Smrť na triatlone vyvolala obavy. Počúvajte telo, neriaďte sa tempom, radia odborníci

BRATISLAVA. Športovanie v extrémnej horúčave je obrovské riziko. A nie iba pre rekreačných, ale aj pre výkonnostných a vrcholových športovcov.

Príklady z posledných rokov naznačujú, že aj pre dobre trénovaných sa veľká fyzická námaha v teplotách prevyšujúcich v tieni 35°C a na priamom slnku dokonca i štyridsiatku, môže stať osudná.

Pred šiestimi rokmi pri triatlonových pretekoch v Budapešti (polovičný Ironman) s 1,9 km plávania, 90 km na bicykli a bežeckým polmaratónom (21,1 km) zomrel 41-ročný Rastislav Okrucký. Približne 200 metrov pred cieľom mu zlyhalo srdce.

Minulú sobotu zasa v pretekoch Slovenského pohára v šprint triatlone (plávanie 350 m, cyklistika 8 km, beh 2 km) v Rovinke pri Bratislave prišiel o život 57-ročný Milan Leskovský. Pravdepodobne dostal infarkt.

Telo bez vody zlyháva

Čo sa deje v ľudskom organizme, keď človek v extrémnej horúčave naplno „maká“ a ide na doraz? Bez debaty: telo dostáva zabrať oveľa viac ako v súťažiach či tréningu v normálnych podmienkach.

„Teplota tela automaticky stúpa so zvyšujúcim sa trvaním športovej aktivity. Vo vytrvalostných disciplínach môže dosiahnuť až 40°C, čo však už organizmus dobre neznáša. Ak by telo malo takúto teplotu dlhší čas, môže dôjsť k poškodeniu vnútorných tkanív jednotlivých orgánov, napríklad obličiek, pečene i ďalších,“ vysvetľuje lekár slovenskej atletickej reprezentácie Pavol Hajmássy.

Najväčší rozdiel vo fyziologických dejoch v organizme v extrémnom teple v porovnaní s bežnou teplotou je v tom, ako naše telo hospodári s vodou.

„Keďže voda, presnejšie pot, slúži na ochladzovanie primárne povrchových vrstiev organizmu, pri výraznom prehrievaní sa dochádza k nadmernému poteniu sa a výrazným stratám tekutín,“ dopĺňa Martin Pupiš, šéftréner Slovenského atletického zväzu.

Počas nedávnych MS v atletike v Eugene sa zúčastnil na konferencii organizovanej Svetovou atletikou o najnovších lekárskych poznatkoch v súvislosti s vytrvalostnými disciplínami. Priviezol si odtiaľ viacero zaujímavých a cenných poznatkov.

„Napríklad je už zadefinované, že jednopercentná strata tekutín zvyšuje srdcovú frekvenciu o 4 až 7 pulzov za minútu a vnútornú teplotu približne o 0,25°C,“ konštatuje Pupiš.

„Len pre lepšiu predstavu: keď sme robili v minulosti merania, pri viac ako 2-hodinovom zaťažení pri teplote okolo 30°C dochádzalo u vytrvalcov s hmotnosťou medzi 60 a 70 kg k poklesu telesnej hmotnosti približne o 4 kg aj napriek tomu, že počas zaťaženia vypili viac ako 1,5 l tekutín, čo je zhruba 6 percent hmotnosti!“

Aj čistou vodou sa môžete „otráviť“