BRATISLAVA 4. augusta (SITA) - V ére samostatnosti štartovali slovenskí športovci na letnej olympiáde trikrát - premiéru mali v roku 1996 v Atlante, druhé vystúpenie prišlo na rad o štyri roky neskôr v austrálskom Sydney a naposledy sa pod piatimi kruhmi predstavili perd štyrmi rokmi v Aténach. Celkovo získali Slováci štrnásť medailí, z toho štyri zlaté - všetky vo vodnom slalome raz zásluhou Eleny Kaliskej v K1 (Atény) a Michala Martikána v C1 (Atlanta) a dvakrát súrodencov Petra a Pavla Hochschornerovcov v C2 (Sydney, Atény).
ATLANTA 1996
V premiérovom vystúpení v Atlante štartovalo dovedna 71 slovenských športovcov (58 mužov a 13 žien). Boli medzi nimi aj traja pôvodom Rusi - stolná tenistka Valentina Popovová, atlétka Galina Čisťjaková a zápasník Radion Kertanti. Najmladším vo výprave, ktorú viedla podpredsedníčka Slovenského olympijského výboru (SOV) Mária Mračnová, bol Martikán (17 rokov) a najstaršou Popovová (36 rokov). Cieľ Slovákov bol skromný - priviezť aspoň jednu medailu - a vychádzal zo skromného počtu reálnych kandidátov na zisk cenného kovu. Prvý "letný" bod za 6. miesto pre samostatné Slovensko získal na strelnici vo Wolf Creeku Branislav Slamka v trape, ktorý bol jediným Európanom vo finále. Doň sa prebojoval ako piaty po dramatickom rozstrele o dve postupové miesta s Číňanom Žengom a Vieirom z Portugalska. Historicky prvá medaila pochádza tiež z Wolf Creeku a má dátum 25. júl 1996. Košičan Jozef Gönci po zlyhaní vo vzduchovej puške (28.) skončil nečakane tretí v streľbe z ľubovoľnej malokalibrovky na 60 výstrelov. Vo svojej tretej disciplíne ĽM 3 x 40 potom ešte pridal cenné 5. miesto, hoci po prvej časti bol až 35. Prvého slovenského olympijského víťaza korunovali 27. júla, keď na divokej rieke Ocoee senzačnou druhou jazdou triumfoval v súťaži C1 vo vodnom slalome gymnazista z Liptovského Mikuláša Michal Martikán. Pred 13 945 divákmi zdolal obhajcu zlata z Barcelony Čecha Lukáša Pollerta a získal odmenu 1 milión korún a automobil Škoda Felicia. Tretiu atlantskú medailu pridal v rýchlostnej kanoistike v pretekoch v C1 na 500 m Slavomír Kňazovický. Vykopnutím lode do cieľa zachraňoval striebro a vzápätí museli jeho zachraňovať z vody, lebo na ruke pripevnené pádlo mu bránilo udržať sa na hladine Lake Lanier. Atlantská olympiáda znamenala rozlúčku pre zápasníka Jozefa Lohyňu. Po neúspešnom súboji o bronz s Gruzíncom Eldarom Kurtanidzem si vyzul topánky a na znamenie ukončenia kariéry ich prikryl bielou vreckovkou. Keď tento fakt oznámil hlásateľ v hale, 5000 divákov aplaudovalo. V medailovej bilancii krajín skončilo Slovensko s bilanciou 1 - 1 - 1 na 43. mieste, v neoficiálnom bodovaní prvých šiestich miest nazbierali slovenskí športovci v Atlante 24 bodov.
SYDNEY 2000
V Sydney 2000 štartovalo 112 slovenských športovcov (85 mužov a 27 žien), štyria z nich však z rôznych príčin do bojov nezasiahli (kanoisti Kadnár a Wiebauer boli náhradníci, zápasník Mazáč nedokázal upraviť svoju hmotnosť a atlét Kováč pricestoval na OH už zranený). Najmladšou vo výprave vedenej generálnym tajomníkom SOV Martinom Benkom bola športová gymnastka Zuzana Sekerová (16 rokov), najstarším strelec Ján Fabo (37). Prvú slovenskú medailu získala na 200 m v. sp. Martina Moravcová. Piešťanskú rodáčku striebro potešilo, ale veľa nechýbalo a mohla mať zlato. Za Austrálčankou O´Neillovou zaostala iba o osem stotín. Moravcová zlepšila slovenský rekord o 96 stotín. O dva dni neskôr 19. septembra sa slovenská výprava tešila z troch medailí. V penrithskom vodnoslalomárskom areáli Michal Martikán neobhájil atlantské zlato, ale po piatej priečke v prvej jazde (na rozdiel od OH ´96 sa počítali obe finálové jazdy, nie iba lepšia z nich) skvelým výkonom v 2. kole vylovil aspoň striebro.Ak by sa hodnotilo po starom, Martikán by slávil druhé olympijské víťazstvo. Popri Martikánovi však stál na stupňoch víťazov aj Juraj Minčík (3.). Iba on a Slovinec Hočevar zajazdili vo finále obe jazdy čisto. Úspešný medailový deň zavŕšila večer vo finále na 100 m motýlik Martina Moravcová. Pred Sydney bola tabuľkovo piata, preto bolo jej striebro prekvapením. Moravcová po súťaži priznala, že po pretekoch ešte nikdy dovtedy neplakala - prvý raz sa jej to stalo až teraz.
Čakanie na slovenské zlato sa skončilo 20. septembra. Súrodenci Peter a Pavol Hochschornerovci v areáli v Penrithe pred 15 000 divákmi, medzi ktorými boli aj anglická princezná Anna a dcéra amerického prezidenta Billa Clintona Chelsea, vyhrali súťaž v C2 o viac ako 6 sekúnd pred poľským duom. Za zlato dostali po hrách od SOV prémiu 2 milióny korún. Najviac si však v Sydney zarobila Martina Moravcová - za dve striebra a dve piate miesta zinkasovala dovedna 2,3 milióna korún. V medailovej bilancii skončilo Slovensko na 38. mieste (1 - 3 - 1) spomedzi 199 zúčastnených krajín, v neoficiálnom bodovaní malo na konte 40 bodov.
ATÉNY 2004
Na tretie olympijské hry v ére samostatnosti cestovala dovtedy najmenšia slovenská výprava, v Aténach 2004 sa predstavila o polovicu menšia výprava ako pred štyrmi rokmi. Celkovo bolo v Grécku 48 športovcov a 16 športovkýň, Milana Haboráka vylúčili z olympijskej výpravy pred doping až v dejisku hier. Oproti minulosti chýbal kolektívny šport. Slováci boli v Aténach doteraz najúspešnejší v počte medailí, keď ich získali šesť (2 - 2 - 2).
Prvou slovenskou olympijskou víťazkou sa stala vodná slalomárka Elena Kaliská, ktorá v Aténach absolvovala štyri jazdy a všetky bez dotyku bránky. Aj napriek zmätku pred finálovou jazdou, ktorú takmer nestihli, obhájili v kategórii C2 Peter a Pavol Hochschornerovci zlato zo Sydney, čo sa dovtedy Slovákom nestalo. Bratislavskí súrodenci jazdili v divokej vode areálu Hellenikon suverénne a o ich víťazstve nebolo najmenších pochýb. O tretiu slovenskú medailu z aténskeho kanála sa postaral Michal Martikán, ktorý získal striebro, aj keď pre mnohých bol morálnym víťazom. Po dojazde do cieľa mal náskok pred Tonym Estanguetom 1,88 s, po rozhodnutí arbitrov však dostal 2 trestné sekundy za dotyk bránky a prišiel aj o zlato. Slovenskej výprave nepomohol ani protest. Druhú striebornú radosť pre slovenskú výpravu spôsobil Jozef Krnáč, ktorý sa v kategórii do 66 kg prebil až do finále, v ktorom však už nestačil na Japonca Masatu Učišibu a po 106 sekundách prehral na lopatky. Vo vzduchovej puške 60 si vybojoval svoj druhý olympijský bronz Jozef Gönci, v rýchlostnej kanoistike skončil favorizovaný štvorkajak Richard a Michal Riszdorferovci, Erik Vlček a Juraj Bača tretí. So šiestimi medailami skončilo Slovensko v bilancii cenných kovov na 29. mieste spomedzi 201 zúčastnených krajín, v neoficiálnom olympijskom bodovaní získali Slováci 38 bodov. Po olympijských hrách vyplatil SOV spolu s ministerstvom školstva na odmenách dovedna 12,155 mil. Sk. Na celkovej sume sa jednotliví športovci podieľali čiastkou 9,350 mil. Sk, zvyšných 2,805 mil. Sk tvorili odmeny pre ich realizačné tímy. Najviac peňazí zinkasovali olympijskí víťazi (jednotlivci 2 mil Sk, dvojice 2,4 mil.). Okrem kajakárky Eleny Kaliskej a deblkanoe súrodencov Petra a Pavla Hochschornerovcov SOV vyplatil najvyššiu prémiu aj singlkanoistovi Michalovi Martikánovi, ktorý podľa názoru SOV prišiel o zlato iba chybou rozhodcov.
