Pred deviatou hodinou večer v pondelok hlásil: "Tak už sme vo Francúzsku." Po dlhom a ťažkom dni v sedle, kedy si vyslúžil cenu pre najaktívnejšieho muža dňa, čakal na Jana Bártu ešte prelet z Britských ostrovov do krajiny, kde sa Tour de France zrodila. "Ale presun bol krátky a rýchly. Mali to dobre zorganizované," povedal pre idnes.cz JAN BÁRTA (29. r.) z tímu NetApp-Endura.
Predtým ste si v Londýne prišiel na pódium pre cenu, ktorá patrí najväčšiemu "bojovníkovi dňa". Ako ste si pripadali, keď ste kráčali na pódium po Kittelovi, Nibalim či Saganovi? Dobrá spoločnosť, nie?
"Určite je to veľmi príjemné, aj keď môj cieľ bol trošku iný. Chcel som tú etapu skúsiť vyhrať. Ale aj tak to je super, som spokojný."
Asi ste tušili, že bude preťažké dotiahnuť únik až do cieľa, pretože šprintérske tímy si v rovinatej etape postrážia, aby o hromadný špurt o etapový primát v Londýne neprišli.
"No jasné, to som vedel. Navyše sme išli v úniku iba dvaja. Čakal som, že nás odíde predsa len viac. Zdvihol som sa hneď po Francúzi Bideauovi, potom som sa obzrel a pozerám: Sme len dvaja. Čo sa dalo robiť, išli sme ďalej sami."
Za cieľom ste prezradili, že táto etapa nepatrila k tým, ktoré ste si pred štartom Tour vytipoval pre únik.
"Nepatrila. Ale na porade mi určili, nech tam skúsim byť, keď to bude odchádzať. Tak som tam bol. Etapa nebola až tak dlhá a išlo sa mi relatívne dobre."
Bezprostredne pred rýchlostnou prémiou ste v úniku kilometer ťahali tempo. Nebolo vašim úmyslom ju vyhrať?
"Premýšľal som o tom, ale do vysielačky mi povedali, že prémia nie je náš cieľ. Síce ma napadlo, že by som ju aj napriek tomu mohol vyhrať, ale ťahal som dlho na prvej pozícii a Francúz už ma nechcel vystriedať. Tak som nechcel spomaľovať a taktizovať, aby sme tým neprišli o kus náskoku. On sa za mnou vyviezol a potom si zašpurtoval pre prémiu."
Kde ste ešte veril, že by ste únik mohli dotiahnuť až do konca?
"Keď sa náš náskok nejakých 15 kilometrov pred cieľom ustálil na minúte, tak som stále dúfal. Lenže Francúz bol uťahaný, už nebol schopný ťahať. Akonáhle ma odstriedal, hneď výrazne spomalil tempo. Bolo mi jasné, že mu tuhnú nohy a že už mu to nešlape."
Nenapadlo vám, že ste mali Bideauovi odísť skôr?
"Napadlo. Lenže ono je to ťažké odhadnúť, kedy už ísť sám a kedy ešte s niekým. Ak mám možnosť vystriedať a zviezť sa za niekým v háku, je to výrazná pomoc."
Váš líder Leopold König stratil v závere londýnskej etapy minútu. Čo vám o svojej koncovke hovoril?
"Pršalo a za mokra vždy narastá riziko, že v balíku niekto spadne. To tempo bolo v tú chvíľu vážne vysoké, keď ma balík predbiehal, sám som to vnímal. Niekto tam nechal dieru a tým, ako bol Leo viac vzadu, stratil nejaký čas."
Na hlavnom cieli vášho tímu, teda bojovať o umiestnenie Lea Königa v prvej desiatke, sa však nič nemení, že? Minúta straty stále nič neznamená.
"Určite. Dnes sa môže zdať, že je to relatívne dosť, ale v horách budú rozdiely oveľa väčšie. Tá minúta nakoniec nemusí byť ani rozdiel jedného miesta v celkovom poradí."
Presýpanie poradí sa očakáva už v stredu na obávaných kockách do Arenbergu, ktoré poznáte lepšie ako väčšina tímu. Tam budete hlavným bodyguardom vášho kapitána?
"Určite tam budem Leovi po ruke. Utorok by som chcel stráviť v pelotóne, v stredu to potom bude dosť nervózne, pretože tie kocky sú vážne dosť nebezpečné a tímy sa pred nimi budú veľmi tlačiť dopredu. Moja hlavná úloha na nich bude postarať sa o Lea. Myslím, že tam k sebe dostane drvivú väčšinu tímu, aby prešiel kocky čo najlepšie, pretože na nich to asi bude veľa padať - a dá sa tam stratiť oveľa viac ako v Londýne."
