Neuss 31. júla (TASR) - Obrázky hrôzy, ktoré obleteli svet. Niki Lauda sedí vo svojom horiacom monoposte, sekundy trvajú večnosť a prejde nekonečne dlhý čas kým Rakúšan ujde peklu plameňov. Laudova havária na Nürnburgringu je až do súčasnosti najčastejšie ukazovanou haváriou formuly 1. V utorok 1. augusta si tento deň Lauda pripomenie po tridsiaty raz.
Štart Veľkej ceny Nemecka v roku 1976 sprevádzali nízke oblaky, dažďové prehánky a mokrá trať. Preto sa 25 z 26 jazdcov rozhodlo pre pneumatiky do dažďa, iba "domáci" Jochen Mass, ktorý vtedy žil v Kolíne odmietol túto iniciatívu.
Keď trať vyschla ohlásili výmenu pneumatík za sliky aj ostatní 25 jazdci. Niki Lauda, ktorý vtedy viedol poradie majstrovstiev sveta, zamieril svoje Ferrari do boxov. Po 23 sekundách pokračoval ďalej.
Cieľovou líniou prešiel po druhom kole ako prvý Jochen Mass, po tridsiatich sekundách ho nasledoval Švéd Gunnar Nilsson v Lotuse a po 46 sekundách Laudov rival v boji o titul James Hunt na McLarene.
Na tribúnach nastalo zlovestné ticho a začali sa šíriť správy o ťažkej havárii v úseku Breidscheid. V tom čase neexistovalo sledovanie trate pomocou televíznych kamier, vedenie pretekov dostalo prvé informácie od hliadok na trati telefonicky. Novinári sa nachádzali v štartovej a cieľovej oblasti a to, že sa stalo niečo vážne mohli vydedukovať iba z faktu, že preteky boli prerušené.
Počas prejazdu rýchlou ľavotočivou zákrutou Bergwerk na desiatom kilometri sa Laudovo Ferrari nekontrolovateľne vyrútilo doprava, narazilo do bariér a vzápätí vletelo späť na trať. Z monopostu vytieklo skoro 200 litrov benzínu, ktoré vzápätí začali horieť. Dvaja z nasledujujúcich jazdcov vrazili do horiaceho Ferrari, ostatní stihli zastať a zablokovali trať. Arturo Merzario uvoľnil napriek ohňu bezpečnostné pásy a s pomocou Bretta Lungera, Guya Edwardsa a Haralda Ertla vytiahli Rakúšana z horiaceho vraku.
Lauda mal zlomené dve rebrá, lícnu kosť a popáleniny na hlave, tvári a rukách. Životunebezpečné bolo vdýchnutie horiacich splodín. Štyri dni bojoval o život na Univerzitnej klinike v Mannheime, kde už dostal aj posledné pomazanie. Neskôr sa podaril jeho prevoz do Ludwigshafenu na špeciálnu kliniku pre popáleniny.
Nemecký Bild vtedy napísal: "Ako žije muž bez tváre?" Odpoveď nasledovala čoskoro. Už 42 dní po nehode bojoval Lauda o majstrovské body. Pred posledným podujatím, Veľkou cenou Japonska mal ešte šancu obhájiť titul, no preteky vzdal po dvoch kolách kvôli hustému dažďu z bezpečnostných dôvodov a prenechal ho najväčšiemu rivalovi Jamesovi Huntovi. "Druhýkrát som sa už nechcel zabiť," komentoval svoje rozhodnutie neskôr.
Presnú príčinu nehody sa nikdy nepodarilo objasniť. Lauda sám si na okamihy, keď bol naozaj blízko smrti nespomína: "Diera v mojej pamäti začína po zastávke v boxoch, matne si pamätám na prevoz vrtuľníkom do nemocnice a potom až na jednotku intenzívnej starostlivosti v Mannheime."
Už o rok neskôr získal na Ferrari druhý titul majstra sveta. Skoro na deň presne, 31. júla vyhral opäť aj Veľkú cenu Nemecka v Hockenheime.
kj go
