Fanúšikovia na stromoch, po góle ruská dychovka. Hladová dolina zažila futbalovú explóziu

JELŠAVA. Malé mesto na Gemeri vzdialené zopár kilometrov od maďarských hraníc. Žije v ňom niečo cez 3000 obyvateľov.

Miestny futbalový klub hrá okresnú súťaž. Podáva striedavé výkony. Na štadión si nájde cestu sotva stovka divákov. Žiadna veľká sláva.

Fanúšikova z celej doliny

V minulosti však bolo všetko inak. V Jelšave sa päť sezón hrala I. slovenská národná futbalová liga.

„Na zápasy prichádzali ľudia z celej doliny. Na niektorých stretnutiach, najmä v postupovej sezóne, boli fanúšikovia obrazne povedané na stromoch,“ spomína na najslávnejšiu éru ŠK Slovmag Magnezit prezident dnešného MFK Jelšava Ján Hyžnaj.

Futbal v Jelšave má vyše 90-ročnú tradíciu, organizovane sa tam hrá od roku 1928. Najslávnejšie obdobie zažíval vtedajší Magnezit po roku 1983, keď postúpil do druhej najvyššej celoštátnej súťaže.

„Plné tribúny, fantastická atmosféra. V júni 1986 sa v Jelšave hralo tiež finále federálneho pohára medzi Spartou Praha a Spartakom TAZ Trnava. Oficiálne bolo na štadióne sedemtisíc ľudí, čo je jeho kapacita. Pamätníci však vravia, že divákov bolo o niekoľko stoviek viac,“ rozrozprával sa.

V auguste 1968 vtrhli do Československa sovietske vojská, ktoré sa tu usadili na takmer dvadsaťtri rokov. Ruské kasárne boli aj v Jelšave, bývalo v nich približne tisícpäťsto sovietskych vojakov.

Po góle ruská dychovka

Ovplyvnilo to život aj futbal v meste.

„Pred každým domácim zápasom, počas neho a najmä po strelení gólu hrala naživo ruská dychovka. Tvorili ju ruskí vojaci a dôstojníci, ktorí tu slúžili a bývali,“ prezradil Hyžnaj.

V sezóne 1994/1995 skončila Jelšava na historicky najvyššej priečke, keď v 1. SNFL obsadila 2. miesto.

„Boli to pekné časy, na ktoré všetci ľudia z mesta radi spomínajú. Pôsobilo u nás mnoho známych hráčov, za všetkých spomeniem Vladimíra Marchevského, Ľubomíra Spišáka, Pavla Lukáča, Petra Gajana, Ľubomíra Dzuru a Františka Boskoviča.

Okrem nich tu boli skúsení tréneri ako František Komanický, Rudolf Taubert, Jozef Tománek a najmä Ján Petrak, ktorý s mužstvom postupoval do druhej a prvej slovenskej národnej futbalovej ligy,“ dodall.

V Jelšave aj Senegalčania

Zaujímavosťou je, že časť futbalovej kariéry strávili v Jelšave aj dvaja Senegalčania. Sú to výborní futbalisti Souleymane Fall a Lamine Diagne.

„Naplno ukázali svoj potenciál, ktorý neskôr prezentovali v prvej lige - Lamine v Nitre a Souleymane zahviezdil v Trnave,“ vysvetlil Hyžnaj.

Zlaté obdobie jelšavského futbalu sa skončilo v roku 1999, kedy sa vedenie ŠK Magnezit rozhodlo spojiť s Revúcou.

„Presťahovali sa, pretože tam sídlil hlavný sponzor. V Jelšave tak nastala kuriózna situácia. Vo vlastníctve mesta bol štadión s druholigovými parametrami, no nemal kto na ňom hrávať.“ 

Približne rok zíval moderný stánok prázdnotou, čo sa nepáčilo zástupcom mesta.

„Nechceli sme, aby schátral alebo bol rozkradnutý. Po komunálnych voľbách v roku 2002 preto nové vedenie na čele s primátorom podniklo kroky na záchranu futbalu.

Vznikol úplne nový Mestský futbalový klub Jelšava, kde máme momentálne všetky vekové kategórie od prípravky až po mužov,“ vyzdvihol sa Hyžnaj.

Viac ako výsledky je športové vyžitie

Muži pôsobia v šiestej lige ObFZ Rimavská Sobota, v ktorej sú na piatom mieste tabuľky.

„Boli tu ambície postúpiť vyššie, dvakrát nám chýbal len bod. Nič však nesilíme, podstatné je zdravé fungovanie klubu.

Prioritou pre nás je vychovávať deti zo sociálne slabších pomerov. Aby sa športovo vyžili v tejto hladovej doline. Žiadne členské sa neplatí, športuje sa zadarmo. Každému kúpime kopačky,“ dodal o fungovaní klubu.

Hlavným sponzorom je mesto, ktoré pokrýva dve tretiny rozpočtu klubu. Ostatné peniaze má MFK z dvoch percent alebo vďaka drobným sponzorom.

„Dvanásťtisíc ročne dostávame od mesta, dve tisícky máme z dvoch percent a približne päť tisíc nám dávajú Slovenské magnezitové závody vo forme reklamy a percenta z dane. Pre toľko tímov to nie je žiadna veľká suma, preto sa musíme uskromniť.

Muži hrajú za kofolu, deti za bagetu. Najviac nákladov máme na cestovanie. Aspoň, že nám na výstroj prispieva Slovenský futbalový zväz formou kreditov.“

Druhá liga je utópiou

Návrat Jelšavy do druhej ligy je nateraz nereálny. Prioritou je výchova domácich hráčov.

„V tejto našej hladovej doline nie sú takí sponzori, ktorí by finančne ťahali takú vysokú súťaž. Pozeráme sa preto iným smerom,“ uzavrel manažér MFK Jelšava Ján Hyžnaj.

Články z archívu: