Prahy 1972 Harry Martínek. Po ňom ju rozvinul a zdokonalil jeho nástupca Pavel Křížek. Postupne ju prevzali aj futbalisti (Gajdůšek a Rott z Dukly Praha ako prví). Názory na jej účelnosť sa líšia. Jedni túto metódu chvália, iní zatracujú. Sám som zo začiatku patril medzi tých druhých. Dnes zo svojich dlhoročných skúseností chcem ukázať, že pri vhodnom použití a dokonalej aplikácii ide o účinný spôsob spevňovania kĺbov futbalistov.
Záťaž pohybového aparátu pri futbalovom tréningu a samotnom zápase patrí medzi najnáročnejšie, ktoré v súčasnosti organizmus futbalistu podstupuje. Pri postupnom zaťažovaní vidíme, ako významne hypertrofujú svaly a ako významne stúpa ich výkonnosť a sila. Pevnosť šliach a ich úponov nestúpa však súbežne so svalstvom. Oblasť kĺbov je na tom ešte horšie: vnútrokĺbne štruktúry, chrupavky, puzdro nemajú možnosť výraznejšie zosilnieť a spevniť. Kĺbne väzy síce systematickým tréningom taktiež zosilnejú, ale stupeň tohto zosilnenia nie je často úmerný silám, ktoré na kĺb a väzy pôsobia.
Najlepšou ochranou kĺbu pred poranením sú dobre trénované svaly, správna koordinácia proti sebe pôsobiacich skupín svalov a pevné, neuvoľnené väzy. I pri dobrej funkcii svalov a správnej koordinácii dochádza pri futbale k takým polohám a posunom kostí v kĺbe, že väzy sú napínané nad znesiteľnú hranicu a vzniká buď zjavné, alebo púhym okom neviditeľné poranenie (mikrotrauma). Podľa rozsahu poranenia a spôsobu liečby sa väzy hoja menšou alebo väčšou väzivovou jazvou. Tieto jazvy sa opakovane ľahko opäť porania a ďalšie zaťažovanie vedie k ich predlžovaniu. Voľné väzy potom umožňujú rozsahom neobvyklý, nežiadúci pohyb v kĺbe. Tento stav sa prejaví nepevnosťou, niekedy až kývavosťou kĺbu. Pri ďalšom zaťažovaní takéhoto kĺbu dochádza k nadmernému opotrebovaniu kĺbnych chrupaviek i ďalších štruktúr. Dôsledok týchto zmien sa prejaví až po rokoch degeneratívnymi zmenami, bolesťami a obmedzením pohyblivosti kĺbu - arthrózou.
Myšlienka spevňovania kĺbov pri športových výkonoch nie je nová. Už mnoho rokov sa používa elastická bandáž, ale tejpovacie pásky majú oveľa vyššiu mechanickú pevnosť ako elastické bandáže. Neobmedzujú výraznejším spôsobom normálny rozsah fyziologických pohybov, ale bránia účinne pohybom do extrémnejších polôh. Správne priložená páska prakticky vôbec nebráni prekrveniu spevňovanej oblasti a periférie. Dobrá priľnavosť materiálu a kombinácia pevnej i pružnej pásky s kvalitnou mechanickou odolnosťou zaručujú držanie i funkčnosť obväzu aj pri fyzických výkonoch kladúcich vysoké nároky na pohyblivosť.
Spevňovanie lepiacimi páskami má hlavnú výhodu: Správne aplikované má mechanickú pevnosť, ktorá je schopná ochrániť väz a tým aj kĺb pred poranením v prípade, kedy pohyb a posun kostí v kĺbe začína presahovať fyziologickú hranicu. Tým sa dá odľahčiť aj namáhaným úponom šliach a prechodom svalov do šliach.
Nevýhody: Páska je určená len pre jedno použitie. Musíme užívať lepidlo i pásky, ktoré nedráždia kožu. Príprava a prikladanie pások je náročnejšia a môže ich aplikovať len človek vyškolený a poučený.
Kedy je vhodné použiť spevnenie kĺbu tejpovacími páskami?
- Zdravé kĺby: Pri náročnom, namáhavom výkone na nezvyklom teréne, pri nebezpečnom teréne (klzký, tvrdý, nerovný), pri nácviku nezvyklých prvkov. Veľmi výhodné je u vysokých a ťažších futbalistov (klenba nohy, členok), kde nárazy na kĺby pri opakovaných výskokoch a dopadoch v skrumáži, alebo pri prudkom zastavení, pôsobia takými silami, že dochádza k opakovaným preťaženiam kĺbnych väzov a šľachových úponov.
- Kĺby predtým (skôr) poranené, ktoré majú voľnejšie väzy, alebo poranenie sa zahojilo jazvami. Spevňovanie má byť čo najčastejšie a má charakter prevencie ďalších poranení a ďalšieho zhoršovania stavu väzov.
- Kĺby po vyliečenom poranení, pri ich prvom zaťažení či už tréningom, alebo zápasom.
Základným materiálom pri spevňovaní jednotlivých kĺbov je lepiaca páska v kotúčoch o dĺžke cca 10 m a šírkach 2, 4 a 6 cm. Biela páska je opatrená lepom, ktorý nedráždi pokožku. Ďalej potrebujeme nožnice ohnuté asi 30° s ochrannou guličkou na spodnom konci, holiaci strojček, zásyp - púder, hygienické lepidlo, čistý lieh, alebo iný dezinfekčný prostriedok a kozmetický krém na ošetrenie pokožky po odstránení lepiacich pások. Kĺby spevňujeme na masérskom stole. Zásady, ktoré musíme dodržiavať:
1. Spevňovanú časť zbavíme chlpov (oholíme) a osušíme.
2. Pásky prikladáme na nezaťaženú končatinu.
3. Pásky na spevňovanú časť prilepujeme bez priťahovania, len oblepujeme.
Členok futbalistu sa tejpuje v polohe pravého uhla, rozhodne nie natiahnutý, alebo inak napnutý. Správne umiestnený tejp sa vedie od prstov na nohách až k dolnej časti lýtka. Kĺb neobmedzuje v pohybe, len ho nepúšťa do extrémnych až nebezpečných polôh. Veľmi záleží na šikovnosti a cite maséra, ale i na anatómii hráča. Jeden pritiahnutý pásik môže celkom ovplyvniť efekt. Robustní zadáci väčšinou vyžadujú pevnejšie pritiahnutie, naopak technickí hráči s vysokou pohyblivosťou v kĺbe, potrebujú tejp voľnejší.
Tejpovanie v súčasnosti nie je móda, ale nutnosť. Niektoré kluby, žiaľ, šetria na nepravom mieste, nakoľko táto metóda v podobe prevencie by sa mohla uplatňovať i na nižšej výkonnostnej úrovni. Osobne si prajem, aby sme sa čo najskôr a čo v najširšom rozsahu naučili túto metódu na ochranu najčastejšie zraňovaných častí pohybového aparátu (kĺbov) vo všetkých kluboch na Slovensku.
