triumfu New Jersey Devils, klubu Jiřího Biceka, začala preberať i takáto funkcia, každý mal o strážcoch slávneho pohára vytvorenú asi zhruba rovnakú mienku. Do Košíc určite prídu statní muži v oblekoch s prestížnym logom, s meravými tvárami a chladnými pohľadmi, ktoré postačia na všetkých dotieravcov. Na všetkých, ktorí by chceli prekročiť prísnymi doktrínami dané hranice správania voči najznámejšej trofeji na svete. Niečo v zmysle Kevina Costnera a jeho filmového stvárnenia bodyguarda. Namiesto toho prišli do Košíc dvaja strážcovia, ktorí pripomínali skôr postavičky z iného známeho seriálu. A je to... Navyše, prišli bez Stanley Cupu. A o tom, kde vôbec je, vedeli asi toľko, ako náhodne vybratý korespondent v Košiciach...
Našťastie, všetko dobre skončilo, aj keď za tohtoročným česko slovenským turné Stanley Cupu by asi malo nasledovať podobné varovanie ako za každým príbehom zo seriálu A je to... Neskúšajte opakovať videné... Najprv sa Stanley Cup stratil, potom sa našiel, zabudnutý v Toronte. Keď už zdarne opustil Košice, opäť sa niečo stalo pri nakladaní do vrtuľníka na ostravskom letisku jeho strážcom vypadol a skotúľal sa na betón.
Aj tu sa však všetko dobre skončilo. A tak sa venujme pozitívam. Košice ako prvé a zatiaľ jediné mesto Slovenska videli cennú trofej na vlastné oči svojich obyvateľov i návštevníkov. Na Hlavnej, v priestoroch Detskej onkológie... Jiří Bicek sa na dvoch vcelku sympatických kanadských chlapíkov nehneval.
Zaujímavé a pekné: Stanley Cup v nemocniciach
S jedným z nich, Mikeom Boltom, sme sa pozhovárali počas návštevy Detskej onkológie Fakultnej nemocnice v Košiciach. "Je to zaujímavé a pekné. Hádam žiadny hokejista nezabúda na návštevu nemocnice. Či už v Kanade, USA, Európe alebo Rusku," začal Mike Bolt, evidentne dojatý pohľadom na rozžiarené oči ťažko chorých detí. A hneď vyťahuje pár príkladov z dávnejšej či nie tak dávnej minulosti. "Nie tak dávno som bol spolu so Stanley Cupom v podobnej nemocnici v Portlande. Bola tam jedna mamka, tá nás požiadala, aby sme sa zastavili na izbe, kde ležal jej štrnásťročný syn. Ten totiž pri tej spoločnej prezentácii Stanley Cupu, takej, ako je tu, chýbal - bol v tom čase na chemoterapii. Išli sme teda do tej jeho chlapčenskej izby. Ten chlapec bol z toho strašne vzrušený, oči mal úplne rozšírené. A jeho mama od šťastia plakala, vedela, že jej syn je aspoň na chvíľu mimo svojich problémov - mal totiž rakovinu. Keď som videl toho chlapca, ťažko chorého, a slzy jeho mamy, bol som strašne hrdý na to, čo sme spolu s týmto pohárom dokázali. Nakoniec, pozrite sa na tieto deti," ukazuje Mike Bolt na deti na košickej onkológii. Ďalší príklad sa týka triumfu New Jersey Devils, datuje sa však k roku 2000. "Vedenie Devils s niektorými hráčmi navštívilo nevyliečiteľne chorého muža, veľkého fanúšika klubu. Ten muž od radosti plakal, všetci, čo tam boli tiež... O dva týždne zomrel."
Na cestách: 220 dní v roku
Cestovania so Stanley Cupom sa Mike Bolt nedočkal hneď. Jeho prvým výletom s pohárom bola v roku 1997 štvorhodinová návšteva štúdia kanadskej televízie - CBC pritom sídli v Toronte, len pár ulíc od Hockey Hall of Fame. "Vôbec, po svete cestujem s pohárom až od roku 2000," hovorí služobne starší z dvojice košických strážcov Stanley Cupu. Druhý z dvojice, Walter Neubrand, je s týmto džobom spojený od roku 1997. "Ja sám som na cestách 220 dní v roku," hovorí skúsenejší z dvojice strážcov. Prvým európskym turné Mikea Bolta po boku Stanley Cupu bolo české v roku 2000, keď Stanley Cup vyhrali hokejisti New Jersey Devils. "Bol som v Českej republike so Sýkorom a Eliášom. V Prahe a na ďalších miestach Českej republiky. Ten prvý výjazd do Európy bol nezabudnuteľný, priznám sa, že som nečakal takú búrlivú reakciu českých hokejových fanúšikov. Ale bol som i v Rusku, na Červenom námestí. Na Aljaške, so Scottom Gomezom... Pri každom hráčovi, každom trénerovi, každom víťazovi je to stále o niečom inom. Nedá sa to porovnávať, aj keď spoločné znaky by sme našli." Trebárs spomínané návštevý nemocníc... V jednom sa Európania a zámorskí hráči predsa len líšia. "Keď tak nad tým rozmýšľam, tak Američania a Kanaďania ho asi berú najčastejšie do svojich golfových klubov. Tam už je pripravená party s priateľmi. Každý sa však snaží vymyslieť aj niečo netradičné, párkrát sme zažili jazdu na Harley Davidson, párkrát rybačku...."
Martin Brodeur: Repríza chlapčenského zápasu
New Jersey Devils vyhrali i v roku 2000. Mike Bolt bol vtedy v susednej Českej republike, s Petrom Sýkorom a Patrikom Eliášom to bol jeho prvý európsky výjazd. Najpamätnejšie však boli hodiny s gólmanom Devils Martinom Brodeurom. "Vyhral Stanley Cup a splnil si tak sen, ktorý má každý kanadský chlapec. A viete čo urobil? Spomenul si práve na tie detské časy. Martin hrával hokej na ulici spolu so svojimi kamarátmi, čo dosť hnevalo susedov. Tí volali na policajtov, tí zase chlapcom zakazovali na tej ulici hrať, chodili za ich rodičmi... Martin po dvadsiatich rokoch pozháňal tú svoju chlapčenskú skupinu, svoj tím i ten, proti ktorému hrávali. A odohrali zápas! Po dvadsiatich rokoch. Zoberte si ten krásny kontrast. Policajti, ktorí tých chlapcov niekedy z tej ulice hnali, ju teraz uzatvorili a strážili ju. Susedia boli na ulici a povzbudzovali, rovnako ako rodičia tých chlapcov - teda v tomto prípade už dospelých mužov. Prekrásne!" Ináč, gólman New Jersey, ktorý je v súčasnosti v rozvodovom konaní (mal intímny pomer so sestrou svojej manželky), bol, aj keď kontrastne ku spomínanému, známy ako vzorný otec svojich štyroch detí. Aj počas 24 hodín so Stanley Cupom uprednostňoval ich želania: deti chceli ísť do kina, Brodeur aj so Stanley Cupom išiel s nimi...
Ray Borque: Ľadová socha a kópie Stanley Cupu
V roku 2001 sa konečne dočkal 40-ročný veterán Raymond Borque, ten kvôli väčšej šanci na získanie Stanley Cupu opustil Boston Bruins a stal sa hráčom Colorado Avalanche. Mike Bolt bol aj pri jeho 24 hodinách so Stanley Cupom. "Tam som pochopil, čoho sa Ray dočkal. Jeho entuziazmus bol úplne fascinujúci. Mal party v golfovom klube a kď som videl, ako sa na to pripravil, otváral som oči. Na tú príležitosť dal vyrobiť špeciálne vínové fľaše, bolo na nich číslo 77, čo je Rayovo číslo. Dal si vyrobiť ľadovú sochu samého seba, ako drží Stanley Cup nad hlavou. A na každom stole v tom klube bola malá, úplne maličká kópia Stanley Cupu. To teda bolo vzrušujúce. Ray odohral v NHL strašne veľa rokov a preto mu to každý prial, aby získal túto trofej."
Chris Chelios: Koncert v golfovom klube
Minulý rok vyhral Detroit Red Wings a Mike Bolt mal zaujímavé zážitky s jeho hokejistami. "Najviac to roztočil Chris Chelios, ten je veľmi temperamentný. Divoká bola jeho súkromná party v Chicagu, na ktorej bolo dosť osobností z rôznych oblastí. Trebárs hudobník Kid Rock (detroitský rap - rocker, ex- priateľ Sheryl Crow, priateľ Pamely Anderson - pozn. red.), herci Daniel Bernard Sweeney či John Cusack. A na druhý deň sa išlo do golfového klubu. Aj sme začali hrať golfovú partiu, ale Chrisovi sa nedarilo. Došli sme len po deviatu jamku. Potom sa to zrušilo, totiž Kid Rock so svojou kapelou začali spontánne koncertovať. Bolo to divoké a vzrušujúce, viete, že Kid Rock hráva na koncertoch pred 20 tisíc divákmi a teraz hrá pre Chrisa, hŕstku jeho priateľov a vás."
Dominik Hašek: Nepočúval...
V minulom roku vzbudili strážcovia Stanley Cupu v Čechách rozruch v súvislosti s Dominikom Hašekom. Na už legendárneho brankára, v roku 2002 víťazaStanley Cupu s Detroit Red Wings, vraj Mike Bolt nakričal, koľko sa len dalo. "No, Hašek nás veľmi nepočúval," smeje sa Mike Bolt. "Každý musí rešpektovať, že sú isté normy a pravidlá, ktoré sa pri Stanley Cupe musia dodržiavať." Čo sa vlastne stalo? Na súkromnej párty sa Hašek rozhodol, že skočí so Stanley Cupom do bazéna. Keďže si nebol istý, či to je povolené resp. bol si istý, že skôr nie, odpútal pozornosť strážcov. Neubrandovi a Boltovi ponúkol basketbalku, nech si vraj idú zaťukať ku garáži, kde je basketbalový kôš. Kým strážcovia hádzali na kôš, "Dominátor" s pohárom v náručí skočil do bazéna. Tým si Stanley Cup užil naposledy, Mike Bolt mu ho vzal, poutieral a odniesol do limuzíny. "Striebro a chlór, to nejde dohromady. Na povrchu hrozí v dôsledku reakcie vytvorenie nepríjemného povlaku."
Z hokejistov - klientov priatelia
Stanley Cup vyhrávajú známe i menej známe mená. Mike Bolt sa pohybuje v ich súkromí, prichádza do ich rodín. Hokejisti sú v prvom momente jeho klientami, stávajú sa však z nich aj Mikeovi priatelia? "Myslím, že áno. V slávnostnej atmosfére sú si ľudia bližší. Nevyše, keď sa s niekým pri víťazstve Stanley Cupu stretnem viackrát, tak to už ma berie ako starého známeho," hovorí Mike Bolt, ktorý, asi to tak má byť, nemá žiadny obľúbený tím? "Ani nie. Rád sa pozriem na hokej, či už ho hrá tím NHL, európsky tím, či ide o zápas na olympiáde alebo v play off Stanley Cupu." A potom sám spomenie niečo, čo nielen jeho na ľade fascinovalo a vzápätí prejde ku výnimočnosti Stanley Cupu. "Vy to musíte sám ovládať, veď sa to týkalo i vás. Taký príklad. Svetový pohár v roku 1976, skvele na ňom hralo Československo. Víťazom bola Kanada. To možno niekto vie, možno ani nie, aj keď hokejový fanúšik určite áno. Poviete mi však, kto hral za víťazov? Možno si niekto spomenie na pár mien. A možno nie. Ale na Stanley Cupe máte vyše 2 000 mien, víťazné tímy, členovia víťazných tímov... No nie je to skvelé?," hovorí Mike Bolt.
Strážca Stanley Cupu? Neskutočná česť!
Pri rozhovore s Mikeom Boltom sa nedá obísť to, čo sa stalo pred príchodom Stanley Cupu na Slovensko. "Mrzí ma, čo sa stalo, ale život je taký. Prináša i neobvyklé situácie a toto bola jedna z nich. Slovensko zažívalo veľký moment, svoju premiéru, o to viac ma to mrzí. Či kvôli tomu budeme mať nejaké problémy u nášho bossa? Nie! Prečo? Nemyslíme, že chyba sa stala u nás," dodáva
Mike Bolt, ktorému sa mu ku vzrušujúcemu a zaujímavému zamestnaniu poblahoželali. "Niekedy ani neverím, že mám takýto skvelý džob. Niekedy si pripadám ako vo sne. Ale ani vo svojich najdivších snoch by som nepredpokladal, že práve ja budem strážcom slávneho Stanley Cupu! Je to neskutočná česť!"
