Slovenskou bývalou futbalovou ikonou, na ktorú si nielen niekdajší, ale i terajší priaznivci tohto najpopulárnejšieho športu doma aj v zahraničí veľmi dobre pamätajú, je v súčasnosti už 44-ročný rodák z Lipian Stanislav Varga.
Tento významný a veľmi skúsený hráč, ktorý naštartoval svoju hráčsku kariéru v Tatrane Prešov, dokázal dosiahnuť mnoho vzácnych úspechov nielen doma na Slovensku, ale i v Anglicku a Škótsku, ktoré sa stali preňho neoceniteľnými triumfmi, ktoré sa podarilo v šarišskom regióne podarilo získať iba máloktorému hráčovi.
Po zavesení svojich kopačiek na klinec sa však Stanislav Varga tohto preňho už verného športu nevzdal a v súčasnosti pôsobí pri náročnejšej futbalovej práci ako tréner mládežníckeho tímu vekovej kategórie U17 v prešovskom Tatrane.
Keďže futbal mu od svojej mladosti priľahol pevne k srdcu, stále v ňom účinkuje, aby si mohol v nastávajúcom futbalovom živote ešte naplniť všetky plány a ciele, po ktorých zaiste ešte stále túži.
Väčšina futbalových fanúšikov nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí vás z minulosti pozná ako jedného z najvýznamnejších a najpopulárnejších hráčov, ktorý dosiahol počas svojej bohatej kariéry mnoho skúseností a úspechov. Ako osobne hodnotíte vašu pestrú hráčsku kariéru?
„V prvom rade musím povedať, že od mojich začiatkov som práve futbal začal považovať za môj najobľúbenejší šport, ktorému som postupom času a rokov venoval čoraz zvýšenejšiu pozornosť. Veľmi ma osobne teší, že počas aktívnej hráčskej kariéry sa mi darilo veľmi úspešne napredovať nielen doma na Slovensku, ale postupne aj v zahraničí, kde som si to vyskúšal vo veľmi významných európskych kluboch. Za doterajšiu životnú cestu pri 'koženej', ktorá mi doposiaľ prináša radosť a spokojnosť, musím nesmierne poďakovať nielen mojim rodičom, ale i súrodencom a v súčasnosti aj mojej manželke s deťmi, ktorí neustále stoja pri mne a počas môjho doterajšieho futbalového života ma maximálnou silou sprevádzajú a posúvajú dopredu. Otvorene môžem preto povedať, že do týchto chvíľ môžem byť šťastný, že na osobnej ceste futbalového života sa mi pri mojom napredovaní doposiaľ nepostavili nejaké vážnejšie prekážky a s celkovou nielen hráčskou, ale aj súčasnou trénerskou kariérou som veľmi spokojný. Treba ale podotknúť, že na dosiahnutie futbalového šťastia, ktoré sa niekedy dokáže iba prikloniť musia byť nielen futbalista, ale i iní športovci vždy nesmierne pripravení, aby sa napokon mohli tešiť z vytúženého úspechu. “
Futbalové začiatky, ktoré odštartovali vašu hráčsku kariéru, boli pre vás zaiste pevnou zárukou a odrazovým mostíkom do nasledujúceho postupu a úspešného pokroku v ďalšom období. Ako na tento futbalový rast počas vašej mladosti spomínate?
„S futbalom som začal na Šariši v Lipanoch, odkiaľ ma to pritiahlo do neďalekého omnoho kvalitnejšieho klubu Tatrana Prešov, ktorý patril vo vtedajšej dobe medzi jeden z najpríťažlivejších československých klubov. Počas hráčskeho vývoja som v ňom zažil mnoho pekných zážitkov a popritom i načerpal vynikajúce poznatky, ktoré ma posunuli v ďalšej kariére na potrebnú hernú výšku. K futbalu som sa navyše v priebehu tejto doby snažil pristupovať čo najzodpovednejšie a najúčelnejšie, pretože som si stále naplno uvedomoval, že posúvať sa v kariére úspešnými krokmi čo najďalej vyžaduje množstvo vynaloženého úsilia.“
Ste presvedčený, že vaša futbalová mladosť vám v nastávajúcom hráčskom napredovaní priniesla mnoho radosti a úspechov, po ktorých ste osobne aj túžil?
„Súhlasím s tým, pretože tieto chvíle pri hráčskom vývoji v Prešove mi o pár rokov postupne priniesli veľmi pestré ponuky vyskúšať si to aj v špičkových kluboch v Anglicku a Škótsku. Táto skutočnosť bola pre mňa neskutočnou výzvou k môjmu hráčskemu pokroku, ktorý mi čoraz viac prinášal množstvo herného elánu a popritom aj skvelé zážitky. Počas účinkovania v nich sa mi dokázal naviac splniť sen, po ktorom túži nejeden futbalista v priebehu svojej kariéry. Bolo to pôsobenie v Lige majstrov, kde som mal vynikajúcu možnosť porovnať si svoje nadobudnuté herné skúsenosti a výkonnosť proti špičkovým hráčom nielen z Európy, ale i ostatných svetadielov. Toto obdobie som považoval azda za jedno z najkrajších a popri ňom som pociťoval nesmierne nadšenie a veľkú motiváciu k vynaloženiu ešte kvalitnejších výkonov. Pôsobenie v každom klube už od mojich hráčskych počiatkov mi popritom dodalo veľmi veľa potrebných skúseností, ktoré som postupne čo najlepšou metódou využíval neskôr. Som si ale pevne vedomý toho, že medzi inými ešte vyspelejšími hráčmi nie som vôbec sám a niektorým ďalším sa v ich kariére darí navyše dosahovať ešte väčšie množstvo veľmi cenných triumfov. Počas mojej kariéry však nesmiem zabudnúť ani na účinkovanie v reprezentácii Slovenska, čo bolo pre mňa veľkou odmenou za predvedenú a vykonanú prácu v tomto hráčskom období.“
Dozaista nemôžeme pochybovať o tom, že ak akýkoľvek hráč túži počas svojej kariéry prebojovať sa na čo najvyšší vrchol, potrebuje tomu nielen venovať zvýšenú pozornosť pri vlastnom futbalovom rozvoji, ale 'koženej' venovať pravidelne čo najväčšie množstvo svojho voľného času. Darilo sa vám tieto povinnosti a ostatné úlohy zvládať a napĺňať tak, ako ste si dokázali predstavovať?
„Nepochybujem o tom, že ak každý hráč, ktorého hlavným cieľom je pokročiť vo svojom futbalovom živote čo najďalej, musí sa v prvom rade sústrediť na zodpovednú činnosť nielen v tréningovej príprave, ale i ostatných povinnostiach. Najväčším zrkadlom jeho celkovej práce v tomto kolektívnom športe sa ukážu byť postupne najmä majstrovské merania síl, v ktorých musí ísť pravidelne naplno a neraz až na dno svojich herných a fyzických síl. Ak sa mu tieto požadované úlohy darí čo najkvalitnejšie spĺňať, postupom času môže pocítiť ešte väčšie odhodlanie do nastávajúcej kariéry. Treba ale stále myslieť aj na to, že vo futbale prídu aj nepríjemné chvíle, ktoré môžu čiastočne narušiť náš pokrok, ale na tieto okamihy musíme byť vždy dobre pripravení a čo najideálnejším spôsobom sa ich zbaviť. V mojom prípade môžem byť veľmi rád, že v takýchto negatívnych okamihoch som dokázal takmer stále nájsť v dostatočnom množstve morálnu silu, vďaka ktorej som sa za pomerne krátky čas dostal do pravej hernej pohody, akú som sám potreboval.“
Posunúť sa v tak významnej a nesmierne pestrej hráčskej kariére až tak ďaleko je pre niektorých futbalistov, ktorí neskôr zavesia svoje kopačky na klinec, ďalšou prácou popri tomto športe aj výchova mladých odchovancov, ale priamy koučing na trénerskej lavičke.
Keďže toto rozhodnutie ďalšej práce nechýbalo ani vám, ste si istý, že pri nej budete zažívať opäť príjemné chvíle a radosť z tejto činnosti?
„Na túto dráhu som sa samozrejme rozhodol postaviť aj ja osobne, pretože v nej vidím ďalšiu nádej z dosahovania úspechov a naplňovania mojich očakávaní. Keďže práca funkcionára, alebo akéhosi agenta v klube ma vôbec nepriťahovala, rozhodol som sa ísť práve týmto smerom a do týchto chvíľ si myslím, že som sa absolútne nemýlil. Tá začala v mojom pôvodnom slovenskom klube Odeve Lipany, odkiaľ som po krátkom pôsobení odišiel do susedného Prešova. O takomto úvodnom koučingu som už prakticky dlhšie uvažoval, pretože mojím hlavným cieľom bolo navzájom spojiť moje hráčske začiatky s trénerskými. V súčasnosti pôsobím v prešovskom klube pri vekovej kategórii U17 – mladších dorastencov. Na túto zodpovednú prácu futbalového kormidelníka som sa rozhodol ísť hlavne aj preto, že tento najpopulárnejší kolektívny šport ma neustále priťahuje a mojou túžbou je dokázať popri nej ďalšie hodnotné výsledky a vytúžené úspechy a v budúcnosti budú na mňa všetci moji zverenci čo najviac pamätať a uvedomia si zároveň i to, že som ich niečomu príťažlivému naučil. Nezabúdam ale na to, že tak ako každý hráč, aj tréner musí mať popri tejto zodpovednej činnosti dostatok potrebného šťastia, aby sa dokázal v čo najväčšej miere vyhýbať akýmkoľvek problémom. Pri svojej trénerskej práci musí dbať na čo najpoctivejší prístup pri hernom rozvoji a náraste potrebnej kondície vlastných zverencov, aby sa nám podarilo v nastávajúcej dobe podarilo aj niečo senzačné dosiahnuť. Pravidelne sa taktiež potvrdzuje, že každý kouč sa popri svojej práci musí stále učiť aj novým trénerským trendom, aby jeho výsledky dokázali byť čo najpozitívnejšie, aby si dokázal upevňovať svoje miesto na trénerskej stoličke v danom klube, v ktorom momentálne pôsobí.“
Futbalový život v role hráča a trénera je ale navzájom dozaista nesmierne odlišný. V čom osobne vidíte najväčšie rozdiely v týchto dvoch pozíciach pri „koženej“?
„Prvoradým základom je najmä to, že počas hráčskeho pôsobenia na ihrisku rozhodujete o dosiahnutí pozitívnych výsledkov práve vy svojím osobným výkonom. V pozícii trénera sa vaša odvedená činnosť preukáže najmä na predvedenej hre tímu, ktorý vediete. Napriek tomu, že výsledky to niekedy nedokážu potvrdiť, vy musíte nepretržite pevne veriť, že zaslúžené ovocie dokážete predsa len získať a očakávané úspechy a triumfy sa predsa len dostavia. Veľký dôraz ale musíte klásť čo najúčelnejšej prípravy svojho kolektívu a nastavenej taktike v každom meraní síl, ktorá by vám mala priniesť očakávaný osoh.“
Súčasný vývoj futbal vo vašom klube a meste sa v terajších chvíľach akoby na určitý čas o niečo spomalil, na čo sa v najväčšom rozsahu podpísala obnova štadióna, ktorá sa ale v pôvodnom termíne však neuskutoční. Ako vnímate osobne túto pomerne nepríjemnú skutočnosť, ktorá neumožňuje bezproblémový chod futbalu v druhom najväčšom meste na východe Slovenska?
„Naplno si uvedomujem, že spomalená renovácia nášho futbalového stánku ma zatiaľ mrzí, no na druhej strane o vzniknutých problémoch rozhodujú iné dôležité osoby a združenie, ktoré sa majú o celý postup práce vzorne postarať a pri naplňovaní všetkých úloh mať prvoradé slovo. My musíme byť počas dlhšej doby, s akou sme absolútne nepočítali, trpezlivejší a dúfať, že nový štadión bude robiť veľkú radosť nielen celému klubu, ale i našim skalným fanúšikom. Čo sa však týka celkového pôsobenia našich tímov, treba však zdôrazniť, že starosti so zostupmi, alebo prepadmi jednotlivých kolektívov nás našťastie obišli, aj keď najmä u seniorov nebolo vôbec ľahké splniť túto príliš náročnú úlohu.“
Na čo sa najviac sústreďujete pri vašom koučingu, aby vám táto činnosť dokázala s pribúdajúcim časom prinášať čoraz väčšie množstvo spokojnosti a chuti do nastávajúceho futbalového života počas týchto rokov?
„Treba si najprv uvedomiť, že ak chceme všetci nielen tréneri, ale aj ostatné subjekty, ktoré pracujú popri vás v danom klube, musia mať veľký dostatok poznatkov, aké tento kolektívny šport pri rýchly rozvoj vždy potrebuje. Súčasný obraz a celkový vývoj futbalu na celkom svete popritom očividne potvrdzuje, že tento šport do svojich radov potrebuje vekovo mladšie osobnosti, ktoré dokázali byť počas pôsobenia pri futbale veľmi osvedčenými a zbehlými. Dôležitým faktorom je taktiež i to, aby medzi nimi neboli veľké vekové rozdiely a funkcionársky tím tvorili väčšinou rovesníci.“