Sportnet hodnotí športový rok 2024.
Bol to mimoriadne pestrý športový rok, ktorý priniesol veľa silných momentov. Stačí si spomenúť ako futbalistov delili minúty od postupu do štvrťfinále majstrovstiev Európy cez favorizované Anglicko. Bola by to senzácia.
Na jeseň zase boli obrovským prekvapením výkony tenistiek v Pohári Billie Jean Kingovej a senzačné výkony Rebeky Šramkovej.
Šport prináša veľké emócie. Tie nie sú vždy len pozitívne. Veľký smútok zavládol 20. januára v Jasnej počas pretekov Svetového pohára. Petra Vlhová sa prakticky doma vážne zranila a tento rok vynechala.
Redaktori Sportnetu v ankete za rok 2024 vybrali udalosť, osobnosť, prekvapenie či sklamanie roka.
Udalosť roka: Rovnosť, bratstvo, sloboda a olympiáda
Sedem rokov sa Francúzi chystali na olympijské hry, aké tu ešte neboli, aby ohúrili svet. Napokon sa im to podarilo ešte skôr, ako sa olympiáda v Paríži poriadne začala.
Slávnostné otvorenie hier sa prvý raz v histórii neuskutočnilo na štadióne. Francúzi totiž dostali nápad za milión, teda presnejšie desiatky miliónov (eur). Výpravy jednotlivých krajín pustili na 160 lodiach po rieke Seina a z jej brehov ich zdravili diváci a oficiálni hostia.
Defilé výprav na lodiach sa prelínalo s množstvom tanečných či hudobných vystúpení, ktoré odkazovali na históriu a kultúru hostiteľskej krajiny. Bolo to francúzsky originálne, pestré a miestami extravagantné, presne v duchu hesla francúzskej revolúcie rovnosť-bratstvo-sloboda.
Rocková skupina na fasáde budovy, balón s olympijským ohňom, klavír v plameňoch alebo most ako promenádne mólo - to je len zopár nápadov, ktorými organizátori zaujali publikum.
Najväčší rozruch a ohlas však vyvolala scénka skupiny umelcov pózujúcich za dlhým stolom, medzi ktorými boli aj tri známe kráľovné z televíznej šou Drag Race France.
V príspevku na oficiálnom účte siete X (predtým twitter) olympijských hier toto vystúpenie opisovali ako „reinterpretáciu gréckeho boha Dionýza, ktorá poukazuje na absurditu ľudského násilia“.
VIDEO: Zostrih z otváracieho ceremoniálu OH 2024
Lenže časť publika táto scénka pobúrila a pohoršila - videli v nej paródiu na obraz Leonarda da Vinciho Posledná večera a pokus o zosmiešnenie kresťanstva.
K ceremoniálu sa vyjadrila aj Svätá stolica, či budúci tieňový americký prezident Elon Musk, generálny riaditeľ spoločností Tesla a SpaceX, ktorý poznamenal, že voči kresťanom to bolo mimoriadne neúctivé.
O takejto reklame sa organizátorom ani nesnívalo.
A čo si ešte budeme z parížskej olympiády pamätať? Ikonické športoviská, plné štadióny, veľký comeback Simone Bilesovej, domácu plaveckú superstar Léona Marchanda, ale aj špinavú vodu v Seine, v ktorej súperili o medaily plavci či triatlonisti.
Latka je vysoko, Hollywood bude mať čo robiť, aby ju o štyri roky prekonal.
Moment roka: Akrobat Bellingham zmaril senzáciu
Pamätníci spomínajú na ten zápas dodnes. Na konci októbra 1975 sa na Tehelnom poli zišlo bezmála 50-tisíc fanúšikov, aby si pozreli súboj kvalifikácie ME vo futbale medzi Československom a Anglickom.
V skutočnosti sa tam vrátili, lebo zápas sa hral už o deň skôr, ale taliansky rozhodca Michelotti ho musel po chvíli pre hustú hmlu prerušiť. Tisíce priaznivcov zo všetkých kútov republiky, ale aj z Ostrovov sa rozliezli po meste. Hotely boli obsadené, mnohí prespávali v autách na parkovisku.
Na druhý deň Angličania viedli, keď Channon preloboval brankára Viktora, ale gólové hlavičky Nehodu na konci prvého a Galisa na začiatku druhého polčasu skóre otočili.
Československo vyhralo 2:1, postúpilo na finálový turnaj do Juhoslávie, kde, ako je známe, oslavovalo titul. V mužstve, ktoré vybehlo na trávnik proti Angličanom, aj v tom, ktoré triumfovalo v Belehrade, mali výraznú prevahu slovenskí futbalisti.
O takmer polstoročie neskôr mala slovenská futbalová reprezentácia v osemfinále majstrovstiev Európy proti Anglicku na dosah senzáciu a historický úspech. Proti favoritovi viedli zverenci trénera Francesca Calzonu 1:0 po góle Ivana Schranza a tento stav platil v Gelsenkirchene ešte aj po 90. minúte. Ale opäť sa potvrdilo, aká tenká je v športe hranica medzi eufóriou a sklamaním.
Tréner Gareth Southgate už možno premýšľal, ako vysvetlí anglickým novinárom tento prepadák. Do uplynutia pridaného času zostávala minúta a pol. Viacero hráčov v modrých dresoch, ktorí boli v tej chvíli na ihrisku, bude mať ten moment pred očami do konca kariéry. Dlhé autové vhadzovanie do šestnástky, Marc Guéhi posúva hlavou loptu ďalej a zázračné dieťa anglického futbalu Jude Bellingham v akrobatickej pozícii strihne gólové nožničky.
VIDEO: Vyrovnávajúci gól Bellinghama na EURO proti Slovensku
Angličania v predĺžení strhli vedenie na svoju stranu gólom kapitána Kanea. Ktovie, ako by tento zápas okomentoval veľký futbalový fanúšik Meky Žbirka, syn Slováka a Angličanky...
Na zozname slovenských futbalistov, ktorí sa tešili z víťazstva nad krajinou prezývanou kolíska futbalu, zostáva naďalej 9 mien: Štefan Čambal (prípravný zápas v roku 1934, 2:1), Ján Pivarník, Anton Ondruš, Ladislav Jurkemik, Koloman Gögh, Jaroslav Pollák, Marián Masný, Dušan Galis a Karol Dobiaš (kvalifikácia 1975).
Udalosť roka: České zlato na domácich MS v hokeji
Nič vo mne totiž nezanechalo taký dojem ako českí hokejisti v O2 Arene na majstrovstvách sveta v hokeji. Po 14 rokoch sa radovali z titulu majstra.
História nám hovorí, že výhoda domáceho prostredia nefunguje vždy. Pred vlastnými fanúšikmi sa ľade často trápia aj favoriti. V posledných rokoch to okúsili napríklad Fíni, ktorí v roku 2023 ani nepostúpili do štvrťfinále.
Ale Česi ohromnú podporu pretavili do úchvatného výkonu. Keď si spomínam, ako hrali vo štvrťfinále, semifinále a finále, také odhodlanie som v hokejovom tíme možno ešte nevidel.
Titul a oslavy v Prahe boli stopercentne zaslúžené. V zápasoch o všetko nemali českí hokejisti súpera, ktorého by nezvládli poraziť.
Osobnosť roka: Richard Tury
V priebehu dňa sa stal hviezdou. A vzhľadom na osobnú skúsenosť môžem povedať, že zostal tým obyčajným skejtbordistom “z ulice”.
Richard Tury si na olympijských hrách v skejtbordingu “vyskákal” piate miesto. Bol najlepším Európanom na podujatí a jedným z mála slovenských športovcov, ktorí na tohtoročných inak celkom neúspešných hrách priniesli domov z Paríža nefalšovanú fanúšikovskú radosť.
Pre mňa je osobnosťou roka vďaka jeho charakteristickej inakosti. Nechcem, aby to vyznelo zle, no naozaj aj po veľkom úspechu pôsobí ako skromný chalan z košického sídliska, čo svoj šport robí hlavne pre radosť.
Talent mal síce vždy, no odradiť od skejtbordu ho mohlo nespočetné množstvo momentov, napríklad, keď ho okrikovali susedia a volali naňho policajtov.
“Koľkokrát som pri tom mal v hlave, že sa hanbím za seba, za to, čo robím, pretože ľudia na mňa pozerajú inak a veľakrát negatívne. No motivácia a záľuba bola silnejšia než to, čo si myslelo okolie,” povedal pre Sportnet o svojej inšpiratívnej ceste.
Dnes je jeho misiou spopularizovať tento skôr americký šport aj v našich končinách.
Udalosť roka: Slovensko na EURO
Bola to už tretia účasť slovenskej futbalovej reprezentácie na európskom šampionáte, ale nikdy predtým sa národný tím neprezentoval takým nebojácnym a sympatickým futbalom, ako na turnaji v Nemecku.
Zverenci Francesca Calzonu zaujali aj širokú futbalovú verejnosť, Hneď v prvom zápase senzačne zdolali favorizované Belgicko, potom si postrážili postup zo skupiny a v osemfinále odohrali nezabudnuteľný zápas s Anglickom. David Strelec mohol streliť gól turnaja, z diaľky skúsil pohotovo prelobovať brankára.
Ak by lopta skončila v sieti, na ďalších tridsať rokov by bolo postarané o úvodnú znelku Gólov-bodov-sekúnd. Napokon bolo všetko inak: v samom závere sa blysol Jude Bellingham a nožničkami vyrovnal. V predĺžení Angličania pridali druhý gól a dotiahli to až do finále.
Na výkony boli právom hrdí hráči, členovia realizačného tímu i fanúšikovia.
Osobnosť roka: Adam Hagara
Anketa je subjektívny žáner a tak aj môj výber osobnosti roka je subjektívny. Ako novinárka sa venujem krasokorčuľovaniu vyše dvadsať rokov a nesmierne ma teší, že na Slovensku nám rastie pretekár veľkého formátu.
Adam Hagara má 18 rokov, no už sa chystá na svoje štvrté majstrovstvá Európy medzi seniormi a má za sebou výborné výsledky na juniorskej úrovni.
V uplynulej sezóne, teda aj na začiatku kalendárneho roka 2024 ukázal mimoriadnu mentálnu odolnosť, keď absolvoval jedenásť pretekov prakticky bez zaváhania. Jediná chyba prišla v krátkom programe majstrovstiev sveta seniorov, ktorá ho pripravila o postup do voľných jázd, no aj tá bola skôr dôkazom toho, že aj Hagara je len človek a nie stroj.
VIDEO: Adam Hagara počas mládežníckych olympijských hier 2024
Hagara v minulej sezóne dosiahol niekoľko historických výsledkov: stal sa prvým Slovákom, ktorý stál na pódiu vo finále juniorskej Grand Prix, získal striebornú medailu na ZOH mládeže a bol bronzový na juniorských majstrovstvách sveta.
Niekto by mohol mávnuť rukou, že ide iba o mládežnícke úspechy, no v krasokorčuľovaní sú hodnotné aj výsledky na juniorskej úrovni, lebo sú dobrým indikátorom úspechov aj medzi dospelými.
Hagara na konci roka zvládol aj návrat po nepríjemnom zranení členka a znovu vyhral majstrovstvá štyroch krajín. Pritom elegantne zvláda aj úlohy v škole, po krátkom programe na Nepelovom memoriáli sa ponáhľal na vlastnú stužkovú a na druhý deň ráno už bol znovu na ľade, aby v pretekoch dosiahol nové osobné maximum.
Udalosť roka v amatérskom futbale: Finále Prezidentského pohára
V dobe, keď ani na zápasoch najvyššej súťaže nie je štvorciferná návšteva, je až neuveriteľné, že na stretnutie dvoch dedinských tímov prišlo na neutrálne ihrisko viac ako tisíc divákov.
No presne to sa stalo vo finále druhého ročníka Prezidentského pohára, v ktorom hrali Látky s Pribišom. Zápas v Poprade videlo 1084 divákov a atmosféra bola parádna, nechýbali bubny, rapkáče či heligónka.
Prezidentský pohár je súťaž pre víťazov oblastných futbalových zväzov, do druhého ročníka sa zapojilo 29 tímov, možnosť malo 37.
Najlepší strelec minulého ročníka a opora Látok Mário Kurák ho nazval „dedinskou Ligou majstrov“. Trofej získali Látky po víťazstve 3:2 aj vďaka dvom gólom Kuráka.
Udalosť roka: Výstup na Mt. Everest bez umelého kyslíka
Preosiať všetky silné momenty je náročné. Ak si vybavím rok 2024 hneď mi príde na um Tadej Pogačar a jeho veľkolepé triumfy aj výškar Arnaud Duplatis a jeho skok do vesmíru na olympiáde v Paríži. Ale udalosťou roka je pre mňa niečo úplne iné. Dokonca to pre mnohých nie je ani len šport.
O najsilnejší moment sa postarala Lenka Poláčková s výstupom na Mt. Everest. Hoci sa na vrchol dostala klasickou trasou cez Južné sedlo, ktorou chodia aj „turisti“, Poláčková to zvládla bez kyslíka.
Tento rok vystúpilo na Everest vyše 860 ľudí, čo je vysoký počet. Lenže bez kyslíka to zvládli iba piati a Poláčková bola jediná žena. Desiata v histórii.
Počet horolezcov, ktorí zvládnu výstup na Everest bez použitia kyslíka je každý rok v nižších jednotkách. Okrem toho je to výkon, pri ktorom ide o život. Že sa z takejto výpravy nemusíte vrátiť je zrejmé. Aj tento rok prišlo k nešťastiu v momente, keď bola Slovenka tesne pod vrcholom.
Odtrhol sa prevej s piatimi ľuďmi a dvaja z nich neboli zaistení na fixných lanách. Spadli na tibetskú stranu a ich telá sa nenašli. Pri bežných športoch vám o život nejde. O to je jej výkon hodnotnejší.
Osobnosť roka: Tadej Pogačar
Slovinec je presne to, čo bol Eddy Merckx pred vyše päťdesiatimi rokmi. Len túto pozíciu zastáva vo svojej dobe. Z pretekov robí predstavenie, hoci to je často one man show. Na najdôležitejších pretekoch si so súpermi robil, čo chcel.
Nik ho nedokázal ani len potrápiť. Tenisovou terminológiou vlastne dal pri každom stretnutí súperom kanára. Okrem toho má pozitívny a ľudský prístup. Je priam nemožné ho nemilovať.
Spomenúť by som chcel ešte jednu osobnosť. Paradoxne nedosiahla žiadny úspech ani žiadne veľké víťazstvo. Je to Rafael Nadal. S kariérou sa už lúčil. Svojim prístupom a mentalitou dokázal vždy fanúšikov strhnúť na svoju stranu. V tomto roku toho veľa nevyhral, ale na olympiáde bolo na jeho zápasoch zakaždým plno.
Je obdivuhodné, že napriek zdravotným problémom ešte dokázal nastúpiť na kurt a bojovať. Nemusel to robiť. Nepotrebuje nič dokazovať. Svoju kariéru už nemôže viac vyšperkovať. Napriek tomu odchádzal z kurtu zakaždým za veľkého potlesku. Je to súčasť mentality víťazov, ktorí sa pokúšajú hľadať cestu, aj v momente, kedy sa to javí ako nereálne.
Tenisu bude nesmierne chýbať.
Udalosť roka: Slovensko patrí na futbalovú mapu
Niekedy je šport krutý. Futbalisti Anglicka druhýkrát po sebe prehrali vo finále ME, no treba povedať, že v Nemecku sa ich púť mohla skončiť oveľa skôr.
V osemfinále narazili na Slovensko, proti ktorému boli jednou nohou už boli na letisku smer Londýn. Sokoli mali na dosah víťazstvo porovnateľné s tým nad Talianskom na MS 2010.
V prvom polčase Angličania nevystrelili na bránu, nemali šancu a mohli byť radi, že po góle Ivana Schranza prehrávali iba 0:1. Svojou šancou pohrdol Lukáš Haraslín či po prestávke David Strelec.
Kolíska futbalu vyrovnala až 95. minúte. Prehraný hlavičkový súboj a geniálne zakončenie Judea Bellinghama pribuchli Slovákom štvrťfinálové dvere a Harry Kane v predĺžení ich definitívne zavrel.
Slovenskí futbalisti dokázali, že hoci sú v rebríčku FIFA až v piatej desiatke, dokážu konkurovať aj krajinám v najlepšej desiatke. A či budú v bojoch o MS 2026 čeliť Nemcom alebo Talianom, nebudú bez šance na úspech.
Osobnosť roka: Tadej Pogačar
Rok 2024 definujú v prípade Tadeja Pogačara obrázky z jeho prvých a posledných pretekov. Sú veľmi podobné. Slovinec prejde cieľovou čiarou a triumfálne zodvihne nad hlavu svoj bicykel.
V predošlej sezóne vyhrával 26-ročný cyklista spôsobom, aký sa často nevidí. Nebolo to o centimetre, ani o sekundy, ale neraz o kilometre.
VIDEO: To najlepšie z Tour de France
Vo svojom prvom súťažnom dni sa počas prašnej klasiky Strade Bianche odhodlal k vyše 80 km dlhému sólu. Mnohí si pomysleli, čo to Pogačar skúša, no keď ho stratili z dohľadu, opäť ho uvideli až v cieli.
V sezóne absolvoval len tri etapové preteky a všetky suverénne vyhral. Po úspechu na Okolo Katalánska triumfoval na Giro d'Italia o takmer desať minút a na Tour de France nadelil Jonasovi Vingegaardovi 6:17 minúty.
V sezóne 2024 absolvoval 58 súťažných dní, z ktorých bolo 22 víťazných (celkovo má 25 víťazstiev). Vyhral dve Grand Tours, dva monumenty a pokiaľ by sa rozhodol štartovať aj na v Paríži, zrejme by mal v zbierke aj olympijské zlato.
Klasiku Okolo Lombarska vyhral už v dúhovom drese, po ktorom Pogačar túžil. Na MS v Zürichu zaútočil 100 km pred cieľom a záverečných 51,5 km išiel sám. Obdivuhodný výkon.
Zápas roka: Odveta Slovana v LM proti Midtjyllandu
Obraty Artmedie proti Kajratu Almaty či FC Porto, dva góly Stanislava Šestáka v reprezentácii v rozpätí 85 sekúnd proti Poľsku či víťazstvá Slovana v Konferenčnej lige proti Zrinjski Mostar a Pjuniku Jerevan.
Pamätné zápasy majú spoločného menovateľa v osobe Vladimíra Weissa st. Jeho trénerská kariéra je pozlátená veľkými triumfami.
Po jednom z nich vrátil po 19 rokoch Ligy majstrov opäť do Bratislavy. Ako inak, po ďalšom skvelom obrate a dramatickej koncovke.
Pred odvetou s dánskym Midtjyllandom bolo jasné, že víťaz si zahrá v milionárskej súťaži. Slovan sa dostal do vedenia, no súper otočil skóre na 2:1. Minúty ubiehali a šance belasých boli čoraz nižšie.
V 82. minúte však vyrovnal Marko Tolič a o štyri minúty neskôr strelil Tigran Barseghjan rozhodujúci gól.
Vypredané Tehelné pole skandovalo a tešilo sa z historickej chvíle. "Aj zázraky sa dejú, zajtra môžem skončiť. Otočiť skóre s takýmto mužstvom, na takej emócii a s týmito ľuďmi... Do smrti na to nezabudnem," povedal Weiss.
Liga majstrov je pre Slovan veľkou škola, zatiaľ s nulou na bodovom vysvedčení. V januári však bude mať ešte dve šance zmeniť to.
Sklamanie roka: Iba jeden bronz
Každé dva roky je najväčším športovým sviatkom olympiáda, no hry v Paríži dopadli pre Slovensko neslávne. Historicky najmenšia výprava dosiahla najhoršiu medailovú bilanciu v ére samostatnosti.
Jediný cenný kov získal vodný slalomár Matej Beňuš, ktorý k striebru z Ria pridal bronz. V medailovej bilancii skončilo Slovensko na 84. mieste.
Slovenský šport stagnuje. Dnes sa javí ako z inej dimenzie, že na hrách v Pekingu vodní slalomári vyhrali tri zo štyroch disciplín. Celkovo len 28 športovcov a absentujúci kolektív nie sú dobrá vizitka.
Pozitívami boli štvrté miesta športovej strelkyne Vanesy Hockovej, vodnej slalomárky Zuzany Paňkovej, tenistky Anny Karolíny Schmiedlovej či piata priečka skejtbordistu Richard Turyho.
Udalosť roka: Slovan v Lige majstrov
Slovenskí fanúšikovia na tento moment čakali 13 rokov, čo je riadne dlhá doba. Pretože práve vtedy hral naposledy klub zo Slovenska v najprestížnejšej klubovej súťaži – Lige majstrov.
Slovan Bratislava si vybojoval milionársku súťaž na vlastnom trávniku s dánskym Midtjyllandom. Bol to zápas, aký musí nadchnúť každého fanúšika. Mal všetko – drámu, heroické výkony, pekné góly a to najpodstatnejšie – radosť z postupu.
Liga majstrov prešla do nového herného formátu. Slovan vďaka tomu odohral viac zápasov a stretol sa s klubmi, ktoré patria do tej najvyššej kategórie.
Značky Manchester City, Atlético Madrid, AC Miláno či Celtic Glasgow môže na Slovensko priniesť jedine Liga šampiónov. Aj keď Slovan nedokázal ani raz bodovať, výkony v niektorých zápasoch naznačujú, že do budúcna je na čom stavať.
Osobnosť roka: Jannik Sinner
Víťaz Australian Open, víťaz US Open, semifinalista Roland Garros, víťaz Turnaja majstrov a takisto finálového turnaja Davisovho pohára. Len v skratke zoznam najväčších úspech stále len 23-ročného talianskeho tenistu.
V júni sa stal svetovou jednotkou a na tejto pozícii aj ukončí rok 2024. Sinner si vďaka svojej osobnosti dostal na svoju stranu tisícky divákov, ktorí ho podporujú v každom kúte sveta.
Prekvapenie roka: Rebecca Šramková
Slovenská tenistka končila rok 2023 na 130. pozícii v rebríčku WTA. Po sérii dobrých turnajov v druhej polovici roka sa vyšvihla až na 43. miesto a stala sa slovenskou jednotkou. Prekvapenie roka spájam aj s finálovým turnajom Pohára Billie Jean Kingovej, kde sa aj vďaka Šramkovej dostalo Slovensko nečakane do finále. Šramková prehrala na turnaji jediný zápas.
Objav roka: Luke Littler
Keď v decembri 2023 vyhral dominantne prvé kolo na majstrovstvách sveta v šípkach, nikto ešte nečakal, kam až dokráča. Sedemnásťročný Angličan udivoval celý svet počas celých vianočných sviatkov a stopku mu dal vo finále len Luke Humhpries, ktorý sa stal majstrom sveta. To, čo nasledovalo po celý rok, nečakal zrejme nikto.
Littler dostal pozvánku do prestížnej Premier League, v ktorej hrá len osem šípkarov. V konkurencii tých najlepších na svete získal titul. Dvakrát vyhral turnaj na najvyššej úrovni, stal sa víťazom aj na World Series od Darts. Aj keď šípky nie sú najpopulárnejším športom, práve vďaka Littlerovi si k nim našli fanúšikovia cestu.
Udalosť roka: Slovnaft Cup: AC Nitra - Slovan
Najväčšou športovou udalosťou bol pre mňa súboj šiestoligového tímu AC Nitra, ktorý v druhom kole Slovnaftu Cupu hostil aktuálneho majstra a účastníka Ligy šampiónov Slovan Bratislava.
Na stretnutie prišlo 5 213 platiacich divákov, čo je absolútny rekord amatérskeho tímu v posledných ročníkoch pohára. Ľudia v Nitre a okolí ukázali, že futbal majú radi a napriek pádu FC Nitra naň nezanevreli. Aj preto prajem nitrianskemu futbalu, čo najrýchlejší návrat medzi slovenskú elitu.
Sklamanie roka: Hrozby zbraňou
Obrovským sklamaním pre mňa bola naopak udalosť z októbra, keď počas zápasu šiestej ligy ŠK Gbeľany - TJ Horný Hričov (0:2) vytiahol jeden z „fanúšikov“ na delegáta zápasu zbraň. Bola to jeho reakcia na upozornenie, aby sa správal slušne.
Zbraň odistil a hlaveň mu priložil k hlave. To sú momenty, ktoré ľudia vidia len vo filmoch a nie na futbalových zápasoch.
Situáciu následne musela riešiť polícia. Podľa jej zistení šlo o airsoftovú zbraň, no aj hrozby atrapou skutočnej strelnej zbrane môžu byť trestným činom.
Incident otriasol celým futbalovým Slovenskom a vyslal signál, že ani na stretnutí amatérskych tímov sa človek nemôže cítiť bezpečne. Verím, že podobný incident sa už nikdy nebude opakovať!