Po ďalšom úmrtí na akcii ONE FC je načase zamyslieť sa nad weight cutmi. Svet MMA prináša svoj pohľad.
Ak rozmýšľame o najbezpečnejšom spôsobe zhadzovania váhy, najlogickejší variant je pre mňa model náhodného váženia počas celej sezóny, napr. 3x do roka. Následné spriemerovanie váh a zaradenie automaticky do váhovej kategórie na základe úbytku hmotnosti max. 15 %.
Uvediem príklad: Johnny Hendricks mal výrazné problémy dostať sa do 170 lb., čo sme videli pri zápase nielen s Tyronom Woodleym. V minulosti ale váhu zvládal a teda môžme vziať do úvahy, že Johny v roku 2010 mohol mať teoreticky mimosúťažne navážené 200, 202 a 198 lb. Priemer sa potom rovná 200 lb., z ktorých by sme odrátali hranicu úbytku telesnej váhy 15%. To znamená, že po odrátaní 15% z 200 lb. dostaneme hodnotu 170 lb. a teda Johny by mohol súťažiť v kategógii nie ľahšej ako welterweight (170 lb.).
V roku 2015 by ale mimosúťažne navážil 210, 215, 220 (reálne to naozaj má) a po odpočítaní 15 % by mu váha stúpla na 183 lb. a bol by automaticky preradený do middleweight. Do nižšej kategórie by sa mohol vrátiť až po opätovných mimosúťažných troch po sebe idúcich naváženiach. Samozrejme, by sa nebrali do úvahy váhy pri zdravotných problémoch, ale iba v tréningovom cykle.
S vážením pár hodín pred zápasom veľmi nesúhlasím, lebo si predstavme, že napr. Hendricks by zariskoval, dal by váhu a potom by odpadol v klietke, to by sme naozaj nechceli. Stačí ak by sa to stalo raz za sto zápasov a je vymaľované... Pri mojej teórii by fighteri boli nútení celoročne dbať na váhu a reálne by išlo o poctivú diétu a nie iba bezhlavú dehydratáciu pár dní pred vážením.
