BRATISLAVA. Pred päťdesiatimi rokmi pristáli na mesiaci prví ľudia, konal sa legendárny festival Woodstock, vzlietlo prvé dopravné nadzvukové lietadlo Concorde a John Lennon s Yoko Ono z postele bojovali za mier vo svete.
V cyklistike sa zrodila hviezda, ktorá svojim štýlom jazdenia rozbila pojem súťaž a preteky zmenila na one man show.
V júli 1969 sa vo Francúzsku rýchlo rozšíril cyklistický vtip.
Prišlo sa na to, že Felice Gimondi a Raymond Poulidor na Tour de France podvádzali. Oboch potrestali. Museli zaplatiť po 50 frankov. Keď šliapali na Col du Tourmalet, držali sa auta, ktoré ich ťahalo. Podvodníci.
A čo Eddy Merckx? Toho nepotrestali? Nie. On totiž ťahal to auto.
Pred Tour bol rozhodnutý, že končí
Belgičan s uhrančivým pohľadom a výzorom Elvisa Presleyho, si podmanil cyklistiku. Sezóna 1969 nebola jeho premiérová.
Mal na konte dosť triumfov na to, aby bolo zrejmé, že z neho rastie hviezda. Lenže všetko, čo Merckx do cyklistiky priniesol, vystihuje práve jeho premiérový štart na Tour de France.
Tento rok uplynie 50 rokov odvtedy, čo Belgičan ako nováčik na Tour vyhral všetky klasifikácie. Vybojoval nielen žltý dres, ale aj zelený a bodkovaný.
Okrem toho vyhral kombinovanú súťaž - v tom čase jej líder nosil biely dres, poradie sa vyrátalo na základe umiestnenia v troch hlavných súťažiach.
A Merckx získal aj cenu pre najagresívnejšieho jazdca.
Lenže príbeh tohto veľkého triumfu sa začal týždne pred Tour. Na talianskom Gire, kde jazdil Merckx s veľkým prehľadom a spoľahlivo kráčal za obhajobou celkového víťazstva. Viedol bezmála o dve minúty.
Jeho triumf bol neodvratný. Lenže do cieľa celého Gira sa nikdy nedostal. Ba čo viac, po šestnástej etape bol rozhodnutý s cyklistikou skončiť.