Viem, že môžem prehrať aj vyhrať s každým, vraví Slovenka

V Košiciach práve spustili výstavbu športovej haly Národného tenisového centra. Čo takýto projekt môže priniesť?

„Veľmi ma to potešilo. Do pätnástich rokov som v Košiciach vyrastala, a keďže tam nie je žiadna tenisová hala, zimné tréningy neboli ľahké. Celý život som trénovala v nafukovačkách na antuke. Toto bude veľká zmena a pomôže to mladým hráčom v tom, že si budú môcť skúsiť profesionálne podmienky. Budú tam mať zázemie aj trénerov. A výhodou tiež je, že keď pricestujem do Košíc, budem si mať kde zatrénovať.

Komu môže takýto projekt naviac pomôcť?

Najlepšie to je pre 13- až 15-ročných hráčov, ktorí sa ešte nedostanú do program v rámci Národného tenisového centra, pretože na to ešte nemajú, ale na druhej strane sa chcú zlepšovať. Rodičia nemôžu zvládnuť všetko financovať. Rozprávala som sa s niektorými mladšími hráčmi a ich rodičmi a často musia voliť medzi tenisom a školou. Nemajú peniaze ani čas na to, aby sa naplno venovali tenisu. Keď bude v Košiciach NTC, pomôže im to.

Spomenuli ste, že ak by ste ako mladá tenistka nemali podporu v rámci bratislavského NTC, nehrali by ste už dnes tenis. Je to pravda?

Určite. Zachránilo ma to. V sedemnástich by som už asi študovala. Tenis je náročný a rodičia nemôžu všetko finančne utiahnuť. Hráte veľa turnajov a musíte neustále cestovať. A v Košiciach som nemala trénera, ktorý by sa venoval len mne, preto som musela už vtedy cestovať s mamou. Keby som sa nedostala do NTC a nevidela tam trénovať Cibulkovú, Rybárikovú a ďalších, tak by som tenis už asi nehrala.

Aj ste skutočne zvažovali, že zanecháte tenisovú kariéru?

Áno. Pomohlo mi však to, že ma v pätnástich zobrali do NTC. Hoci to bolo len tak-tak. Prišla som v podstate na skúšku. V tom veku je však podpora asi najdôležitejšia. Dnes si viem na turnajoch na seba zarobiť, dokážem cestovať a viem, ako čo funguje. V začiatkoch je však najdôležitejšie, aby vám niekto pomohol.

Keď ste zvažovali, či sa ďalej venovať tenisu, čo bola druhá možnosť?