BRATISLAVA. Do Brazílie si nezobral žiadny talizman. Pred pretekmi nemá rituály. Rád si pustí hudbu, podľa nálady. Tlak si takmer vôbec nepripúšťa.
Na Matejovi Beňušovi len málokedy uvidíte nervozitu.
„On potrebuje ľuďom ukázať, že je v pohode. V tejto polohe sa cíti výborne. Aj keď niekedy cítim, že je nervózny a spýtam sa ho na to, vždy to poprie. Možno je to jeho obranný mechanizmus,“ tvrdí jeho tréner Juraj Minčík.
Vyrastal na divokej vode
V detstve hrával futbal, basketbal i hokej. Najviac času však strávil pri vode. Opantala ho rovnako ako jeho mamu Janu Beňušovú, ktorá reprezentovala Československo vo vodnom slalome.
Spolu so staršími sestrami Monikou a Danou prežil detstvo na lodiach. Divoká voda mu bola súdená, hoci v začiatkoch jeho lenivosť potláčali rodičia. Otec Ladislav bol známy päťbojár.
„Mal som obdobie, keď sa mi príliš nechcelo trénovať. Teraz si užívam každú chvíľu na vode. Niekedy ma z nej musí tréner vyháňať,“ vravel.
Nadviazal na Martikána
Olympijskú miestenku si dvadsaťosemročný Bratislavčan vybojoval už po vlaňajšom svetovom šampionáte v Londýne. Pred dvoma rokmi sa pritom nedostal do slovenskej reprezentácie.
V internej kvalifikácii ho z nej vyradili Michal Martikán, Alexander Slafkovský a Karol Rozmuš.
Na kanáli v Riu strávil najviac zo všetkých zahraničných pretekárov. Priznal, že na trati má odjazdených toľko kilometrov, že sa tam cíti ako doma a nemá ho čo prekvapiť. „Keď predvediem výkon, na ktorý mám, bude z toho medaila,“ vyhlásil Matej Beňuš ešte pred štartom olympijských pretekov.
Pri olympijskej premiére sa jeho slová naplnili. Nadviazal na olympijské úspechy Michala Martikána, ktorý vybojoval pod piatimi kruhmi päť medailí.
Doteraz mal zo svetových a európskych šampionátov jedno striebro a tri individuálne bronzy.
Takto sa Matej Beňuš pripravoval na olympiádu.