BRATISLAVA, PEKING. Bolo to obdobie rozmachu čínskych obchodov po celej strednej Európe. Dvaja bratia z Číny tiež chceli skúsiť šťastie v Európe. Cestovali vlakom desať dní. Videli veľa miest, no zapáčila sa im Budapešť.
Starší z bratov nikdy nepredával na „čínskom trhu“. Ako výtvarník sa vybral na známu ulicu plnú turistov Váci utca. Kreslil okolie i ľudí, predával obrazy. Darilo sa mu, začal podnikať.
Zoznámil sa s miestnou dievčinou a čoskoro sa im narodili synovia. Starší dostal meno Shaolin Sándor, mladšiemu dali meno Shaoang.
Vo svetovej špičke
Shaolin Sándor Liu a Shaoang Liu patria v súčasnosti k najlepším šortrekárom sveta. Na ZOH v Pekingu získali spolu bronz v miešaných štafetách spoločne s Petrou Jászapátiovou a Zsófiou Kónyovou.
Shaolin prešiel ako prvý cieľom aj na 1000 metrov, lenže ho diskvalifikovali, bronz tak pripadol Shaoangovi.
Na medailu budú mať ešte šancu aj na najkratšej trati na 500 metrov. V mužskej štafete sa však Maďarsko ako obhajca titulu nedostalo do finále.
Maďarskí športovci získali na olympijských hrách celkovo 182 zlatých medailí. Na zimných olympiádach ale čakali na historický prvý triumf až do roku 2018. Práve vtedy šortrekári šokovali celý svet. V tíme okrem Liuovcov vtedy figuroval ešte Viktor Knoch a Csaba Burján.
Nebolo to víťazstvo outsiderov. Rýchlokorčuľovanie na krátkej dráhe v Maďarsku za uplynulé desaťročia zaznamenalo obrovský pokrok a maďarskí pretekári sa zaradili do európskej a neskôr aj svetovej špičky.
Rok a pol ako desať rokov
Malí bratia Liuovci začínali s plávaním. Chlórovaná voda im však nerobila dobre a tak ich rodičia začali hľadať iný šport. Uvideli inzerát na nábor detí na šortrek. Chlapci sa na ľade od začiatku cítili výborne, no neboli zázračné talenty.
Zlom v ich kariére prišiel, keď sa v roku 2006 konali v Maďarsku majstrovstvá sveta.
„Môj otec oslovil čínsku výpravu, prenajal si dodávku a vozil ich po Budapešti, poukazoval im mesto. Nepoznal ich, ale Číňania sú takí. Medzi rečou im spomenul, že aj jeho synovia korčuľujú. Tak mu navrhli, že by sme mohli ísť do Číny trénovať,“ spomínal na začiatky Shaolin Sándor Liu.
Bratia vedeli rozprávať po čínsky a každý rok chodili do Číny na pár týždňov za rodinou, toto však bolo iné. Najprv s nimi vycestovali aj rodičia, ale tí sa po čase museli vrátiť do Budapešti.