Zdolali Trnavu aj Talianov. V Rimavskej Sobote bol pred štvrťstoročím futbalový ošiaľ

RIMAVSKÁ SOBOTA. Futbalisti Rimavskej Soboty hrajú momentálne v tretej lige, pred 25 rokmi však mesto zažilo najväčší futbalový boom vo svojej histórii.

Na zápasy chodili tisícky divákov, zažili pamätný zápas s Trnavou aj atmosféru európskych pohárov.

Dva postupy za dva roky

Rimavskosoboťania v deväťdesiatych rokoch v rozpätí dvoch sezón postúpili z tretej ligy do najvyššej súťaže. Jedným z hlavných strojcov úspechu bol tréner Karol Kisel.

„Vytvorili sme super partiu. Fantastickú formu chytil Pisár, ktorý neuveriteľne veľa trénoval, mal fantastickú kondíciu a bol super strelec. Keď sme postupovali z tretej do druhej ligy, strelil 23 gólov. Bol skoro neudržateľný,“ spomínal Kisel pred rokom v rozhovore pre Rimava.sk.

Defenzívu dirigovali Radoslav Sasák a Roman Kaličiak, v stredovej formácii dominoval Ján Tršo. „Domáci Gabi Boros už bol síce starší hráč, ale bol príkladom pre ostatných aj prístupom, aj myšlienkami na ihrisku,“ dodal Kisel.

Futbalový ošiaľ v meste

Po postupe do celoštátnej, 16-člennej druhej ligy, Rimavskosoboťania nepoľavili z ambícií. Najvyššia súťaž sa rozširovala, po sezóne 1995/96 postupovali z druhej ligy až štyri tímy.

Klub z Gemera sa takmer celú sezónu nachádzal na treťom mieste. Domáce zápasy Taurisu videlo v priemere takmer 3500 ľudí.

Pisár naďalej žiaril, znovu sa stal kráľom strelcov, dal 21 gólov. Ďalšou kľúčovou osobnosťou tímu bol brankár Július Nôta.

Neskôr ho zasiahol tragický osud, v roku 2009 sa stal obeťou vraždy.

V poslednom kole, v ktorom Rimavská Sobota už bola istým postupujúcim tímom, dal proti Trenčínu gól aj Nôta z pokutového kopu. Domáci vyhrali 2:0, prvý gól strelil Karol Kisel mladší.

Začali sa veľkolepé oslavy.

„Boli to nezabudnuteľné chvíle. Robili sme autogramiádu skoro štyri hodiny. Bola to fantázia, nádherný zážitok,“ nadšene spomínal na jeden z najväčších úspechov kariéry tréner Kisel.

Szikora ich prebudil

Pri mužstve však nezostal. Nováčik najvyššej súťaže angažoval nového trénera, ale Taurisu sa pod vedením Stanislava Jarábka nedarilo.

Po jesennej časti boli Rimavskosoboťania na poslednom mieste.

Prišiel Juraj Szikora, vtedy čerstvý päťdesiatnik, tréner s povesťou záchranára. V deň jeho okrúhlych narodenín Tauris získal svoje historicky prvé ligové body vonku.

Po víťazstve v Dubnici nad Váhom prišli ďalšie.

Hoci z tej sezóny si každý pamätá najmä stretnutie s Trnavou, počas úspešnej jari Rimavskosoboťania zdolali aj Dunajskú Stredu, Prievidzu, Humenné, Nitru i Slovan.

Vynikajúce výkony predvádzal v bránke Juraj Kakaš, dôležité góly dal nový krídelník Dušan Rupec. Prievidzi strelil jediný gól stretnutia v nadstavenom čase, niekoľko dní po smrti svojho otca.

Vynikajúcu kopaciu techniku zužitkoval pri štandardkách Vladimír Siago, v útoku vedľa Pisára si tradične dobre počínal Vladimír Sýkora. Skóroval proti Slovanu i Spartaku.

Zápas storočia

Pred zápasom so Spartakom boli Rimavskosoboťania už na 12. mieste a za určitých okolností by sa zachránili aj v prípade prehry.

Súboj s lídrom mal prívlastok zápas roka, neskôr dokonca zápas storočia. Výsledok je už notoricky známy: domáci Tauris zdolal Trnavčanov 2:1, rozhodujúci gól dal kurióznym spôsobom Juraj Vrábel.

„Taký gól som nevidel nikdy v živote. Bol som dosť blízko, keď Hrabal a Vrábeľ trafili loptu takmer naraz. Lopta letela najprv priamo, potom sa zatočila do bránky. Ako mohla opísať taký oblúk, netuším. Stále to nechápem,“ spomínal pre Rimava.sk Jozef Pisár.

Vďaka víťazstvu v derby s Lokomotívou tak po poslednom kole vyskočil na prvé miesto tabuľky 1. FC Košice a po prvý raz vo svojej histórii získal majstrovský titul.

Špekulácie i divadelná hra

O zápase Rimavská Sobota – Trnava stále koluje veľa špekulácií a teórií. Niektorí hráči Trnavy dodnes čelia podozreniu fanúšikov, že zápas predali.

Vtedajší prezident Rimavskej Soboty Štefan Szántó po dvadsiatich rokoch v rozhovore pre denník Új Szó prezradil, že Košičania motivovali futbalistov Taurisu osemmiestnou sumou.

„Nemyslím si, že na Slovensku existovala väčšia finančná motivácia, akú vtedy núkali našim hráčom,“ tvrdil Szántó.

O pamätnom zápase vznikla v Trnave divadelná hra. Inscenáciu s názvom Futbal alebo Bílý andel v pekle videli aj niektorí futbalisti i vtedajší tréner Spartaka Karol Pecze.

„V tom poslednom zápase v Rimavskej Sobote určite nebolo hráča, ktorý by nechcel vyhrať,“ zdôraznil tréner Pecze pre Sportnet po premiére.

Jeho trnavský angažmán sa po krutej prehre skončil. Oslovila ho práve Rimavská Sobota.

„Keď ma o to žiadal pán Sedmák, náš hlavný sponzor, neveril som vlastným ušiam. Tomu človeku sme zničili kariéru tým, že sa nestali majstrami a teraz ho sem máme volať? Kontaktoval som ho s veľkými obavami. Reagoval tak, ako som očakával: nemôže našu ponuku prijať, veď aké reči by z toho boli, keby teraz prišiel do Rimavskej Soboty,“ spomínal Štefan Szántó.

Pecze nakoniec zakotvil v Košiciach.

Kakaša chválil aj Schrojf

Nasledujúca sezóna bola v histórii rimavskosobotského klubu najúspešnejšia. Hoci tréner Szikora dlho na lavičke nevydržal, mužstvo pod vedením Ladislava Jurkemika podávalo veľmi dobré výkony.

Po jesennej časti ročníka 1997/1998 bol Tauris na štvrtom mieste vtedajšej Mars Superligy, brankár Juraj Kakaš sa v populárnej televíznej relácii Tango stal brankárom roka.

V jednom z vtedajších rozhovorov ho vyzdvihol aj slávny brankár strieborných medailistov z majstrovstiev sveta v Chile, Viliam Schrojf. „Mne sa zo súčasných brankárov najviac páči Juraj Kakaš, štýlovo aj výkonmi,“ konštatoval.

Bože, daj nám silu

Začiatok jarnej časti bol síce menej vydarený, čo viedlo aj k zmene na poste trénera, Rimavská Sobota však ukončila sezónu na šiestom mieste a otvorila sa jej cesta do Európy.

V prvom kole pohára Intertoto vyradil Tauris severoírsky Omagh Town. Po domácom víťazstve 1:0 vonku remizoval 2:2.

V druhom kole ich čakal súper so zvučným menom: Sampdoria Janov pod vedením Luciana Spallettiho.

Tréner Rimavskosoboťanov František Vaš, ktorý celý svoj život pôsobil vo futbale v regióne, no nikdy sa nevzdal svojho civilného povolania lesníka, zaujal Talianov už svojím lesníckym oblekom.

„Keď sme uvideli nádherný janovský štadión, stáli sme v nemom úžase. Pomyslel som si: Bože, daj nám silu, aby sme si tu nespravili hanbu. Naše mužstvo bolo takticky veľmi dobre pripravené, a nakoniec sme na pôde slávneho súpera prehrali len 0:2. Tréner Spalletti nás pochválil, že sme hrali veľmi organizovane,“ spomínal „Feri bácsi“ v rozhovore pre denník Új Szó pri príležitosti svojich 70. narodenín v roku 2010.

Možnosť viesť mužstvo proti takému súperovi považoval za najväčší úspech trénerskej kariéry až do konca svojho života. Zomrel v roku 2018.

Gemer na nohách

Pred odvetou Sampdoria netrénovala v dejisku zápasu. Výprava talianskeho klubu priletela do Košíc, prespala v hoteli, kde sa v ten večer konali oslavy narodenín prezidenta 1. FC Košice Alexandra Rezeša.

Podľa oficiálnych údajov bolo na zápase 6223 divákov, hoci miestni tvrdia, že ich bolo aspoň desaťtisíc.

Napokon videli víťazstvo Taurisu, domáci zvíťazili gólom Ľubomíra Orabinca z tretej minúty 1:0.

Takmer sa naplnilo želanie asistenta trénera Juraja Csarnakovicsa, ktorý v predzápasovom rozhovore vyhlásil: „Prvý gól by sme mali streliť v tretej minúte, druhý v pridanom čase a medzitým by sme nemali inkasovať.“

Po búrke vypadnutie

Tretiu sezónu medzi elitou začali Rimavskosoboťania vo veľkom štýle: v prvom kole ročníka 1998/99 viedli nad Dubnicou už v desiatej minúte 2:0 a mali aj ďalšie vyložené šance.

Onedlho však zápas museli prerušiť pre prietrž mračien. Na ihrisku stála voda v mlákach, ale usporiadatelia spravili všetko pre to, aby sa mohlo pokračovať. Pri kreslení zmytých čiar pomáhali dokonca hráči.

Možno aj preto však stratili koncentráciu a súper v druhom polčase vyrovnal.

Búrka svojím spôsobom ovplyvnila celú sezónu. Po troch kolách dostal František Vaš výpoveď, ale mužstvo neožilo ani po príchode Andreja Daňka. Prvé víťazstvo dosiahli Rimavskosoboťania až v jedenástom kole.

K výraznému zlepšeniu neprišlo ani na jar. Na konci sezóny sa Rimavská Sobota rozlúčila s najvyššou súťažou.

Terapia alkoholom

Medzi elitou si Gemerčania zahrali ešte raz. V sezóne 2004/2005 mala najvyššia súťaž už len desať účastníkov. Trénerom nováčika bol Peter Zelenský.

Po niekoľkých nepriaznivých výsledkoch zaujal nezvyčajnou terapiou.

„Po prehre v pohári s Ličartovcami som chcel dať partiu dokopy. Hráči teda museli zostať na štadióne a požívali alkoholické nápoje. Aspoň si porozprávali veci, ktoré by si za triezva nepovedali,“ prezradil kouč na tlačovej konferencii po stretnutí v Trnave, kde jeho mužstvo získalo jeden bod.

Pilo sa pivo a víno, brazílsky legionár dostal na ochutnávku aj štamperlík whisky. Vraj sa všetko odohralo v rozumných medziach.

Dlhodobo však terapia nepomohla, nováčik zimoval na 9. mieste, keď mal paradoxne na konte viac bodov (16) ako strelených gólov (14).

Srdciar Szikora

Keďže jarná časť nepriniesla zlepšenie, po dvoch kolách s bilanciou 0 bodov a so skóre 0:6 nasledovala výmena trénera.

Na lavičku si znova zasadol dobre známy Juraj Szikora, ktorý medzitým pri mužstve pôsobil aj v druhej lige. Jeho úlohou bola záchrana, no napokon to bol on, komu hráči zachránili život.

Keď Rimavskosoboťania prehrali v Banskej Bystrici spornou penaltou v nadstavenom čase, tréner si to príliš vzal k srdcu. Po zápase nespal, nasledujúci deň nič nejedol. Ďalší deň, keď už bol s mužstvom na sústredení pred ďalším stretnutím, mu prišlo nevoľno.

Jeho volanie o pomoc začul na chodbe hráč Peter Iskra. Trénera hospitalizovali, vyšetrenia ukázali, že prekonal infarkt.

Futbalistov to zasiahlo, no v nasledujúcich zápasoch bojovali aj za svojho trénera. Aj v jeho neprítomnosti zdolali Trnavu i Dubnicu, séria neporaziteľnosti napokon trvala šesť zápasov.

To sa už na lavičku vrátil aj tréner.

Rimavskosoboťania však napokon doplatili na zlé vyžrebovanie, ku koncu sezóny znovu prestali zbierať body a z najvyššej súťaže vypadli. Tréner Szikora zomrel o pol roka neskôr, zlyhalo mu srdce.

Už len spomienky

Rimavská Sobota si ešte v sezóne 2006/2007 zahrala prelínaciu súťaž, ale do prvej ligy nepostúpila.

Pred štyrmi rokmi vypadla aj z druhej ligy. Niekdajšie tisícové návštevy sú už len spomienkou.

Ale medzi hŕstkou najvernejších priaznivcov sa vždy nájde niekto, kto si počas nudnejších zápasov na tribúne vzdychne: „Pamätáte si, keď tu hrala Sampdoria? To boli časy!“