Boli na uterák, oklepali sa a mali mečbal. Trofej nezískali ani na štvrtýkrát

NITRA. Do sezóny vstúpili excelentne. V extralige vyhrali úvodných deväť zápasov a zdolali všetkých súperov.

Volejbalisti VK Mirad UNIPO Prešov boli pre mnohých najväčším favoritom súťaže.

Priame nasadenie do semifinále a nútená karanténa po tom, čo v tíme začal šarapatiť Covid-19 spôsobili, že Prešovčania na šesť týždňov vypadli zo súťažného rytmu.

Po vyradení neskorším šampiónom z Komárna zvládli aspoň súboj o bronz.

„Extraliga nám nevyšla podľa predstáv, nechcem sa k tomu už veľmi vracať. Vedenie do tímu mnoho investovalo a chceme mu to aspoň v pohári vrátiť,“ vravel po postupe do finále Slovenského pohára tréner Prešova Marek Kardoš pre web SVF.

Celú cestu za trofejou si natočili

V ňom Prešovčania ušli hrobárovi z lopaty. Dlho sa pritom zdalo, že Svidník vo východniarskom finále doslova prevalcujú. Prvé dva sety poľahky vyhrali a v treťom viedli 16:14. Potom však prišiel zlom.

Svidníčania sa rozohrali k skvelému výkonu. Štvrtý set ovládli jednoznačne 25:13 a smerovali k veľkému obratu. V rozhodujúcom piatom mali za stavu 14:13 mečbal, ale gejzír radosti o chvíľu vytryskol na opačnej strane.

Prešovčania šnúrou troch bodov vyhrali tajbrejk 16:14 a po štvrtýkrát v histórii klubu získali pohárovú trofej, ktorá v súčasnosti nesie meno Štefana Pipu.

„Museli sme to zdramatizovať, pretože prvé dva sety vyzerali jednoznačne. Ak by sme vyhrali 3:0 na sety, neboli by sme tak šťastní, ako sme teraz. Sú to veľké emócie,“ vravel pre huste.tv s dávkou odľahčenia kapitán Prešova Martin Sopko st., ktorý si celý záverečný ceremoniál natáčal.

„Môj bývalý spoluhráč Roman Ondrušek natočil v roku 2005 cestu za titulom. Ja som si teraz povedal, že natočím cestu za víťazstvom v Slovenskom pohári.

Všetko odkedy sme vyrazili z Prešova je zdokumentované, ale ak by to nemalo zlatú bodku, určite by som to vymazal,“ prezradil Sopko. 

Po dvoch karanténach chýbala čerešnička

Svidník sa stáva pohárovým smoliarom. Ani štvrtú finálovú účasť nezakončil ziskom trofeje. Vlani nestačil na Prievidzu, tentoraz bol nad jeho sily Prešov.

Sklamanie svidníckych hráčov bolo obrovské. Na vlastnej koži pocítili, aký krehký je rozdiel medzi úspechom a neúspechom.

„Do stavu 0:2 na sety sme sa trápili, ale potom sme to otočili. História si pamätá len víťazov, avšak na chalanov som hrdý, ako sa k tomu postavili.

Boli sme jeden bod od víťazstva. Volejbal je krásny v tom, že hoci ste blízko, predsa ste ďaleko,“ vravel pred kamerami svidnícky tréner Peter Tholt.

Ani jeho tím sa počas sezóny nevyhol problémom s Covidom. Do karantény musel putovať dokonca dvakrát.

„Mali sme nakazených deväť kľúčových hráčov i realizačný tím. Zomkli sme sa a dotiahli to do finále pohára. Chýbala tomu už len čerešnička,“ povzdychol si Tholt.