PARÍŽ. Predstavte si svet tenisu bez antuky - charakteristického červeného prachu. Bez pomalších, taktikou pretkaných bitiek nielen na Roland Garros.
Ťažko uveriteľné, že? Pritom povrch, ktorý dnes neodmysliteľne patrí k tenisu a na ktorý nedajú dopustiť celé národy, vznikol vlastne náhodou.
Z núdze, spálenej trávy a geniálneho nápadu dvoch wimbledonských legiend. Poďme sa ponoriť do fascinujúcej histórie vzniku antuky.
Zrod geniálneho nápadu
Príbeh nás privádza na slnečnú Francúzsku riviéru, konkrétne do Cannes, obľúbeného útočišťa britskej smotánky na konci 19. storočia.
Práve tu trávili veľa času bratia William a Ernest Renshawovci. Títo Angličania neboli len tak niekto. Boli tenisové superhviezdy svojej doby.
Najmä William, sedemnásobný víťaz Wimbledonu v dvojhre (z toho šesťkrát v rade v rokoch 1881 až 1886). Ernest pridal singlový titul v roku 1888.
Dominovali vtedajšiemu tenisovému svetu. Spoločne tiež nazbierali sedem wimbledonských titulov vo štvorhre a ich agresívny štýl hry známy ako "Renshaw Rush" priťahoval davy a výrazne prispel k popularizácii tenisu. Najmä ako prví rozšírili voleje a smeče.
VIDEO: Zaujímavé momenty na Roland Garros 2025
William Renshaw sa neskôr stal aj prvým prezidentom Britskej tenisovej asociácie (LTA - Lawn Tennis Association) v roku 1888, čo svedčí o jeho vplyve na formovanie moderného tenisu.
V roku 1983 boli obaja bratia in memoriam uvedení do Medzinárodnej tenisovej siene slávy.
Ako správni Briti si aj v Cannes chceli užívať svoju obľúbenú hru. Na záhrade ich vily sa nachádzal trávnatý kurt. Lenže francúzske slnko bolo neúprosné.
Trávnik, pýcha každého tenistu, sa pod jeho lúčami menil na vyprahnutú a nehrateľnú plochu. Čo s tým? Núdzové riešenie, ktoré bratia v 80-tych rokoch 19. storočia vymysleli, sa ukázalo ako revolučné.
Neďaleko Cannes, v meste Vallauris, známym svojom keramikou, sa nachádzala továreň na hlinené kvetináče a ďalšie hrnčiarske výrobky. Renshawovcom napadlo využiť chybné, vyradené kusy.
Začali ich drviť na jemný prach a týmto červeným práškom pokrývať svoj zničený trávnik. Pôvodným zámerom bolo zrejme trávu ochrániť a spevniť.
Ako sa ale ukázalo, tráva pod vrstvou terakotového prachu postupne úplne zmizla a zrodil sa úplne nový typ povrchu - predchodca dnešnej antuky.
Červená revolúcia z Cannes
Nový povrch sa rýchlo ukázal byť nielen praktickým riešením pre horúce podnebie, ale tiež zaujímavou alternatívou k tráve.
Loptička sa na ňom odrážala pomalšie a vyššie, čo nahrávalo technickejším hráčom a dlhším výmenám.
Správa o tomto "červenom kurte" sa rýchlo rozšírila. Dopyt po drvenom terakotovom porceláne z Vallauris skokovo vzrástol.
Malá továreň onedlho nestíhala uspokojovať záujem len z rozbíjania odpadu a preorientovala svoju výrobu - hlavným produktom sa stal červený prach, ktorý sa vyrábal efektívnejšie, drvením tehál.
Počas niekoľkých rokov koncom 19. storočia bolo vybudovaných len v Cannes cez 100 takýchto nových kurtov a materiál sa začal loďami vyvážať aj do ďalších slnečných destinácií, vrátane Južnej Ameriky. Oficiálna výroba a distribúcia sa rozbehla v prvej dekáde 20. storočia.
Pôvod slova antuka
Vývoj povrchu sa samozrejme nezastavil. V roku 1909 prišla britská firma En-Tout-Cas s vylepšeným systémom, ktorý vďaka použitiu pálenej bridlice zaisťoval lepšie odvodnenie.
Práve z obchodného názvu tejto firmy, ktorý vo francúzštine znamená "za každých okolností", vzniklo špecifické slovo antuka.
Tento názov tak dokonale vystihuje pôvodnú snahu o povrch hrateľný takmer za každého počasia.
Parížsky unikát
Prvým turnajom, na ktorom sa hralo na štrkových, antuke podobných kurtoch, bol Hamburg v roku 1892.
Francúzske majstrovstvá, predchodca dnešného Roland Garros, sa od svojich počiatkov na konci 19. storočia konali prevažne na povrchu antukového charakteru. Definitívne sa tu antuka ustálila v roku 1908.
A práve povrch v parížskom Roland Garros, areáli postavenom v roku 1928 na účel obhajoby Davisovho pohára, je dnes považovaný za svetový štandard najvyššej kvality.
Tunajšia antuka má svoje špecifické, unikátne zloženie. Podklad tvorí drenážna vrstva kameňov a štrku. Nasleduje vrstva škvary, potom vrstva drveného vápenca pre stabilitu a pružnosť.
To všetko korunuje finálna, približne dvojmilimetrová vrstvička jemne drvených červených tehál. Práve tá dodáva kurtom charakteristický červený odtieň a špecifické herné vlastnosti.
Celková hrúbka týchto vrstiev dosahuje približne 80 centimetrov a len na centrálny kurt Philippa Chatriera je potrebných 1,5 tony vrchnej tehlovej drti.
Údržba týchto parížskych kurtov počas dvojtýždňového grandslamového turnaja je kapitolou samou osebe.
Zahŕňa precízne kropenie pre udržanie optimálnej vlhkosti (pokiaľ je treba, tak aj niekoľkokrát denne), starostlivé zametanie veľkými metlami na vyrovnanie povrchu a odstránenie stôp a pravidelné valcovanie pre zachovanie kompaktnosti.
Antuka si rýchlo získala obľubu najmä v kontinentálnej Európe a Južnej Amerike. Dôvody boli jednoduché.
Nižšie náklady na údržbu v porovnaní s trávou (odpadá nutnosť neustáleho kosenia, aj keď si antuka vyžaduje pravidelné kropenie, valcovanie a zametanie) a väčšia odolnosť voči horúcej a suchej klímy.
Antuka mení pravidlá
Vynález antuky mal zásadný dopad na hru. Pomalší povrch zmenil štýl hry, dal vyniknúť hráčom s výbornou fyzickou kondíciou, trpezlivosťou, taktickou vyspelosťou a schopnosťou využívať rotáciu loptičky, najmä topspin.
Hráči sa na antuke naučili charakteristicky kĺzať k loptičkám, čo je špecifická technika pre tento povrch.
Mnohí odborníci tvrdia, že antuka je tiež šetrnejšia pre pohybový aparát hráčov vďaka svojej mäkkosti a schopnosti absorbovať časť nárazu.
Viedlo to k tomu, že sa na antuke začali profilovať špecialisti, ktorých hra bola postavená na vytrvalosti a schopnosti "konštruovať bod".
Antuka tak obohatila tenis o ďalší rozmer a umožnila vyniknúť širšiemu spektru herných štýlov oproti vtedy dominantnej rýchlej hre na tráve.
Klasická červená antuka, ktorej korene siahajú k improvizácii bratov Renshawovcov na spálenom trávniku v Cannes, zostáva ikonickým symbolom tenisovej histórie.
Je povrchom, na ktorom sa každoročne odohrávajú dramatické a pamätné tenisové bitky. Z núdze cnosť, ktorá priniesla tenisovú revolúciu.
Autor píše pre portál tbtennis.cz
