BRATISLAVA. Jannik Sinner síce triumfoval vo Wimbledone a upevnil si pozíciu svetovej jednotky, no zákulisie jeho tímu opäť vyvoláva rozruch.
Do jeho realizačného tímu sa nečakane vrátil kondičný tréner Umberto Ferrara, prepustený v minulosti pre dopingový škandál. Tento krok opäť rozprúdil diskusiu o integrite v profesionálnom tenise.
Opätovné angažovanie Umberta Ferraru, napriek jeho kľúčovej roli v dopingovej kauze, predstavuje strategické rozhodnutie Sinnerovho tímu.
Ten vo svojom vyhlásení uviedol, že „Umberto zohral dôležitú úlohu v doterajšom vývoji Jannika a jeho návrat odráža obnovené zameranie na kontinuitu a výkon na najvyššej úrovni“.
Tento krok však naďalej vyvoláva rozpaky a kladie otázky o jeho vhodnosti – ako smerom k verejnosti, tak do budúcnosti.
Počiatky dopingovej kauzy
Tenisový svet zostal v šoku v auguste 2024, keď sa objavila správa, že vychádzajúca hviezda bola dvakrát pozitívne testovaná na zakázanú látku v marci toho istého roku. Išlo o klostebol – anabolický steroid považovaný za látku zvyšujúcu výkon.
Zaujímavosťou je, že klostebol je v niektorých krajinách, najmä v Taliansku, bežne dostupný v mastiach a sprejoch na liečbu rezných rán a odrenín.
Časová os udalostí vedúcich k pozitívnym testom je kľúčová pre pochopenie Sinnerovej obhajoby. Všetko sa začalo 12. februára 2024, keď kondičný tréner Umberto Ferrara zakúpil sprej Trofodermin s obsahom klostebolu.
Následne si 3. marca 2024 fyzioterapeut Giacomo Naldi porezal prst a deväť dní používal tento sprej, ktorý mu poskytol Ferrara. Medzi 5. a 13. marcom 2024 Naldi denne masíroval Sinnera celotelovo – bez použitia rukavíc.
Práve v tomto období, konkrétne 10. marca 2024, Sinner poskytol močové vzorky na turnaji Indian Wells, ktoré boli pozitívne na klostebol. Osem dní nato, 18. marca 2024, bola aj ďalšia mimo-súťažná vzorka pozitívna.
Sinnerov právny tím tvrdil, že pozitívne testy boli dôsledkom „neúmyselnej kontaminácie“. Vysvetlenie spočívalo v tom, že Naldi použil sprej na svoj porezaný prst a následne bez rukavíc preniesol látku na Sinnera počas masáží.
Sinner navyše trpel lupienkovou dermatitídou – kožným ochorením, ktoré mohlo zvýšiť priepustnosť jeho pokožky. Traja nezávislí vedeckí experti označili Sinnerovo vysvetlenie za „vierohodné“, vzhľadom na „minimálne množstvo“ zisteného klostebolu.
Tento prípad nie je v rámci náhodnej kontaminácie ojedinelý. Existujú aj iné prípady športovcov, ktorí boli pozitívne testovaní na klostebol po podobných expozíciách.
Napríklad talianska juniorská tenistka Matilde Paoletti v roku 2021 po tom, čo hladkala svojho psa liečeného sprejom s klostebolom.
Súdna dráma
Po oficiálnom oznámení nepriaznivých analytických nálezov (AAF) 4. apríla 2024 bol Jannik Sinner dočasne suspendovaný. Ihneď sa však odvolal a dočasný zákaz bol zrušený už 5. apríla.
To sa zopakovalo 17. apríla, keď ITIA (Medzinárodná tenisová integračná agentúra) oznámila druhé predbežné pozastavenie na základe iného článku pravidiel, ktoré bolo opäť zrušené o pár dní neskôr. To umožnilo Sinnerovi pokračovať v súťažení.
ITIA obvinila Sinnera z porušenia antidopingových pravidiel 30. mája 2024. Nezávislý tribunál v auguste 2024 rozhodol, že Sinner nenesie žiadnu vinu ani nedbanlivosť, čím ho de facto očistil. Napriek tomu prišiel o prize money a body z Indian Wells.
V septembri 2024 sa Svetová antidopingová agentúra (WADA) odvolala proti rozhodnutiu tribunálu o „žiadnej vine ani nedbanlivosti“ k Arbitrážnemu súdu pre šport (CAS).
WADA verejne vyhlásila, že Sinner „niesol vinu a nedbanlivosť“ a požadovala zákaz v trvaní jedného až dvoch rokov. Pred vypočutím pred CAS však WADA a Sinner dosiahli dohodu vo februári 2025. Sinner prijal trojmesačný zákaz a WADA stiahla svoje odvolanie.
Zákaz znamenal, že Sinner nemohol hrať do 4. mája 2025, no bol oprávnený na návrat na turnaje Italian Open a French Open.
Vo vyhlásení WADA uznala, že Sinner „nemal úmysel podvádzať a že jeho expozícia klostebolu nepredstavovala žiadny výkonnostný zisk a prebehla bez jeho vedomia – v dôsledku nedbanlivosti členov jeho tímu“.
Napokon, 23. júla 2025, Sinner opätovne najal Umberta Ferraru ako svojho kondičného trénera. Tento krok bol mimoriadne prekvapivý, keďže sa počas vyšetrovania kauzy rozišiel s Ferrarom aj fyzioterapeutom Naldim – hlavnými aktérmi celého prípadu.
Rozdelené hlasy hviezd a fanúšikov
Prípad, ktorý bol celé mesiace držaný v tajnosti, okamžite vyvolal otázky a kritiku zo strany iných hráčov. Tí sa pýtali, či Sinnerovi nepomohol jeho úspech pri zľahčovaní celej situácie. Silné reakcie známych tenistov a časti verejnosti odhalili hlboké obavy o integritu a férovosť antidopingového systému.
Jedna z najvýraznejších reakcií prišla od tenisovej legendy Sereny Williamsovej, ktorá vyhlásila: „Keby som to urobila ja, dostanem 20 rokov. Buďme úprimní. Zobrali by mi všetky Grand Slamy.“
Aj keď ocenila Sinnerovu „fantastickú osobnosť“, jej komentáre poukázali na vnímanú nekonzistentnosť riešenia dopingových prípadov – najmä pri top hráčoch alebo s ohľadom na pohlavie.
Kontroverzný austrálsky hráč Nick Kyrgios sa tiež vyjadril a skritizoval riešenie prípadov Sinnera a Igy Świątek ako „desivé“. Zároveň požadoval, aby sa so všetkými zaobchádzalo rovnako.
Deblový špecialista Jamie Murray vyjadril podobné pocity a poznamenal, že „nevyzerá to dobre, že dvaja šampióni možno najprestížnejšieho turnaja si v minulosti odpykali dopingové tresty“.
Fakt, že Sinner (a Świątek) vyhrali wimbledonské tituly po ich zákazoch, viedol k verejnej diskusii o hodnote ich triumfov – napriek oficiálnym rozhodnutiam o neúmyselnom dopingu.
Nie všetky reakcie však boli kritické. Napríklad Casper Ruud označil Sinnera za „dobrého chlapa, ktorý bude aj naďalej najlepším hráčom sveta“.
Travis Tygart z americkej antidopingovej agentúry USADA takisto podporil verziu kontaminácie, poukazujúc na to, že Sinnerove vzorky obsahovali iba minimálne stopy klostebolu.
História, ktorá sa opakuje?
Základným princípom Svetového antidopingového kódexu je tzv. prísna zodpovednosť. Športovci sú „osobne zodpovední za akúkoľvek zakázanú látku vo svojich vzorkách“, bez ohľadu na úmysel, vinu či nedbanlivosť.
Zároveň sa však uznáva, že náhodný doping je reálnou možnosťou – napríklad cez kontaminované potraviny, doplnky alebo lieky.
Prípad Jannika Sinnera nie je v dejinách tenisu jediný, pokiaľ ide o dopingové kontroverzie. V súvislosti s wimbledonským triumfom sa často spomína aj prípad Igy Swiatekovej.
Ani ona sa totiž nevyhla dopingovému zákazu – v auguste 2024 bola pozitívne testovaná na trimetazidín (TMZ), látku zlepšujúcu vytrvalosť, ktorá sa používa pri liečbe srdcových ochorení.
Dôkladné vyšetrovanie ITIA ukázalo, že pozitívny test spôsobilo kontaminované melatonínové sedatívum, ktoré Swiateková užívala na prekonanie jet lagu.
Aj keď sa úplne vylúčil úmysel podvádzať a miera jej viny bola najnižšia možná, Swiateková prijala jednomesačný zákaz.
Maria Šarapovová bola v roku 2016 pozitívne testovaná na meldónium – látku čerstvo zaradenú medzi zakázané. Pôvodne dostala dvojročný zákaz, no arbitrážny súd ho znížil na 15 mesiacov, keďže nepreukázala úmysel podvádzať.
Podobne Simona Halepová bola v roku 2022 pozitívne testovaná na roxadustat a mala nezrovnalosti v biologickom pase. Tvrdila, že išlo o kontaminovaný doplnok. Pôvodne dostala štvorročný zákaz, no CAS ho skrátil na deväť mesiacov.
Nedávny prípad britskej tenistky Tary Moore len podčiarkuje celý problém. V decembri 2022 bola dočasne suspendovaná po pozitívnom teste na anabolické steroidy. Tvrdila, že sa nakazila kontaminovaným mäsom z reštaurácie v Bogote.
ITIA ju síce zbavila úmyslu, no pred niekoľkými dňami dostala štyri roky zákazu. S odpočítaním predchádzajúceho pozastavenia bude môcť opäť hrať až po začiatku sezóny 2028.
Tieto porovnateľné prípady ukazujú, ako špecifické okolnosti a miera viny ovplyvňujú dĺžku a povahu zákazu.
Sinnerov prípad, podobne ako príbehy Šarapovovej či Halepovej, patrí do kategórie „náhodnej kontaminácie“, no s odlišnými výsledkami, závislými od obhajoby a postoja antidopingových orgánov.
A práve to je jadrom kontroverzie v Sinnerovom prípade – či jeho popularita a vplyv na tenis neprispeli k „dvojitému metru“ pri riešení kauzy.
Cena za víťazstvo a pošramotená povesť
Napriek Sinnerovmu oficiálnemu zbaveniu viny a jeho neskorším grandslamovým úspechom kauza výrazne poškodila jeho povesť – a bude ho sprevádzať už navždy. V mysliach časti fanúšikov a súperov zostane otáznik.
Rozhodnutie znovu zamestnať Umberta Ferraru, trénera priamo zapojeného do kauzy, je zrejme chybným krokom v jeho rehabilitácii vo vzťahu s verejnosťou. Hrozí, že tým podkope dôveru a sympatie, ktoré si postupne získaval späť.
Sinnerov príbeh ukazuje, že boj o verejné vnímanie dopingového škandálu nikdy skutočne nekončí – bez ohľadu na oficiálne rozhodnutia. Nejasnosť okolo princípu „žiadna vina, ale predsa zákaz“ a návrat kontroverzného trénera vytvára prostredie plné pochybností a špekulácií.
To znamená, že aj keď je športovec právne očistený, jeho imidž – aj imidž samotného športu – môžu utrpieť dlhodobú škodu. Zdôrazňuje to význam nielen dodržiavania pravidiel, ale aj transparentnosti a dôsledného, etického rozhodovania.
Tieň nad kurtom pretrváva
Dopingová kauza Jannika Sinnera, ktorú opäť otvoril návrat jeho kondičného trénera Ferraru, je učebnicovým príkladom toho, ako sa môže zdanlivo nevinná udalosť – použitie voľne predajného lieku členom tímu – zmeniť na celosvetový škandál.
Vedecké potvrdenie o neúmyselnej kontaminácii Sinnerovej kože síce prinieslo isté pochopenie. No následný kompromisný zákaz a nejednotnosť v riešení podobných prípadov v tenise otvorili hlbokú trhlinu nielen v komunite, ale aj medzi fanúšikmi.
Dopingový škandál Jannika Sinnera tak nie je len príbehom jedného hráča a jednej zakázanej látky.
Je to príbeh o zložitosti boja proti dopingu, o tlaku na elitných športovcov a o neustálej výzve pre športové orgány zachovať dôveru verejnosti v čistotu a spravodlivosť súťaže.
Budúcnosť ukáže, či sa tenis dokáže z týchto kontroverzií poučiť – a posilniť svoju integritu pre ďalšie generácie.
Autor píše pre portál tbtennis.cz
