviedla ČSSR k trom prvenstvám vo Fed Cupe, len ako tretia žena sveta po Martine Navrátilovej a Chris Evertovej vyhrala grandslamové tituly na všetkých troch povrchoch – tráve, antuke a betóne.

Na ceste k trofeji na US Open 1985 zdolala obe - Evertovú a Navrátilovú - deň za dňom. Od Australian Open 1981 po Australian Open 1987 bola jedinou hráčkou, ktorá získala grandslamový titul okrem Evertovej a Navrátilovej.

Keď ITF zaviedla juniorský okruh v roku 1978, svetovými jednotkami boli Hana Mandlíková a Ivan Lendl. V roku 1986 sa počas Pohára Federácie v Prahe vydala za Austrálčana českého pôvodu Jana Sedláka, presťahovala sa a neskôr získala austrálske občianstvo. V januári roku 1989 sa rozviedli.

Práve vtedy prvýkrát nastúpila proti ČSSR za novú krajinu vo finále premiérového Hopmanovho pohára v Perthe proti Miloslavovi Mečířovi a Helene Sukovej, ale spolu s Patom Cashom prehrali oba zápasy.

V roku 1987 Mandlíková porazila vo finále Australian Open Martinu Navrátilovú.

Po skončení kariéry 1990 trénovala Janu Novotnú a dvakrát ju priviedla do finále Wimbledonu, v roku 1998 k prvenstvu. Obe bývali spolu v Antverpách.

Potom sa Mandlíková usadila na Floride v USA a začala žiť s inou partnerkou, americkou osobnou trénerkou. V júni 2002 porodila dvojčatá Marka Viléma a Elisabeth Hanu Mandlíkovcov.

"Prišli na svet prirodzenou cestou. O výpomoc som požiadala priateľa, ktorého meno nikdy nezverejním a on si podľa dohody nikdy nebude nárokovať na deti. Veľmi som chcela mať deti a dlho sa mi to nedarilo. Nie som jediná, ktorá ich takto vychováva, len mnohé iné ženy o tom nechcú hovoriť,“ priznala.

V Aréne Roda Lavera sme ju požiadali o rozhovor.

Aký je to pocit po toľkých rokoch vrátiť sa do Austrálie?

Šampióni nikdy nehrajú pre peniaze, šampióni vždy hrajú o tituly, o víťazstvá. Tie peniaze s tým prídu, ale praví majstri hrajú o víťazstvá.


Hana Mandlíková, bývalá tenistka

"Skor som to tu nepoznala, všetko sa zmenilo. Nebola som tu dvadsaťjeden rokov od čias, čo som trénovala Novotnú. Hrávala som iba v Kooyongu na tráve. Melbourne Park až tak nepoznám, ale aj ten sa zmenil od mojej poslednej návštevy s Janou. Som Austrálčanka, milujem túto krajinu a tu som dosiahla najväčšie úspechy. Je iróniou, že som všetko vyhrávala na tráve. Nielen dvakrát Kooyong, ale aj Brisbane, Sydney, Adelaide. Len ten Wimbledon mi nikdy nevyšiel."

Hráči si tento grandslamový turnaj pochvaľujú, uvoľnenú atmosféru po Vianociach, starostlivosť, pohostinnosť. Viete to nejako porovnať?

"Je to krásna krajina a ja som sa do nej zamilovala od pätnástich-šestnástich rokov, keď som sem začala chodiť. Prirodzene, voľakedy to bolo iné, vrátane finančných odmien. Dostávam veľa otázok najmä na túto tému. Šampióni nikdy nehrajú pre peniaze, šampióni vždy hrajú o tituly, o víťazstvá. Tie peniaze s tým prídu, ale praví majstri hrajú o víťazstvá. Isteže sa dnes všade starajú o hráčov lepšie, ale nemôžem si sťažovať, bola som v ôsmich grandslamových finále, my sme prežívali rivalitu, súťaživosť, šport, to ostatné príde automaticky."

Hovorí sa tu o rivalite, oslavujú tu sestry Williamsové a ich sériu 16:11 pre Serenu, ale to je stále len dvadsaťsedem zápasov. Taká rivalita Navrátilová – Evertová trvala 80 zápasov, 43:37. A aj tá vaša s Martinou bola 36 zápasov, o deväť viac než mali Williamsové. Vaše skóre bolo 7:29.

"Uf, tak to mi odľahlo. Ešteže som niečo aj ja vyhrala, lebo inak to nepripomínajte. Ale vážne – boli to veľké zápasy, iné časy. Tie najlepšie vtedy vždy postupovali do záverečných kôl. Isteže, konkurencia je dnes tvrdšia, ale vysoko postavené v rebríčku neprehrávali v prvých kolách ako Halepová s Rogersovou alebo Radwanská s Lučičovou. Ba ani Plíškovej prehru s Lučičovou som nečakala. Tešila som sa, že krajanke odovzdám pohár. Nechcem to veľmi komentovať, lebo zasa niečo nedobré poviem, ale rivalita bola kedysi slávnejšia a dlhšia. Teraz je už jedno, či dvadsať alebo tridsať zápasov, oveľa vážnejšie je, či v týchto sesterských súbojoch sa ide naplno a či chcú naozaj obe vyhrať."

Hana Mandlíková (vľavo) odovzdávala trofej víťazke tohtoročného Australian Open. (Autor: TASR/AP)

Čo ste celé tie roky po odchode do USA robili?

"V podstate nič. Okrem tenisu som sa nič iné nenaučila. Veľa hráčov, čo strávi celé týždne sezóny s tenisom, nič iné okrem tenisu nevie. Potrebovala som si aj oddýchnuť od cestovania, asi dva–tri roky, kým som sa usadila. Potom som sa snažila otehotnieť a bola som šťastná, keď sa mi narodili dvojičky. Tak som sa stala mamou na plný úväzok. Dnes sú z Marka a Elli tenisti, majú štrnásť, dobre napredujú a ešte tak pár mesiacov alebo jeden či dva väčšie úspešné turnaje a mohli by sa kvalifikovať medzi juniorov do Paríža a Wimbledonu. Nechcem však byť tenisovým rodičom, nemám tu kombináciu rada, a tak majú svojho trénera. Prirodzene, že doma na Floride na ich tréningy chodím, ale chcem ostať len mamou."

Tak teraz vás už budeme v Austrálii častejšie vidieť, keď tie deti tak stúpajú v rebríčku a vy predsa pocestujete...

"Dúfam. Uvidíme, teraz som sem prišla s Markom, Elli by sa bola dostala na Australian Open, ale nestihla som všetko narýchlo vybaviť. Bola som poctená, keď ma nedávno pozvali a ponúkli mi odovzdať trofej majsterke. Som prekvapená, že dcéra hrá s chuťou, ale pokojne, bez nervov. Neviem, po kom to má, lebo po mne nie."

Ako často sa dostanete domov do Prahy?

"Teraz už pomerne často, sľúbila som nejakú pomoc Sparte Praha, mám tam nejaké projekty. Vlani sme strávili dva mesiace v Prahe, hrali sme na viacerých turnajoch v Európe, asi dva-tri krát ročne sa do Česka dostanem."

Hovoríte deťom o svojich veľkých zápasoch, o histórii? Zaujímajú sa o to?

"To mi práve na dnešnom pokolení prekáža.

Prémiový obsah

Zamknutý obsah Sportnet.sk bude dostupný mesiac zdarma.
Stačí sa prihlásiť pomocou SME prihlásenia.

Ak ešte nemáte SME.sk účet, zaregistrujte sa
Autor: Andrej Bučko

Diskusia

Diskusiu k článku si môžete prečítať na sport.sme.sk

Súvisiace články

  • Invalid Date
  • Invalid Date
  • Invalid Date
© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.