Pred vyše týždňom ste sa zranili počas tréningu v argentínskom zimnom stredisku Ushuaia. Ako si na ten moment spomínate?
„Nevidela som ešte video z toho pádu. Bolo to v zjazde. Viem, že som sa dostala do záklonu a pravé koleno mi to vytočilo dovnútra. Už pred dopadom na zem som kričala od bolesti.“
Rovnaké zranenie na druhom kolene ste mali pred štyrmi rokmi pred olympiádou v Soči. Napadlo vám po páde, že je úplný koniec a už nebudete ďalej súťažiť?
„Bola to asi prvá vec, ktorá mi prebehla hlavou. Ten pocit som poznala a vedela som, že obrovská bolesť nebude z toho, že sa mi nič nestalo. Myšlienky boli negatívne. Zo začiatku to bol pre mňa veľký šok, nečakala som to.“
Táto sezóna má byť poslednou vo vašej kariére. Prečo ste sa rozhodli bojovať a pokúsiť sa ešte vrátiť na lyže?
„Dva dni som nad všetkým uvažovala. Vnútorný pocit ma presvedčil, že pôjdem ďalej. Nechcela som skončiť tak, že nebudem môcť zabojovať o olympiádu. Už sa mi to stalo pred štyrmi rokmi a nerada sa vzdávam. Kariéru chcem ukončiť na lyžiach, nie v posteli.“
Pred štyrmi rokmi ste sa rozhodli pre konzervatívnu liečbu. Aké možnosti ste mali tentoraz?
„Mala som opäť možnosť konzervatívnej liečby. Pred štyrmi rokmi som ju skúsila a nefungovala. Stále by som to mala v hlave a nedôverovala jej. Pri klasickej operácii by nasledovala možno až polročná rehabilitácia. Keby som nemala inú možnosť, išla by som aj do toho. Keby som mala jednopercentnú šancu, že budem v tejto sezóne lyžovať, dala by som do nej sto percent.“
Napokon absolvujete v piatok operáciu u francúzskeho lekára Bertranda Sonneryho Cotteta v Lyone. Prečo ste sa tak rozhodli?
„Keď sa doktor dopočul o mojom zranení, ihneď volal manželovi, že má pre mňa riešenie. Musel vidieť moje koleno a uistiť sa, že mám roztrhnutý len krížny väz a nič viac. Povedal mi, že podstúpim moderný zákrok, po ktorom sa môžem o dva mesiace postaviť na lyže.“
Pri roztrhnutom krížnom väze je to extrémne krátky čas na návrat. O akú metódu ide?