LIČARTOVCE. Svojho času tím viedol bývalý reprezentačný tréner Ján Kozák. Na Slovensku azda niet obce, ktorá by mala pestrejšiu futbalovú minulosť ako Ličartovce.
V Slovenskom pohári sa postarali o jednu z najväčších senzácii v histórii, keď v semifinále vyradili Spartak Trnava.
Bol to vôbec prvý druholigista, ktorý bojoval vo finále o účasť v Pohári UEFA.
„Obec s 900 obyvateľmi vyradila Trnavu. Bolo to niečo nevídané, fantastické,“ spomína vtedajší prezident FC Steel Trans Ličartovce Anton Jurko.
Slávny Spartak šokovala dedina
Písal sa 20. apríl 2004. Hráči z východoslovenskej dedinky cestovali na Štadión Antona Malatinského s malou dušičkou.
V prvom zápase sa zrodila remíza 1:1. Favorit odvety bol jasný. Stala sa však senzácia, 1:0 vyhral outsider.
„Oslavy nemali konca. To sa ani nedá opísať slovami, aké mám na tento zápas spomienky. Celkovo na 15-ročné pôsobenie v ličartovskom futbale,“ dodáva dojato bývalý šéf klubu.
Jediný gól zápasu strelil z 20-tich metrov Jozef Majoroš mladší.
„Bol to nádherný priamy kop do šibenice. Taktika bola v tomto zápase druhoradá, dôležitejšie bolo srdce. Myslím si, že postup sme si za náš predvedený výkon plne zaslúžili,“ hodnotil po nečakanom triumfe tréner FC Steel Trans Ličartovce Jaroslav Rybár.
Tlieskali aj Trnavčania
Zápas sledovalo takmer 2000 priaznivcov, nečakaných hrdinov z dedinky v údolí rieky Torysa vyprevádzali potleskom aj Trnavčania.
„Ličartovce nás vyškolili vo všetkých smeroch. Chcel by som sa touto cestou ospravedlniť najmä fanúšikom, ktorí nám verili a povzbudzovali nás až do konca,“ hovoril pred 16 rokmi asistent trénera Trnavy Vladimír Ekhardt.
Spanilú jazdu v pohári začali Ličartovce domácou výhrou proti Ružomberku 2:0. V ďalšom zápase remizovali s Interom Bratislava 1:1 a postúpili po triumfe 4:1 na penalty.
Jediný gól zápasu strelil bombou z 20-tich metorv Jozef Majoroš mladší. (Autor: TASR)
Vo štvrťfinále vyradili treťoligový klub ŠK Aqua Turčianske Teplice po výsledkoch 4:2 doma a prehre 0:1 vonku.
V semifinále padol spomínaný Spartak Trnava a vo finále narazili Ličartovce na Artmediu Bratislava.
„Na ten súboj nikdy nezabudnem. Hralo sa v Dunajskej Strede a hoci sme prehrali 0:2, spomienky mi navždy ostanú,“ opisuje bývalý starosta Ličartoviec Viliam Jurko, ktorý vtedy stál na čele obce.
Päť postupov za sebou
Sen o Pohári UEFA sa rozplynul, napriek tomu to bolo najslávnejšie obdobie Ličartoviec.
Tie začali svoju spanilú jazdu v roku 1992 v poslednej súťaži okresu Prešov. Piatimi postupmi v rade sa dostali do druhej ligy, v ktorej si odkrútil premiéru v ročníku 1996/97.
„Mali sme fantastický tím. Hráčov, ktorí sa neuchytili v Košiciach a Prešove, sme sťahovali k nám. V mužstve sme mali dorasteneckých majstrov Slovenska,“ prezradil bývalý šéf klubu.
V druhej najvyššej súťaži sa Ličartovce stali tradičným účastníkom, strávili v nej osem sezón.
„Na zápasy k nám chodilo dvetisíc ľudí. Keď bol v nedeľu futbal, celá dedina bola zaprataná autami z celého regiónu. Zlaté časy,“ spomína Anton Jurko.
Jurko: Do ligy nás nechceli
Ličartovský futbalový boom by sa nikdy neudial bez štedrého mecenáša. Bol ním Blažej Podolák, ktorý s bratom Marcelom vybudoval v druhej polovici 90. rokov úspešnú firmu, špecializujúca sa na nákladnú automobilovú prepravu.
Podolákovci sa orientovali na spoluprácu s Východoslovenskými železiarňami. V najlepších časoch disponovali flotilou dvoch stoviek kamiónov - napísal magazín Index.
Podolákovci pochádzajú z Ličartoviec, Blažej ako futbalový nadšenec nalieval do klubu milióny korún.
Spikli sa proti nim rozhodcovia? (Autor: TASR)
V posledných troch ročníkoch, ktoré odohrali v druhej lige, skončili Ličartovce na druhom mieste. Boli blízko k postupu medzi elitu, no do najvyššej súťaže sa nikdy nedostali.
„Zopár ľudí sa prerieklo. Prezradili nám, že sa snažíme márne. Vraj sa do ligy tak či tak nedostaneme. Pretože malú dedinku tam nikto nechce.
Bola to škoda, veď sme mali vybudovaný výborný areál, na ktorom sa hrali reprezentačné zápasy,“ tvrdí Anton Jurko.
Ličartovce v Lige majstrov?
Na konci augusta 2004 ličartovský klub prevzal na seba záväzky zanikajúceho 1. FC Košice. V lete 2005 sa transformáciou oboch tímov zrodil MFK Košice a druhá liga sa tak sťahovala do metropoly východu.
„Hlavný sponzor u nás skončil a išiel do Košíc. Keďže nás do ligy nechceli a Košice tam naopak mali ambíciu postúpiť, vyriešili sme to takto. Mali sme s nimi dobré vzťahy,“ dodáva Jurko.
Košice získali licenciu, namiesto tretej hrali druhú ligu a po roku sa dostali medzi slovenskú elitu.
„Vinou rôznych podnikateľských a iných skupín sa Košice dostali do veľkých existenčných problémov. Prepadávali sa rýchlym tempom. Dospelo to až tak ďaleko, že druhé najväčšie mesto Slovenska hralo ako béčko obce Ličartovce. Na rad preto prišla fúzia s FC Steel Trans a zrodil sa klub MFK Košice, ktorý pôsobil ako nástupca Ličartoviec,“ písal vtedy Denník Šport.
Fúzia klubov zrejme zmiatla aj tvorcov oficiálnej stránky UEFA. Na nej istý čas figurovalo, že Ličartovce hrali v sezóne 1997/98 aj Ligu majstrov. Bol to, samozrejme, omyl.
Proti európskym gigantom Manchestru United, Juventusu Turín a Feyenoordu Rotterdam nastúpil tím 1. FC Košice.
„Bola to chyba. Ale neviem kde sa stala a ako vznikla. Potom to opravili,“ hovorí vtedajší šéf ličartovského futbalu.
Začínajú opäť od konca
Futbal v Ličartovciach po fúziách s Košicami nezanikol. Založili tu nový klub FC Ličartovce, ktorý od roku 2008 pôsobí v najnižšej súťaži.
„Chodili k nám fanúšikovia a futbalové osobnosti zo širokého okolia. Videli kvalitu a kopec zaujímavých zápasov. Boli sme tu v regióne na výslní, vedelo o nás celé Slovensko. Avšak malo to jednu chybu.
Naši chlapci hrávali po okolitých obciach, doma boli pre nich dvere zatvorené. Bolo to pochopiteľné, no zákonite boli ľudia ukrátení o niečo, čo si teraz vychutnávame. Nedeľňajšie spoločné popoludnia na ihrisku, fandenie našim chlapcom, synom, vnukom, bratom.
Som Ličartovčanom. Vďačný za to, ako tunajší futbal funguje,“ vysvetľuje bývalý starosta Ličartoviec Viliam Jurko.
Aktuálne sú futbalisti Ličartoviec v ôsmej lige ObFZ Prešov na tretej pozícii, na prvý Chmeľov strácajú štyri body.
„Na futbal už nechodím. Bol som zvyknutý na určitú kvalitu a teraz sa u nás hrá len dedinská súťaž. Chlapcom však držím palce, chodia tam moji kolegovia.
Ja si radšej pozriem v pohodlí domova Premier League alebo Bundesligu. A spomínam na staré časy futbalu v Ličartovciach,“ dodáva svoj pohľad Anton Jurko, bývalý prezident klubu, ktorý prekvapil celé Slovensko.
Kedysi to aj u nich žilo futbalom, tešili sa z gólov, oslavovali víťazstvá a smútili nad prehrami. Zostalo opustené ihrisko a prázdne šatne. Čo sa stalo? A je šanca, že sa futbal vráti?
Futbalnet prináša príbehy zaniknutých futbalových klubov. Poznáte aj vy nejaké?
Svoje tipy a postrehy posielajte na futbalnet@sportnet.sk alebo na 0949014788 (WhatsApp, Viber)
Aj vy tvoríte obsah futbalnetu. Ďakujeme!