Nikto nechcel schytať bombu od Vlhovej, spomína jej prvý tréner

Ján Garaj bol prvým trénerom Petry Vlhovej. (Autor: TASR)
Juraj Berzedi|10. feb 2018 o 06:00

Najlepší relax? Pred štartom sme hádzali do snehu skrutkovač, spomína prvý tréner Petry Vlhovej Ján Garaj.

Bol pri jej lyžiarskych začiatkoch. V úlohe trénera i druhého otca. Utieral jej nos, chystal v noci kakao a vychovával z nej svetovú zjazdárku.

„Má veľa dané od Boha, ale talent podporovala aj tvrdým tréningom. Niekedy však bolo treba zvýšiť hlas a neraz po nej leteli aj vysielačky,“ spomína JÁN GARAJ, prvý lyžiarsky tréner Petry Vlhovej.

Ako začínala na svahoch Petra Vlhová?

„Mala tri či štyri roky, keď začala organizovane trénovať v kategórii bejby. Neskôr som ju trénoval v mladšej i staršej prípravke. Už vtedy ukazovala svoju výnimočnosť, keď dokázala zo šestnástich pretekov v Slovenskom pohári všetky vyhrať. Vedela uspieť, aj keď súperila so staršími dievčatami.“

Pamätáte si aj na jej prvé preteky?

„Bolo to na Podbrezinách v Liptovskom Mikuláši, približne štyristo metrov od jej bydliska. Postavila sa na štart, prešla prvou bránkou, preťala druhú a potom si to šinula rovno do cieľa. Pustila sa smelo dolu kopcom a táto nebojácnosť v nej zostala.

Nerobila žiadne oblúky a keď prišla do cieľa, zdvihla ruky a kričala tým jej šušlavým hlasom: Som prvá. Už tam bolo vidieť jej víťaznú mentalitu.“

Keď prídem za ňou a poviem, že potrebujem niečo pre svoju zverenkyňu, neváha a podá mi svoj starší výstroj so slovami, že má toho ešte dosť.


Ján Garaj, prvý tréner Petry Vlhovej

Akú najmilšiu spomienku máte na jej lyžiarske prvotiny?

„Je ich neúrekom. Raz sme boli na sústredení a s ďalšími dvoma lyžiarkami ma zobudili o pol štvrtej ráno so slovami: Tréner, my chceme kakavko. Tak som vstal a išiel im ho pripraviť. Teraz sa len domnievam, či boli smädné, alebo sa len báli samy v izbe, keďže boli najmladšie.“

Už v detstve Petra lozila po stromoch, stavala si bunkre. Bola už vtedy skôr taký chlapčisko?

„Petra bola vždy v kolektíve medzi staršími dievčatami. Robila všetko ako chalani. Bábiky ju nezaujímali, skôr motorky a autá. Keď sme mali ísť raz na tréning, v noci veľmi mrzlo a auto bolo zamrznuté. Prišla za mnou: Tréner, dajte mi kľúče, ja naštartujem a pôjdem to zoškrabať.“

V čom spočívala jej najväčšia prednosť v porovnaní s ostatnými?

„Jej rodičia mali popri zamestnaní bufet na zjazdovke v Jasnej na Záhradkách. Keď sme skončili tréning, ešte si pridávala. Mala tam zázemie, kde sa mohla prezliecť, schovať. Bola stále na lyžiach. Nemala problém jazdiť medzi stromami v hlbokom snehu ako chlapci a potom sa sústrediť na tréningovú dávku.“

Niekedy býva náladová a aj dva dni sa s ňou nedá pohnúť. Bola taká aj v detstve?

Dočítajte tento článok
s predplatným sportnet.sk

Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.

Máte už konto alebo predplatné? Prihláste sa
Nachádzate sa tu: