Vráti sa Svitko na Dakar? Ťažko sa mi rozhoduje, vraví

Ste spokojný s vystúpením a výsledkom na Rely Dakar?

Som spokojný s jedenástym miestom. Chcel som byť vyššie, ale hlavné je, že sa mi podarilo prísť do cieľa. Posledné dva roky som nedojazdil. Je to dobré umiestnenie, predo mnou skončili len továrenskí jazdci.

V celkovom hodnotení ste mali stratu viac ako dve hodiny. Kde sa dá taká veľká strata nabrať?

Je to dosť. Pri prvom Dakare som skončil trinásty a stratil som dve hodiny. Teraz som bol jedenásty a stratil som ešte o desať minút viac. Zo začiatku som sa sám čudoval, že súperi idú veľmi rýchlo.

Tento Dakar bol skutočne veľmi rýchly. Vlani som bol na siedmej priečke, bolo mi to málo a mal som veľkú chuť ešte súťažiť. A potom som vypadol, hoci nie vlastnou vinou.

A hovoril som si: Sakra, mohol som byť aspoň siedmy. Teraz som chcel byť do desiatej priečky. To som bol cez deň voľna. Bohužiaľ, nikto nevypadol a ešte ma Američan Short predbehol. Ale som tu, som zdravý a budem mať ešte šancu.

Boli etapy veľmi nebezpečné?

Prvé etapy boli nebezpečné. Jazdilo sa v riečiskách, bolo tam veľa kameňov. Miestami sa stalo, že – ako hovoria motorkári – som chytil kopačku. Ale neskôr boli aj veľmi pekné etapy. Aj to rýchlo utekalo. Potom zas desiata etapa bola mimoriadne nebezpečná, šli sme sto kilometrov iba rovno.

Bolo to skoro ráno, šli sme proti slnku a nevideli sme dobre. Takto letíte na plný plyn a zrazu je pred vami štvormetrová diera. V tej etape bolo veľmi veľa zranených pretekárov. Videl som aj zábery, na ktorých autá padali z veľkých dún. Organizátori sa rozhodli potom etapu skrátiť, pretože nemali toľko vrtuľníkov a nedokázali už zranených voziť do nemocnice.

Čo bolo pre vás najhoršie?

Zima. Na to sa každý sťažoval. Ráno boli aj dva-tri stupne Celzia. V poslednej etape vraj po našom odchode dokonca padal sneh. Hoci len pár centimetrov. Len o deň sme tomu unikli.

Bol to pre vás najťažší Dakar?

Zo športovej stránky nie. Kondične som sa ani poriadne nezapotil. Necítil som sa vyčerpaný, no zo psychickej stránky bol pre mňa veľmi ťažký.

Tento rok ste stáli až pri štyroch pádoch súperov a boli ste aj pri tragickej nehode Paula Goncalvesa. Ovplyvnili vás tieto udalosti?

Každý pád je iný. Hneď na druhý deň som ostal pri Nosigliovi. Bol trochu dezorientovaný, mal trochu krvi v ústach. Privolali sme mu pomoc. Sadli sme si k nemu, trochu sme ho upokojili. Vravel, že ho bolí ruka, ale nebolo to nič vážne. Potom som stál v tretej etape pri van Beverenovi. Lenže vrtuľník bol blízko, pri ňom sme strávili asi tri minútky.

A potom padol Sunderland. Tiež bol, vďakabohu, vrtuľník blízko. Videl som, že to nie je také vážne, tak som stál len chvíľku. Pri Goncalvesovi to bolo úplne iné.