Striebro futbalistov v Čile má 50 rokov, zastavila ich len Brazília

Popluhár: Základom bola domáca liga

O Slovenský futbalista storočia JÁN POPLUHÁR odohral na MS 1962 všetkých šesť zápasov. Už zosnulý futbalista nám poskytol rozhovor o Čile 13. mája 2007.

Keď sa blíži sedemnásty jún, ešte stále vám rezonuje v mysli veľké finále československého futbalu i vašej kariéry?

„Pochopiteľne, vždy si tie dni viem živo predstaviť, veď sme hrali na šampionáte, na ktorom sme nastúpili až dva razy proti brazílskym majstrom sveta. Bolo to vtedy nedostihnuteľné mužstvo. Mrzí ma len, že sa všeobecne u nás na to zabúda. Na dobré veci by sa malo častejšie myslieť, pripomínať ich a čerpať z nich pozitívnu energiu.“

Hrali ste dva razy proti Brazílii. Čím sú pre vás pamätné tieto duely?

„V prvom stretnutí v skupine nám išlo o zabezpečenie si účasti v ďalších bojoch. Súperovi sa zranila megahviezda Pelé. Hrali sme proti Pelému ohľaduplne, čo futbalový svet vtedy ocenil. Iné to bolo vo finále. Tam už Pelé nehral. Ujali sme sa vedenia a mohli sme kopať penaltu, aspoň my sme boli presvedčení, že mala byť. Novic Amarildo z neuveriteľného uhla gól. Také góly padajú raz za desaťročie, ale platia. Na tých dvoch momentoch sa zápas otočil, Brazília dala ďalšie dva góly. Jej sila bola aj v tom, že keď nemala Pelého, vytiahla Amarilda. Ale oba zápasy mali svoje nezabudnuteľné čaro, predstavili sa veľké futbalové osobnosti a my sme s nimi držali krok.“

Nehrali ste finále s príliš veľkým rešpektom?

„Na lavičke bol optimista a mág, tréner Vytlačil. Nemali sme čo stratiť. Brazília bola napokon v sumáre lepšia. Vo vtedajšom našom tíme vládla vždy optimistická nálada. Na každý zápas sme nastupovali s cieľom vyhrať. Vyznávali sme, že silnejšieho nezbiješ, ale pokúsiť sa o to musíš.“

Ján Popluhár (vpravo) preberá cenu pre Futbalistu storočia od Jozefa Masopusta. FOTO – TASR

V čom bola charizma trénera Vytlačila?

„Bývalý vynikajúci futbalista sa ideálne hodil na post trénera pre hektické momenty, kľúčové zápasy. Nevoňalo mu však dlhodobé trénovanie v jednom klube. Bol to bezprostredný človek, skvelý psychológ, vedel na každého hrať a pôsobiť niečím osobitným. Vedel doslova opantať svojimi víziami. Zo zásady mužstvo nemenil, ale ak urobil zmenu, bolo z toho terno. Na zápas so Španielskom postavil Štibrányiho a ten dal rozhodujúci gól. Jeho povzbudzujúce slová boli jednoduché, choď, máš na to.“

Z čoho pramenila sila vtedajšieho tímu?

„Zo silnej domácej ligy. Tá bola základom silnej reprezentácie. Túto pravdu mi nikto nevyvráti, hoci sa o ňu mnohí snažia. Vtedy sa hral kvalitný futbal v celej Európe. Všade boli kvalitné kluby. U nás to bola silná Dukla, potom Slovan, ČH Bratislava, Sparta, Slavia. Súťaživosť prinášala osoh reprezentácii.“

Dal by sa vtedajší futbal porovnať s dnešným?

„Všeličo sa zmenilo. Niekedy si však myslím, že skôr by som si uplietol vrkoče na hlave, než by nám dokázali dnešní futbalisti po spletitých kombináciách dať gól. Dnes sa vytešujeme z kudrliniek a fintičiek Ronalda či Ronaldinha, ktoré sú obdivuhodné, ale majú na to aj vďaka tomu, že im obrancovia dajú čas a priestor. Na druhej strane som presvedčený, že na vtedajšiu rýchlosť Genta by nestačili ani dnešní obrancovia.“

Strieľal víťazné góly

Dal góly, ktoré nás posunuli do finále. Maďarom (1:0) rozhodujúci, Juhoslávii (3:1) dva za stavu 1:1 v poslednej desaťminútovke. ADOLF SCHERER.

Spomínate, ako sa pred päťdesiatimi rokmi zrodil fantastický úspech československého futbalu?

„Na to sa v živote nedá zabudnúť.“

Vaše veľké chvíle prišli v zápasoch s Maďarskom a Juhosláviou. Spomínate si na góly, ktoré rozhodovali?

„Maďari mali veľmi silný tím. Proti nim sa mi podaril skvelý kúsok. Väčšinou som kopal pravačkou, tú som mal silnejšiu, ale ľavačkou som vedel tiež zakončiť. Proti Maďarom ma Pepík Masopust poslal do uličky a asi z dvadsiatich metrov ľavačkou som technickou strelou prekonal Grosicsa. Maďari potom zabrali a my sme sa hodinu bránili.“

Góly s Juhosláviou boli tiež nezabudnuteľné?

„Určite. Neskôr sme ich s Josifom Skoblarom z toho juhoslovanského tímu, ktorý neskôr hrával v Marseille a ja v Nice, často spomínali a rozoberali. Za stavu 1:1 som ušiel z polovice ihriska, obišiel som aj brankára Šoškiča a dal som do prázdnej bránky. Juhoslovania nás potom zatlačili. My sme sa prebudili a po jednom ich nápore sme podnikli protiútok, ako sa dnes hovorí brejk, spolu s Pepíkom Kadrabom. Vymenili sme si dva razy loptu a potom Pepík spadol v šestnástke. Penalta a bolo rozhodnuté.“

Penaltu mal kopať Kvašňák alebo vy. Ako ste sa k nej dostali?

„Kvašňák už siahal po lopte, ale videl som na ňom, že nebol v stave to dobre kopnúť, aspoň sa mi tak zdalo. Ja som bol v tranze. Bral som mu loptu so slovami, nechaj ma. On ju nechcel dať. A v tom sme od postrannej čiary počuli Vytlačilov rev: Adolfe, běž na to! Bol som si istý, že penaltu dám.“

Mali ste na to zvláštny recept?

„Penalty boli moje. Tréneri ma učili kopať takto: Ty musíš cítiť, kde je lopta, a pozerať sa, čo urobí brankár. Potom sa rozhodnúť. Spomínam si, že som raz z päťdesiatich penált v jednom rade premenil všetky. Keď som prišiel do Nice, určili ma na penalty. V lige som potom z 25 penált premenil - 25. Dodnes je o tom v Nice svedectvo.“

Ján Mikula

Hrali v Čile

Viliam Schrojf

(2. 8. 1931 -1. 7. 2007)

Vyhlásili ho za najlepšieho brankára šampionátu. Vo štvrťfinále proti Maďarsku (1:0) podal jeden z najospevovanejších výkonov vo futbalovej histórii.

Jiří Tichý

(6. 12. 1934)

Obranca ČH Bratislava nastúpil vo finále s Brazíliou (1:3) namiesto zraneného Lálu, reprezentoval 19-krát. Žije na Morave v Podivíně, užíva si dôchodok. V Čile hral vo finále.

Ján Popluhár

(12. 9. 1935 - 6. 3. 2011)

Hral v rodnom Bernolákove, Slovane, RH Brno, Olympique Lyon. Reprezentoval 62-krát. Štartoval na MS 1958 a 1962. Bronz má z ME 1960. Bol v Slovane, ktorý sa prebojoval do finále PVP 1969. Po Čile 1962 ho zaradili do niekoľkých jedenástok MS. Futbalista storočia na Slovensku. Zomrel vlani.

Ladislav Novák

(5. 12. 1931 - 21. 3. 2011)

Obranca Dukly Praha, za ktorú hral až do roku 1966, reprezentoval 75-krát. Bol dlhoročným kapitánom reprezentácie. V Čile nastúpil vo všetkých zápasoch Zomrel v Prahe pätnásť dní po Popluhárovi.

Jan Lála

(10. 9. 1936)

Obranca Slavie reprezentoval 37-krát. Hral vo finále.

Svatopluk Pluskal

(28. 10. 1930 - 28. 5. 2005)

Obranca Dukly Praha, v ktorej hral do roku 1966, reprezentoval 56-krát. Mal vážne ťažkosti s nohami, mohol sa pohybovať len s barlami. Žil v domove dôchodcov v Ústí nad Labem.

Josef Masopust

(9. 2. 1931)

Stredopoliar Dukly, reprezentoval 63-krát. Majiteľ Zlatej lopty futbalistu Európy 1962, najlepší Český futbalista storočia. Býva v Pra〜he. Na MS 1962 hral vo všetkých zápasoch.

Tomáš Pospíchal

(26. 6. 1936 - 21. 10. 2003)

Útočník Ostravy, od roku 1964 hral štyri roky za Spartu, tri roky za francúzsky Rouen. V októbri 2003 ho hospitalizovali, po pár dňoch choré srdce zlyhalo. V Čile hral od štvrťfinále.

Adolf Scherer

(5. 5. 1938)

Rodák z Priekopy začínal vo Vrútkach, kľúčovo hral za ČH a Inter BratislavaReprezentoval 36-krát, dal 24 gólov. Najdôležitejšie góly dal v Čile. Hral vo všetkých zápasoch. Je majstrom republiky 1959 s ČH. Patrí do Klubu stovkárov, v lige dal 128 gólov. Po emigrácii v roku 1968 hral v Olympique Nimes a v Avignone. Žije vo francúzskom St. Giles.

Tomáš Pospíchal

(26. 6. 1936 - 21. 10. 2003)

Útočník Ostravy, od roku 1977 trénoval Bohemians, ktorý priviedol k jedinému titulu. V októbri 2003 ho hospitalizovali, po pár dňoch choré srdce zlyhalo. V Čile hral od štrvťfinále.

Josef Kadraba

(29. 9. 1933)

Útočník Kladna reprezentoval 17-krát. V Čile nastúpil od štvrťfinále. V lete 1967 legálne odišiel pracovať do viedenskej filiálky automobilky Ford. Hrať futbal mu však čs. orgány nedovolili. Emigroval, komunistický režim ho odsúdil v neprítomnosti na dva roky väzenia. Vo Forde pracoval ako technický úradník, teraz si vo Viedni užíva dôchodok.

Andrej Kvašňák

(19. 5. 1936 - 18. 4. 2007)

Rodák z Košíc hrával v Sparte, v ktorej pôsobil až do roku 1969, reprezentoval 47-krát. V rokoch 1969 - 72 pôsobil v belgickom Mechelen, odkiaľ ho povolali do reprezentácie, štartoval na MS 1970 v Mexiku.

Josef Jelínek

(9. 1. 1941)

Útočník Dukly Praha do roku 1967, reprezentoval 10-krát. Tri roky hral za Bohemians. Od osemdesiatych rokov pracoval ako správca ihriska tohto klubu. Žije v Prahe a od roku 1998 sa staral o trávniky na štadióne na Juliske, kde hrávala Dukla. Dnes je na dôchodku.

Václav Mašek

(21. 3. 1941)

Útočník Sparty hral jeden zápas v skupine proti Mexiku. Žije na dôchodku v Prahe.

Jozef Adamec

(26. 2. 1942)

Hral za Spartak Trnava, Duklu Praha, Slovan Bratislava. Bol na MS 1962 (hral tri zápasy v skupine) a 1970. Sedemnásobný majster v Trnave a Dukle. Najlepším strelcom ligy bol štyrikrát. Sedemkrát bol v desiatke najlepších čs. futbalistov. Trénoval aj reprezentáciu Slovenska. V Čile hral v zápasoch skupiny.

Jozef Štibrányi

(11. 1. 1940)

Krídlo z Vlčkoviec, ktoré Vytlačil vytiahol z Trnavy. Odvďačil sa gólom Španielovi Sedrunovi. Tridsať rokov učil telocvik na Základnej škole v Križovanoch. Hral v zápasoch skupiny.

V kádri boli ešte brankári František Schmucker, rodák z Bratislavy chytajúci za Ostravu i Pavel Kouba z Dukly i Sparty Praha. Pavol Molnár útočník bratislavského Slovana, ktorý získal titul počas vojny v ČH, v tomto mužstve bol oporou stredopoliar Titus Buberník. V strede poľa hrával aj Vladimír Kos z Bohemiansu v Praha.

V kádri bol aj prešovský obranca Jozef Bomba.